Články v kategórii Pohony
|
Pred pár týždňami sme sa vybrali aj s mojou rodinkou, ku ktorej sa pridali dve bývalé spolužiačky s deckami, na dlhšie sľubovanú návštevu na spriatelenú Moravu za našim spolužiakom Marekom S. Marek je, ako inak – tiež modelár.
Plán na celý deň znel od začiatku veľmi sľubne. Baby vyvenčíme a my „deti“ sa zabavíme po svojom. Zalietame si. Počasie ako z katalógu, trávnik na letisku vzorne pokosený. Baby rozložili piknik. Skrátka malý raj na zemi. Takto nevinne sa to začalo... autor: Tomáš Lancz |
|
Keď sme v apríli 2013 uviedli prvú časť pojednania o znižujúcej sa kvalite LiPo batérií a neskôr v máji uviedli druhé pokračovanie, povedali sme si s bratom Jankom, že chtiac – nechtiac v zmysle nedôvery voči nálepkám na lipolkách budeme musieť prejsť na vyššie hodnoty udávaných Cé. Ak pred štyrmi rokmi zakúpená lipolka skutočne vyhovovala určenému pohonu, dnes to už tak jednoznačne povedať nemôžeme.
autor: mior |
|
Asi pred šiestimi týždňami sme uviedli prvú časť tohto (zatiaľ) dvojdielneho seriálu.
Vtedy sme porovnávali vlastnosti nových, v tuzemsku, v kamennom obchode kúpených LiPol batérií s vlastnosťami starých, v Číne zakúpených Turnigy. Ako to dopadlo, prezrádza nadpis.
Dnes porovnáme vlastnosti tých (už spomínaných) starých Turnigy, s vlastnosťami čerstvo nových, v Číne zakúpených LiPoliek Turnigy. A prezradíme, že výstižnejší nadpis tohto článku by bol: Dobré, to boli tie staré Turnigy. autor: Janko O. |
|
Problémy s kvalitou ale aj dopravou LiPol batérií z HobbyKingu na Slovensko nás primäli k „zúfalému“ činu:
Inšpirovaní radami skúsených a pravoverných, že (skoro) všetko z Číny je nanič a že LiPolky treba kupovať v tuzemsku, ale aj ostatné modelárske výrobky pokiaľ možno nečínske, takpovediac „značkové“, sme tak aj urobili. A ako sme „dopadli“, sa dočítate ďalej. autor: Janko O. |
|
V prvom článku o sériovom alebo paralelnom zapájaní batérií je spomínané, že sme s bratom Miroslavom zaviedli "unifikáciu" v LiPol batériách. Sú tam spomenuté aj pádne dôvody, ktoré nás k tomu viedli. Aby sme mohli jednoducho vykonávať prevody pohonu z jedného typu baterky na iný, zaviedli sme si novú "pseudojednotku" (ale "virtuálna" znie lepšie), ktorá by do tejto problematiky mohla vniesť jasno. Dali sme jej síce prapodivné, ale výstižné meno ČlánokAmpérHodina.
autor: Janko O. |
|
My dnes mnohé svoje modely poháňame prostredníctvom EDF - Electric Ducted Fan.
Keď vynecháte "E", tak dostanete to, čo niekedy v roku 1933 použili Taliani na pohon tohto bizardného lietadla. Ale lietalo to. A celkom dobre. pripravil: Janko O. |
|
Elektromotory ovládli modelárinu, o tom niet pochýb.
A preto je dobré, aby sme sa o ne, tak ako o ich spaľovacích predchodcov, naučili starať. autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
Jedným z najdôležitejších parametrov striedavého motora je napäťová konštanta Kv. Tá udáva, koľko otáčok by mal motor „dať“ na každý Volt privedeného napájacieho napätia (z pohonnej batérie).
A keďže mnohé fyzikálne deje sú reverzibilné, to znamená, že fungujú „tak“, ale aj „onak“, čiže naopak, zaujímalo nás, či to funguje aj v súvislosti so spomínanou napäťovou konštantou. Skrátka, ak motor niečím roztočíme, či sa na jeho svorkách objaví napätie, ktorého veľkosť je daná akousi invertovanou napäťovou konštantou. Či existuje závislosť, niečo ako Volty na otáčku a či by sa tak nedali zistiť parametre neznámych motorov. Odpovieme rovno: Dá sa to! autor: Janko O. |
|
Pôvodne som mal pre tento článok pripravený "vtipný" názov: "Ako merať prúd otáčkomerom", ale potom Miroslav prišiel s ešte vtipnejším názvom: "Ako merať otáčky ampérmetrom" a tak sme to radšej nechali tak.
K napísaniu tohto článku nás priviedla myšlienka, či by bolo možné, ak poznáme parametre motora (napäťovú konštatntu - Kv (otáčky na Volt) a odpor vinutia - Rd), určiť jeho prúdový odber a otáčky. Konkrétne: ak poznám veľkosť odoberaného prúdu, tak určiť jeho otáčky, bez ohľadu na použitú vrtuľu. Alebo: ak poznám otáčky vrtule (motora), tak stanoviť veľkosť prúdu. Odpoveď znie: MOŽNÉ TO JE ! autor: Janko O. |
|
Zase dáka tá vaša „šifra“?
