Vítame Ťa
Tento web priateľov realistického RC lietania má za cieľ združovať tých leteckých modelárov, pre ktorých je lietanie radosťou, koníčkom alebo útechou. Táto stránka nechce byť prostým zoznamom modelárskych aktivít a zážitkov. Jej cieľom je hľadať a objavovať dôvody prečo a ako modely fungujú. Klásť otázky a nachádzať odpovede z oblasti elektroniky, mechaniky a aerodynamiky . Na tomto webe môžeš nájsť rôzne články a návody, ktoré Ti môžu pomôcť pri riešení modelárskych problémov. Tu si môžeš vymieňať názory s ľuďmi, podobne "postihnutými" ako si Ty
|
Z času na čas, ale zato so železnou pravideľnosťou, sa na modelárskych fórach objavujú dotazy typu:
"Mám v modeli viac serv a jeden BEC nestačí, môžem zapojiť (dva) BECy paralelne?", alebo: "Mám dvojmotorový model s dvomi regulátormi, ako ich mám zapojiť?" No a s rovnakou železnou pravideľnosťou sa objavujú aj odpovede: "BECy paralelne v žiadnom prípade nezapájaj, radšej použi silnejší", eventuálne: "Kábliky z regulátorov môžeš zapojiť do prijímača (buď cez Y-kábel, alebo do samostatných kanálov), ale na jednom z nich vytiahni stredný (+5V) káblik." autor: Janko O. |
|
Z celej škály RC modelov lietadiel budú zrejme kráľmi výšok vetrone.
Je jedno, či to sú "čisté" vetrone, teda bez pomocného pohonu, alebo to sú motorizované vetrone. Väčšinou ich do tých výšok aj tak "vytiahne" termické alebo svahové prúdenie. autor: Janko O. |
|
Keď sme pred niekoľkými rokmi uviedli 3. časť tohto miniseriálu, predpokladali sme, že je to časť posledná.
Žiadnu ďalšiu sme nepripravovali a ani sme sa nad touto problematikou nezamýšľali. Až prišiel deň, keď sme dostali mail od pána Miroslava Hrubého. Jeho obsah nás donútil znovu sa nad tým zamyslieť, niečo odskúšať, či pomerať. pripravil: Janko O. |
|
K napísaniu ďalšej časti seriálu, ktorý seriálom ani byť nemal, nás primäl pomerne nečakaný poznatok českého modelára s nickom „Sejny“. Taktiež overoval presnosť niektorých meracích prístrojov a pritom narazil na situáciu, kedy by niekto neskúsený s nadšením zvolal: „Zhotovil som perpetuum mobile!“
Konkrétne zistil, že z batérie odoberá viac energie (mAh), ako do nej nabíja. Zdravá logika skúseného modelára a technika naznačovala, že niekde bude problém. Po krátkom pátraní zistil, že „pes je zakopaný“ v nabíjači. Konkrétne v nepresnosti časomiery. Jeho zistenia nás tak zaujali, že sme v jeho úsilí pokračovali. autor: Janko O. |
|
Ešte pred pár rokmi, keď sme kúpili naše prvé (a aj pekne drahé) LiPol batérie a ešte sme nemali špeciálne nabíjače, LiPolky sme nabíjali pomocou regulovateľného laboratórneho zdroja. Literatúru sme mali naštudovanú, a tak nám bolo jasné, že batériu, zloženú z viacerých LiPol článkov, je nutné balancovať. Pri dvojčlánku to bolo jednoduché, pretože zdroj je dvojitý, ale horšie to bolo s troj-článkom. Trojitý zdroj sme nemali.
Preto bolo nutné, aby sme si vyrobili zariadenie – elektronický obvod, ktorý nedovolí, aby počas nabíjania napätie žiadneho článku neprekročilo stanovenú hodnotu. Toto zariadenie sa volá obmedzovač (nie balancér, to je niečo iné). autor: Janko O. |
|
Tým mladším to meno možno nič nehovorí, ale faktom je, že Brazílčan Ayrton Senna bol jedným z najlepších jazdcov vo Formuli 1. Dokonca samotní jazdci F1 ho prehlásili za najlepšieho pilota F1 všetkých čias.
Málokto však vie, že Ayrton Senna bol aj rovnako dobrým modelárom (ani ja som to nevedel, ale vďaka Stanovi O. to teraz budeme vedieť viacerí. (Stano, vďaka)). Taký, aký bol Ayrton vo Formuli 1, taký bol aj v modelárstve: trpezlivý, pedantný, presný. S citom pre perfektnú jazdu, alebo perfektný let. Veď pozrite si videá. Pripravil: Stano O. a Janko O. |
|
Zase dáka tá vaša „šifra“?
Spýtal sa ma na Nový rok (2021), keď sme si telefonovali, jeden modelársky kolega, keď som mu referoval, čomu sa práve venujem. Pritakal som a aby som mu ešte viac zamotal hlavu, tak som naňho vyhŕkol: Presnejšie CP-QS. Stíchol (a zrejme aj vytreštil oči) a tak som mu to „rozšifroval“: CP-QS je skratka od: Contra-rotating Propellers Quattro Star. Skrátene: Contra Quattro. autor: Janko O. |
|
Som modelár, ktorý preferuje klasickú stavbu.
Vždy ma zaujímalo, koľko vyjde stavba modelu a koľko času pri stavbe strávim. Počas stavby materiál aj ostatné veci dokupujem postupne podľa potreby, takže prehľad o skutočných nákladoch sa rýchlo stratí. S myšlienkou evidovať detailne všetky nakúpené položky som sa pohrával už dávno, až som sa konečne odhodlal a pri stavbe posledného modelu som si začal viesť evidenciu. autor: Ing. Ján Poliak |
|
Dalo by sa povedať, že toto je vlastne akýmsi voľným pokračovaním článku "Je LiPol batéria vhodná do RC vysielača?". V ňom bol spomenutý problém prílišného vybitia (podvybitia) LiPol článkov a jeho dopad na zmenu parametrov batérie, hlavne kapacity a vnútorného odporu Ri, ale aj na jej životnosť.
Keďže problematika životnosti (je o nej zmienka aj v závere tohto článku) je príliš dlhodobou záležitosťou, sústredili sme sa na to, čo sa dá overiť v kratšom časovom horizonte. A tak sme pokusnú LiPol batériu niekoľkokrát hlboko vybili a sledovali sme, aké to bude mať následky na jej kapacitu a vnútorný odpor. A že sme sa s ňou nijako „nemaznali“, to si môžete byť istí. autor: Janko O. |
|
Dnes „opustíme“ rodinu profilov, ktoré sa na krídlach rekreačných modelov príliš často nevyskytujú, teda už sa nebudeme venovať profilom symetrickým.
Doteraz nám dobre poslúžili, aby sme na ich jednoduchosti vysvetlili základné vlastnosti aj ostatných skupín profilov. Skrátka: vezmeme symetrický profil a mierne ho prehneme (podobne ako luk). A dostaneme profil nesymetrický. A práve takéto profily sa na krídlach modelov, ale aj skutočných lietadiel, vyskytujú najčastejšie. Takže asi na to bude nejaký závažný dôvod?! autor: Janko O. |