Vítame Ťa
Tento web priateľov realistického RC lietania má za cieľ združovať tých leteckých modelárov, pre ktorých je lietanie radosťou, koníčkom alebo útechou. Táto stránka nechce byť prostým zoznamom modelárskych aktivít a zážitkov. Jej cieľom je hľadať a objavovať dôvody prečo a ako modely fungujú. Klásť otázky a nachádzať odpovede z oblasti elektroniky, mechaniky a aerodynamiky . Na tomto webe môžeš nájsť rôzne články a návody, ktoré Ti môžu pomôcť pri riešení modelárskych problémov. Tu si môžeš vymieňať názory s ľuďmi, podobne "postihnutými" ako si Ty
|
Tak táto tajomná šifra je akýmsi superkrátkym zhrnutím letových vlastností vetroňa, v závislosti od jeho hmotnosti.
Inak povedané: ak je vetroň ťažší, tak sa jeho kĺzavosť (schopnosť z danej výšky doletieť ďalej) paradoxne zväčší, ale (logicky) bude letieť kratšiu dobu. Jasne a zrozumiteľne o tom píše Roman Vojtěch, alias Lomcovák na svojom webe lomcovak.cz. pripravil: Janko O. |
|
Hoci multikoptéram neholdujeme, tak otázka z nadpisu nám občas vŕta hlavou.
Niektorí hovoria, že „im to lieta“ štvrťhodinu – dvadsať minút, iní spomínajú pol hodiny, ale niekto sa chvastal aj dvomi hodinami. Nechcelo sa nám veriť. Ale inšpiráciou k zamysleniu a akémusi „kvalifikovanému odhadu“ bol článok „BRUS - dron Policie České republiky“ na web-stránke Martina Pilného. Tento „Brus“ má maximum 40 minút. Môže to tak byť? autor: Janko O. |
|
Článkov o druhom (treťom, ďalšom …) živote máme na našej web-stránke viac.
Samozrejme nemáme na mysli „organický“ (ľudský, zvierací, živočíšny) život, ale život „morálny“ a tentokrát sa týka dvoj-dúchadlového modelu Messerschmitt Me-262 – Schwalbe (lastovička) od firmy Dynam. Výrazom „druhý“ (tretí, ďalší život) chápeme to, že model, ktorý už bol takpovediac „odpísaný“, dostal druhú (tretiu, ďalšiu) šancu. pripravil: Janko O. |
|
Každý rok si tento deň s istou dávkou nostalgie radi pripomíname. V článku sa dočítate, prečo.
............................................................. Skrátka: my slávime 23. máj - deň modelárstva. Že ste v kalendári nič také nenašli? Niet divu, lebo tento deň sme za deň modelárstva prehlásili len v rámci úzkeho rodinného modelárskeho kruhu. A že na to máme pádne dôvody a nevyvrátiteľné dôkazy, to sa môžete dozvedieť ďalej. pripravili: Janko O. a mior |
|
Do vzduchu se už dostaneme. Co a jak ale dělat potom?
První věcí, kterou při létání zaregistrujete bude asi to, že jste nervózní. Nic si z toho nedělejte, protože je to naprosto normální. Sami v redakci létáme s letadly už nějakou dobu, ale stejně se i nám občas stane, že se před startem klepeme strachy. Je to součástí zábavy a veselí u našeho koníčku. Velmi důležité ale je nepodlehnout třesoucím se rukám a divoce bijícímu srdci. Zůstaňte pěkně klidní a soustřeďte se na to, co je jen na Vás – létání s RC modelem. autor: Dr.LuckyLuke pripravil: Janko O. |
|
Touto otázkou sa zaoberá nejeden modelár.
Je viacero možností. Najbežnejšou je využiť batériu v aute. No v novších typoch aut je to komplikované, nakoľko akumulátor je zaprataný elektronikou a je takmer neprístupný. Ďalšia možnosť je elektro-centrála, no to je trochu pridrahé. A tak ostala tretia možnosť: malý gélový 12V akumulátor. Táto možnosť je dosť často používaná modelármi na letisku. autor: Ľubo Roziak |
|
Niekto si pomyslí:
„Hádam naopak! Najprv sa model zalietava a až potom sa s ním lieta.“ Áno to je pravda. A hoci nie sme „opační“, tak my sme zvolili práve také poradie, ako je v nadpise. Dôvodom je to, že niektoré Milanove modely sme zalietali už skôr – pred pár týždňami. pripravil: Janko O. |
|
Už dávnejšie sme zverejnili článok s názvom „Meranie vnútorného odporu (Ri) LiPoliek multimetrom“.
V ňom predstavujeme veľmi jednoduchú impedančnú metódu merania vnútorného odporu LiPoliek pomocou najbežnejšieho meracieho prístroja - multimetra. Spomenuli sme aj skutočnosť, že väčšinou sa Ri článkov pri použití impedančnej metódy nerobí pri kmitočte 50 Hz, ale 1 kHz. Tiež sme naznačili, že impedančnú metódu, na rozdiel od metódy Volt-Ampérovej, nemáme veľmi v láske. autor: Janko O. |
|
Tento článok je zavŕšením seriálu „Takže: Jeden BEC? Dva BECy? Viac BECov?“
Dnes si ukážeme, ako sa správajú dva paralelne zapojené BECy s rozdielnym výstupným napätím, keď ich nezaťažujeme laboratórnym reostatom, ale skutočnými modelárskymi servami. Toto je samozrejme navodenie reálnych podmienok a to je to, čo nás skutočne zaujíma. A na záver si zhrnieme poznatky zo všetkých zrealizovaných meraní. autor: Janko O. |
|
V prvej časti tohto seriálu sme sa pozreli na to, čo znesie jeden BEC.
V druhej časti sme paralelne zapojili dva BECy s rozdielnym výstupným napätím, ktoré sme potom krátkodobo (tak, aby nezaúčinkovala tepelná ochrana) zaťažovali rôznymi prúdmi. Zaujímalo nás, aký prúd bude tiecť jedným a aký druhým BECom. Dnes budeme naše zapojenie zaťažovať dlhodobo (tak, aby tepelná ochrana zaúčinkovala), ale skúsime paralelne zapojiť aj tri a dokonca aj štyri BECy. A získané výsledky budeme navzájom porovnávať. autor: Janko O. |