Tento web priateľov realistického RC lietania má za cieľ združovať tých leteckých modelárov, pre ktorých je lietanie radosťou, koníčkom alebo útechou. Táto stránka nechce byť prostým zoznamom modelárskych aktivít a zážitkov. Jej cieľom je hľadať a objavovať dôvody prečo a ako modely fungujú. Klásť otázky a nachádzať odpovede z oblasti elektroniky, mechaniky a aerodynamiky . Na tomto webe môžeš nájsť rôzne články a návody, ktoré Ti môžu pomôcť pri riešení modelárskych problémov. Tu si môžeš vymieňať názory s ľuďmi, podobne "postihnutými" ako si Ty
![]() |
Pravdu povediac, naozaj správny a pritom výstižný názov pre knipel, ktorého naliehavá potreba sa vynorila pri riadení našich konvertoplánov, sme asi nenašli a tak sme sa „uchýlili“ k veľavravnému pojmu: multifunkčný.
Je nám jasné, že žiadnu Ameriku sme neobjavili, len sme veciam známym dali iné usporiadanie a „obliekli im iný kabát“. autor: Janko O. |
![]() |
Náš verný návštevník Tomáš Tomis asi pred jedenástimi rokmi staval väčší model (ktorý môže niesť kvalitný fotoaparát), kde sú servá a prijímač napájané BECom, ale navyše chcel napájanie zálohovať Nixx batériou.
Preto hľadal nejaké jednoduché zariadenie, ktoré by v prípade poruchy alebo preťaženia BECu automaticky preplo na záložnú batériu. Z rozmerových, ale aj z cenových dôvodov, sa chcel vyhnúť použitiu Power Boxu, a tak hľadal jednoduché riešenie, vhodné aj pre neelektronika. autor: Janko O. |
![]() |
Články s názvom "Zapojenie batérií - paralelne či sériovo?" si už prečítalo veľké množstvo modelárov. A z našich administrátorských prehľadov vyplýva, že aj po vyše deviatich rokoch od ich uvedenia, toto číslo denno-denne narastá.
Preto sme sa rozhodli ich znovu "oprášiť", túto tému opäť pripomenúť, čo zrejme mnohí pochopia tak, že zase "dráždime kobru bosou nohou". __________________________________________ Na tejto Web stránke sa dosť často spomínajú pohonné batérie, samozrejme najviac LiPol. Píše sa o kapacite, o vnútornom odpore, o tzv. Céčkach. V inom článku sa píše o paralelnom zapojení BECov. Ale ako je to s batériami? Zapájať ich paralelne či sériovo? autor: Janko O. |
![]() |
Produktom od firmy FrSky sa na našej stránke venujeme dávno. Samozrejme hlavne kvôli dostupnej telemetrii. Tá má mnoho podôb, tak ako sme naznačili vo viacerých článkoch. Dokonca má - ako ja hovorievam – nekonečné možnosti. Ale asi najdostupnejšou formou je kontrola napätia napájacej batérie pomocou napäťového senzora. Ten je veľmi jednoduchý, pretože sa jedná v podstate iba o odporový delič. Brat Janko O. pripravil schému takého deliča, ale tá je pre neelektronicky znalých určitým problémom - aj keď schému prelúskajú, nevedia, ako to celé zostaviť. A tak si dnes ukážeme, ako taký delič urobiť v domácich podmienkach aj pre menej zdatných, a to metódou step-by-step, čiže ako po našsky povie – krok za krokom. S cenou do pol eura...
autor: mior foto: Kačenka Oravcová |
![]() |
Osvetlenie modelu možno niektorí chápu ako parádu.
Ale keďže väčšina modelárov spadá do kategórie „geriatria“, tak sa z parády či frajeriny stáva skôr životná nutnosť. My máme výkonné osvetlenie takmer na každom modeli a ak na niektorom ešte nie je, tak je to len otázka času. Je fakt, že naše pozičné osvetlenie je obvodovo pomerne zložité: ovládané procesorom a so stabilizáciou prúdu (aby svit LEDiek nebol závislý na stave nabitia batérie). Mnohí modelári by boli spokojní aj s niečím jednoduchším, ale ako taký obvod navrhnúť a vypočítať? Náš kamarát Michal Nováček má na to výbornú „kuchárku“ (vrátane LED-kalkulátora). úvod pripravil: Janko O. autor článku: Michal Nováček |
![]() |
V niektorých lokalitách je lietanie s „čistým“ (rozumej bezmotorovým) vetroňom dosť často problém.
Z tohto dôvodu takmer všetky naše vetrone motor majú. Povedzme si rovno, že motor v špici modelu je z hľadiska vlastností (klopivého momentu, ofukovania krídla a chvostových plôch) skvelým riešením, avšak vrtuľa sklopená pozdĺž trupu nie je vrcholom estetiky. Ale motor na pylóne je oveľa horšie riešenie. A tak už pred rokmi prišla nemecká firma Stemme AG vo svojom vetroni S10 s naozaj netypickým (a dosť komplikovaným) riešením. Bolo jasné, že pre modely je to ťažko schodná cesta. pripravil: Janko O. |
![]() |
Každý modelár to pozná: Keď má model dostatočnú výšku, môže ju premeniť na rýchlosť.
A naopak: Keď má model dostatočnú rýchlosť, môže ju premeniť na výšku. Ale otázka znie: Koľko za koľko? Čiže, aký je "výmenný kurz"? autor: Janko O. |
![]() |
Už dávnejšie sa na jednom modelárskom fóre objavil dotaz, týkajúci sa presnosti prístroja "Watt Meter & Power Analyzer / Watts Up (Ver.2)", ktorý sa dá na HobbyKingu kúpiť za necelých 40 US Dolárov.
Zaujalo nás to a skôr, ako sa objavili odpovede, sme si povedali, že si to overíme sami. A nie len presnosť tohoto jedného prístroja. autor: Janko O. |
![]() |
Vo viacerých článkoch na tejto Web stránke sme riešili problematiku BECov, Záložných zdrojov, Power Boxov, ale akosi "potichu" sme predpokladali, že konektory, ktorými sú tieto zariadenia zakončené, znesú všetko a preto nie je potrebné sa nimi vôbec zaoberať.
Ale v modeloch s viacerými servami alebo vo väčších modeloch môžu konektorom, napájajúcim celý palubný systém, tiecť naozaj značné prúdy a nás zaujímalo, ako to znášajú bežne používané modelárske (servo-) konektory. autor: Janko O. |
![]() |
Krátko po tom, ako som si vyrobil merač vnútorného odporu LiPol batérií, tak ma môj brat Miroslav stále urgoval, aby som aj jemu vyrobil taký prístroj, aby vedel v akej kondícii sú pred začiatkom modelárskej sezóny jeho LiPolky.
Keďže taký prístroj nie je zase až taký jednoduchý, hľadal som spôsob, ako by si Céčka a vnútorný odpor (Ri) svojich batérií mohol zistiť v podstate každý modelár. A tu je výsledok môjho snaženia. autor: Janko O. |