Tento web priateľov realistického RC lietania má za cieľ združovať tých leteckých modelárov, pre ktorých je lietanie radosťou, koníčkom alebo útechou. Táto stránka nechce byť prostým zoznamom modelárskych aktivít a zážitkov. Jej cieľom je hľadať a objavovať dôvody prečo a ako modely fungujú. Klásť otázky a nachádzať odpovede z oblasti elektroniky, mechaniky a aerodynamiky . Na tomto webe môžeš nájsť rôzne články a návody, ktoré Ti môžu pomôcť pri riešení modelárskych problémov. Tu si môžeš vymieňať názory s ľuďmi, podobne "postihnutými" ako si Ty
Ďalší Vpershingov článok z pred dvoch rokov, ktorý na našej Web stránke láme rekordy v čítanosti.
............................................... V oblasti počítačov sa dnes čoraz viac využíva virtualizácia a simulácia. Umožňuje nám to minimalizovať dobu potrebnú k realizácii projektu tak, že bez potreby používať skutočné prostriedky, s ktorými bude projekt pracovať, zaistíme skutočné správanie už na virtuálnom modeli. autor: vpershing pridal: mior |
Budeme sa snažiť zistovať (merať, porovnávať) vlastnosti nielen samostatných gýr, ale aj autostabilizačných modelárskych systémov, ako celku. Niekedy sú nazývané Flight Stabilizers, čiže Stabilizátory letu.
Použitím gýr v modeloch lietadiel sa zaoberáme pár rokov, ale stále to bolo na akejsi užívateľskej úrovni, čiže sme sa zmierili s tým, že to síce funguje, ale presnejšie analyzovať ich vlastnosti sme nedokázali. Snažili sme sa predstaviť si, z čoho by sa taká „Gyrovská STK-čka“ mala skladať a ako asi by mala fungovať. A „jedného krásneho dňa“ prišiel nápad. autor: Janko O. |
Mnohí z nás zatúžili po modelárskej telemetrii, ale viacerých odrádza fakt, že telemetria, ktorá má niečo zobrazovať, potrebuje displej. Ale veď každý slušný vysielač už displej má! A keďže sa využiť (vraj) nedá, tak nezostáva nič iné, ako primontovať ďalší displej. Ale kam a ako, aby to nevyzeralo ako „päsť na oko“?
Niektorí výrobcovia RC súprav využívajú už jestvujúci displej aj na zobrazovanie telemetrických údajov (napr. Hitec Aurora) a niektorí svoje vysielače vybavia hneď dvomi displejmi (napr. Graupner MC-32 - na obrázku). Pri vete: „ A keďže sa využiť (vraj) nedá“ sme si naraz spomenuli: „Ale veď my sme tento problém s mojim bratom Miroslavom riešili už pred šiestimimi rokmi“. autor: Janko O. |
Mail s takýmto textom nám ešte 2. januára poslal náš kamarát Roman M..
Musíme uznať, že mal pravdu: na svoje si prídu vyznávači modelov lietadiel z 1. i 2. svetovej vojny, ale aj priaznivci moderných strojov. No a samozrejme aj vrtulníkari. Video trvá bezmála pol hodinu, ale stojí to za to. Škoda, že nám to Roman neposlal skôr, pretože posledných 5 minút videa sa perfektne hodí na silvestrovskú polnoc. pripravil: Janko O. |
Tým impulzom k napísaniu tohto článku, bolo množstvo „jedovatých slín“, ktoré sa zniesli na adresu kontraverzného, ale pritom čoraz populárnejšieho vysielača Turnigy 9X. Obzvlášť mu bola vytýkaná nepresnosť kniplov, s dôrazom na vôle v potenciometroch. Či už vôle elektrické, alebo mechanické.
Preto sme si povedali, že reči sú reči, ale meranie je meranie. A tak sme pomerali niektoré elektrické parametre a skontrolovali niektoré mechanické parametre krížových ovládačov (kniplov) tohto vysielača. A aby bolo s čím porovnávať, tak sme siahli na opačný koniec spektra renomé vysielačov a zmerali sme to isté aj na kniploch vysielača JR (Japan Radio) Propo X-3810. No a výsledky sú, ako inak, zase prekvapujúce. autor: Janko O. |
Tento (na našej Web stránke najčítanejší) článok (vrátane niektorých "roztomilých" komentárov) ani po dvoch rokoch nestratil nič na svojej aktuálnosti. Skôr naopak.
............................................................ Kam speje modelárstvo - vidíme a čítame v časopisoch, na internete, stretávame sa s nimi i v reále. Moderným sa stáva virtuálne riadenie reálnych modelov pomocou FPV. Snaha riadiť čoraz väčšie, ťažšie, rýchlejšie modely. Proste vyniknúť niečým novým, ohurujúcim. Dvoj - trojmetrové 20kg stíhačky na kerosín, šesťmetrové vetrone, elektrické pohony s viac ako 1kW... autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
Môj bývalý kolega zo zamestnenia - Zdeněk, s ktorým sme sa nevideli vyše 32 rokov a ktorý teraz žije v Kalifornii v USA, mi poslal k novému roku 2013 prianie, ktoré sa mi veľmi páčilo.
A tak som časť z neho použil ako titulný obrázok. Súčasný modelársky kolega Newor mi tiež poslal prianie a navyše link na jeho modelárske videá na YouTube a tiež na jeho modelársku Web stránku. pripravil: Janko O. |
Dnes prinášame, ako Miroslav hovorí „z tejto strany Vianoc“, poslednú časť miniseriálu o znovuzrodení havarovanej L-39 (Albatros).
Dôvod je ten, že trup bude nutné ešte „trochu“ brúsiť a to sa najlepšie robí vonku - na záhrade a tam sa to zase ťažko robí pri mínus 7. stupňoch Celzia. A tak si aspoň pozrite, v akom štádiu sa „Albík“ na prelome rokov 2012 / 2013 nachádza. Niektorí hovoria, že nech to už necháme tak, nech založíme servá, dúchadlo, prijímač, batériu a môžeme lietať. Ale my s ním máme iné plány. autor: Janko O. |
V minulej časti sme spomínali, ako sme jednotlivé „elementy“, na ktoré sa L-39-ka po havárii „rozložila“, vytriedili, očistili, narovnali a identifikovali.
Dnes popíšeme, ako sme sa pokúšali všetkých 27 častí polystyrénu dať zase dokopy. Tieto práce zabrali asi najviac času a vyžadovali najväčšiu trpezlivosť a vytrvalosť. autor: Janko O. |
Keď sme 4. mája 2012 zverejnili 1. časť tohto seriálu, o ktorom ani teraz nevieme, koľko bude mať častí, asi sme mali v pláne ďalšie diely uviesť skôr ako po takmer ôsmich mesiacoch.
No ale ako sa hovorí, človek mieni a pán Boh mení. Samotné práce na oprave L-39-ky postupovali sľubne a rýchlo, dokonca ani foto-dokumentácia nezaostávala, len s textom to bolo slabšie. Stále sme si hovorili, že to má ešte čas (navyše mi mnohí vyčítali, že veľa píšem a málo lietam), medzitým najvyššiu prioritu dostali práce na našej PC-Telemetrii, lebo modelárska sezóna sa práve rozbiehala, no a napokon sa naozaj aj naplno rozbehla. Až sme viac lietali ako písali a na „Fénixa“ sme skoro zabudli. autor: Janko O. |