Spýtal sa ma na Nový rok (2021), keď sme si telefonovali, jeden modelársky kolega, keď som mu referoval, čomu sa práve venujem. Pritakal som a aby som mu ešte viac zamotal hlavu, tak som naňho vyhŕkol: Presnejšie CP-QS. Stíchol (a zrejme aj vytreštil oči) a tak som mu to „rozšifroval“: CP-QS je skratka od: Contra-rotating Propellers Quattro Star. Skrátene: Contra Quattro. autor: Janko O. |
|
Mnohí (aj skúsení) modelári tvrdia, že v zime (za nízkych teplôt) im ich pohonná LiPol batéria v modeli vydrží „ťahať“ kratšie, ako počas letných (teplých) dní.
Navyše sme si to v uplynulých dňoch sami overili na našich konvertoplánoch. Na druhú stranu tvrdíme, že kapacita LiPolky sa s jej teplotou nemení. Tak ako je to? Kto klame? Kto sa mýli? Alebo je to „trochu“ inak? autor: Janko O. |
|
Každý to pozná: Keď je batéria plne nabitá, motor ťahá perfektne.
Avšak počas letu sa batéria postupne vybíja, výkon motora znateľne klesá a ťah vrtule (eventuálne elektro-dúchadla) tiež. Ale ako prudko? Je tento pokles lineárny, alebo je táto závislosť nepredvídateľná? To sú otázky! autor: Janko O. |
|
Je zrejmé, že týmto tvrdením asi nikoho nijako neohúrime.
Ale niekedy si to človek musí uvedomiť v širšom kontexte vlastností aj iných súvisiacich komponentov elektro-pohonu. Alebo: vlastnosti (tých ostatných) komponentov pohonu je potrebné posúdiť z pohľadu použitého pohonného elektromotora. Že je to akési „zašmodrchané“? No veď, v tom to práve je! autor: Janko O. |
|
Návštevník našej web stránky s prezývkou „Redkofka“ nám poslal link na zaujímavý článok a dve videá.
Jedná sa o úpravu bežného EDF pohonu na EDF pohon s „prídavným spaľovaním“ (afterburner) pomocou Propan butanovej bombičky (zrejme na plnenie zapaľovačov). Na bežné lietanie to zrejme nebude, ale na rôzne exhibičné predvádzačky je to efekt ako hrom. pripravil: Janko O. |
|
V jednej časti série "Čo robiť, aby bol model rýchly" je uvedené, že modely poháňané EDF-kami nemôžu v rýchlosti konkurovať modelom so spaľovacími turbínami.
Prečo je to tak? Veď obidve pracujú na podobnom princípe: vstupným kanálom vzduch vchádza a výstupným kanálom zase vychádza. Ale je tu niekoľko zásadných ALE. autor: Janko O. |
|
Aby sme nikoho zbytočne nenaťahovali: jedná sa o dôkaz, že dlhodobé skladovanie plne nabitých LiPoliek neprospieva ich vnútornému odporu (Ri) a teda aj Céčkam (C-rate) a v konečnom dôsledku ani ich (pre pohon modelu) využiteľnej kapacite.
…..................... Vždy sme si hovorili, že na takéto porovnania by bolo najlepšie vziať dve rovnaké LiPolky a potom ich na niekoľko mesiacov odložiť. Avšak jedna by bola v stave Store (3,80 V/čl) a druhá by bola plne nabitá (4,20 V/čl). Nikdy sme to tak ale neurobili, pretože nám bolo ľúto len tak mírnix-dírnix riskovať znehodnotenie dobrých LiPoliek. pripravil: Janko O. |
|
Už párkrát sme na to narazili: nejaký modelár tvrdí, že keď LiPolku nabíja vyšším prúdom, tak je tvrdšia, teda má nižší vnútorný odpor (Ri) a je schopná dodať vyšší prúd. A ďalší modelári s ním napodiv súhlasia.
Je to pravda, nie je to pravda? Alebo je to len ďalšia modelárska povera? Nedalo nám to, a tak sme to vyskúšali. autor: Janko O. |
|
Pokračovanie článku o životnosti LiPo.
autor: Janko O. |
|
Už dávnejšie sme zverejnili článok s názvom „Meranie vnútorného odporu (Ri) LiPoliek multimetrom“.
V ňom predstavujeme veľmi jednoduchú impedančnú metódu merania vnútorného odporu LiPoliek pomocou najbežnejšieho meracieho prístroja - multimetra. Spomenuli sme aj skutočnosť, že väčšinou sa Ri článkov pri použití impedančnej metódy nerobí pri kmitočte 50 Hz, ale 1 kHz. Tiež sme naznačili, že impedančnú metódu, na rozdiel od metódy Volt-Ampérovej, nemáme veľmi v láske. autor: Janko O. |
|
Táto téma už je na tejto Web stránke spomínaná v niekoľkých článkoch (napr. Vnútorný odpor LiPol batérií, Kapacita LiPol batérií, Využiteľná kapacita LiPol), ale vždy len po kúskoch.
Teraz by sme chceli, aby to bolo všetko na jednom mieste. Teda presnejšie povedané, bude to v dvoch dieloch: tento prvý - úvodný, to je skôr také "predvarenie" problematiky. autor: Janko O. |