Vítame Ťa
Tento web priateľov realistického RC lietania má za cieľ združovať tých leteckých modelárov, pre ktorých je lietanie radosťou, koníčkom alebo útechou. Táto stránka nechce byť prostým zoznamom modelárskych aktivít a zážitkov. Jej cieľom je hľadať a objavovať dôvody prečo a ako modely fungujú. Klásť otázky a nachádzať odpovede z oblasti elektroniky, mechaniky a aerodynamiky . Na tomto webe môžeš nájsť rôzne články a návody, ktoré Ti môžu pomôcť pri riešení modelárskych problémov. Tu si môžeš vymieňať názory s ľuďmi, podobne "postihnutými" ako si Ty
|
Svetové veľmoci v oblasti vojenských lietadiel, konkrétne bojových stíhačiek (USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko) pojem "vektorovaný ťah" (Vectored Thrust) nie len že dávno poznajú, ale ho vo svojich výrobkoch aj používajú.
Ale v posledných rokoch sa tento pojem objavil aj v modelárstve. Čo si pod tým predstaviť? V ktorých modeloch ho použiť? Nie je to len módna vlna, ktorá po pár mesiacoch prejde? autor: Janko O. |
|
Hoci to môže vyznieť ako povzbudivá výzva pre všetkých alpinistov, vyznávačov cross-country, či bežných turistov, tak nie!
Reč bude o vrtuliach. Konkrétne o vrtuliach s veľkým stúpaním, niekedy označovaných ako „štvorcových“, alebo o takých, ktoré sa k nim približujú. Takéto vrtule sú totiž často démonizované a väčšinu modelárov to akosi pokorne (a takmer až zbožne) ťahá k vrtuliam zo svojich začiatkov, k vrtuliam s menším stúpaním, niekedy označovaných ako „pod-štvorcovým“ (dokonca až k „pol-štvorcovým“), alebo k takým, ktoré sa k nim približujú. Až jedného dňa narazia (na problém), prípadne narazí ich model (väčšinou do zeme). autor: Janko O. |
|
Nad najčastejšími príčinami havárií RC modelov sa modelári zamýšľajú už dávno.
Stará múdrosť hovorí, že človek sa učí na vlastných chybách. Faktom je, že vlastné chyby si človek zapamätá najlepšie. Ale múdry človek sa dokáže učiť aj na chybách, ktoré urobili iní. A tak, kolegovia - modelári, buďte múdri a učte sa trebárs aj na chybách našich. autor: Janko O. |
|
Ak sa vám ten nadpis zdá byť akýsi povedomý, tak možno preto, že sme minule uviedli článok s názvom: USB konektory prepojujúce krídla s trupom.
A ak sa pýtate, prečo nás zrazu trápia USB konektory z počítačovej branže, tak preto, že ich občas použijeme na prepojenie serv v krídlach s prijímačom v trupe, tak ako o tom píšeme v onom článku. A ak sa (ešte stále) pýtate, čože nás to práve teraz tak trápi, tak vedzte, že je to reakcia na komentár (k tomu článku), ktorý napísal český modelár Miro. A jeho zvedavosť, že koľko asi tak znesú USB konektory, sa preniesla aj na nás a bola pre nás inšpiráciou k meraniu. autor: Janko O. |
|
Myslím, že nikoho "neoblbneme" a teda nemusíme tajiť, že pre značku FrSky máme istú slabosť.
Začalo sa to asi pred deviatimi rokmi, keď sme v článku "Projekt otvorenej telemetrie firmy FrSky" konštatovali, že táto firma ponúka presne to, čo už sme nejaký čas hľadali. Hoci sme o FrSky a ich výrobkoch (vtedy to boli len vysielacie moduly a 8-kanálové prijímače) nemali žiadne referencie, riskli sme to a "išli sme do toho". A po deviatich rokoch môžme hrdo prehlásiť: neľutujeme. Dnes vám prinášame video, takpovediac "z útrob" firmy, ktoré natočil Jan "JanekX" Urbánek z firmy RC Studio. pripravil Janko O. |
|
Pravdu povediac, nejedná sa o mechanické prepojenie, ale o elektrické prepojenie serv umiestnených v krídlach, s prijímačom umiestneným v trupe modelu, s pomocou USB konektorov.
autor: Janko O. |
|
Toto je akousi parafrázou na dva naše články, v ktorých sa konštatuje, že väčšie modely lietajú jednoducho lepšie. Ale teraz vám chceme ukázať video, ktoré dokazuje, že toto pravidlo platí aj pre skutočné lietadlá. Konkrétne platí, že väčšie (dopravné) lietadlá znášajú nepriazeň počasia (prudké poryvy vetra) lepšie ako tie menšie.
Zreteľne vidno, že taký Airbus A380 si z búrky Eberhard nad letiskom v Düsseldorfe robí oveľa menšie vrásky, ako ostatné – menšie dopravné lietadlá, pričom mnohé z nich si pokus o pristátie (pre veľký úspech) zopakovali, alebo to nad Düsseldorfom rovno vzdali. Je síce pravda, že na záberoch sú A380-ky počas štartu, kedy môžu byť o pár sto ton paliva ťažšie ako počas pristávania, ale i tak je výhoda ich „veľkosti“ zrejmá. pripravil: Janko O. |
|
Keď sme pred šiestimi rokmi na našej Web stránke uverejnili sériu článkov o merači vnútorného odporu LiPol batérií, viacerí si povzdychli: „Bolo by fajn, keby ešte dokázal zmerať aj ich kapacitu“.
Naša odpoveď bola taká, že daný prístroj kapacitu LiPol článkov či celých batérií skutočne merať nevie a nemali sme ani predstavu, ako by sa to eventuálne dalo. Ale čas plynul, niečo okolo LiPol batérií sme ešte pomerali, nad kadečím sme popremýšľali a v hlavách nám skrsla myšlienka, že by sa to predsa len dalo. Dnes na zistenie kapacity LiPol článkov zatiaľ použijeme obľúbený prístroj Watt's Up a jednoduché „udělátko“. autor: Janko O. |
|
Náš modelársky kolega a kamarát Ľubo Roziak opäť prispel „svojou troškou do mlyna“, teda do našej web-stránky.
Pravdu povediac, rovno sa priznal, že sa „na staré kolená“ zamiloval. A jeho trochu nečakanou láskou sa stalo Arduino. My mu rozumieme a aj fandíme. Tiež máme takéto podobné lásky zo sféry elektronických „hračičiek“. A Ľubo si z Arduina postavil 4-kanálovú RC súpravu (teda vysielač aj prijímač) na ovládanie nejakých (pre zmenu) mechanických „hračičiek“. autor: Ľubo Roziak úvod pripravil: Janko O. |
|
Keďže si myslíme, že pre modelára je dôležité poznať stav svojich pohonných batérií, konkrétne ich Céčka, stále sa snažíme nájsť čo najjednoduchší spôsob ako zmerať Ri (Resistance internal).
Pretože to, ako dobre bude „ťahať“ batéria vo vašom elektropohone, závisí v prvom rade práve od jej vnútorného odporu. Dnes prinášame ďalšiu jednoduchú metódu merania Ri pomocou multimetra a to metódu impedančnú. autor: Janko O. |