Vítame Ťa
Tento web priateľov realistického RC lietania má za cieľ združovať tých leteckých modelárov, pre ktorých je lietanie radosťou, koníčkom alebo útechou. Táto stránka nechce byť prostým zoznamom modelárskych aktivít a zážitkov. Jej cieľom je hľadať a objavovať dôvody prečo a ako modely fungujú. Klásť otázky a nachádzať odpovede z oblasti elektroniky, mechaniky a aerodynamiky . Na tomto webe môžeš nájsť rôzne články a návody, ktoré Ti môžu pomôcť pri riešení modelárskych problémov. Tu si môžeš vymieňať názory s ľuďmi, podobne "postihnutými" ako si Ty
|
Nuž, ťažko povedať.
Vadí aj nevadí. Na prvé zamyslenie by človek povedal, že vlhkosť, či priamo voda modelárskym elektromotorom jednoznačne škodia. A takto to častokrát prezentujú aj renomované modelárske weby. Na druhú stranu vám ukážeme fotografie, ako s elektromotormi zaobchádzajú lodičkári (a že tí majú s vlhkosťou a vodou svoje bohaté skúsenosti), že vám nad tým bude rozum stáť. pripravil: Janko O. |
|
Spotrebovanou energiou v modeli s elektropohonom rozumieme z pohonnej batérie odobratý (elektrický) náboj v mAh, hoci to nie je úplne to isté.
Ale modelárov - milovníkov strelných zbraní by výraz „odobratý náboj“ mohol desiť, pretože by v nich možno evokoval možné nepríjemné legislatívne opatrenia :) . ….................... Je zrejmé, že LiPol batériu nie je vhodné „vycucať do mrte“, pretože by to mohlo mať za následok jej nezvratné poškodenie. Ale koľko energie (náboja) je možné spotrebovať, aby bol let síce čo najdlhší, ale súčasne v LiPolke zostalo dostatočné množstvo mAh, aby jej to neskracovalo životnosť? autor: Janko O. |
|
alebo sériovo-paralelné spájanie článkov (napájanie vysielača LiIon-kami).
autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
Pred pár rokmi sme zisťovali teplotnú závislosť kľudovej polohy viacerých bežných modelárskych serv.
Potom sme u nich merali presnosť, citlivosť alebo pásmo necitlivosti. Jeden známy slovenský modelár nás síce vyzval, aby sme zmerali aj ich rýchlosť, ale vtedy sa nám to javilo ako ťažko splniteľná úloha. Nebolo nám jasné, ako ju merať bez komplikovaného technického vybavenia a tak sme problém odložili na neurčito. Ale potom to prišlo: myšlienka – nápad. Možno nemusíme merať rýchlosť pohybu serv presne podľa špecifikácie nejakej normy. Možno stačí realizovať orientačné zrovnávacie merania za použitia vlastnej meracej metódy. A tá bola veľmi jednoduchá. autor: Janko O. |
|
Vo viacerých našich článkoch sme uviedli, že pri meraní parametrov, pri sledovaní osciloskopických priebehov a pod. sme zistili, že LiPol články sa správajú tak, akoby bol vo vnútri okrem zdroja (s vnútorným odporom) aj kondenzátor.
Dá sa to nejako vysvetliť? Dá sa s tým nejako vysporiadať? Alebo nebodaj, dá sa to nejako využiť? autor: Janko O. |
|
Zistiť (zmerať) Statický ťah pohonnej jednotky (batéria + regulátor + motor + vrtuľa) modelu nie je až také zložité: niekedy na to stačí silomer, alebo kuchynská váha.
Vždy sme zastávali názor, že aj táto (statická) hodnota nám pomôže urobiť si názor na to, či a ako bude takto „omotorovaný“ model lietať. Preto nás hnevalo, keď v rôznych internetových diskusiách niekto vyhlásil, že zistenie Statického ťahu elektro-pohonu je nanič, pretože sa z toho nedá vôbec usúdiť, aký je ťah Dynamický, teda Ťah počas letu modelu. A keďže sme v tom období lietať veľmi neboli, tak sme na niekoľko dní „zaľahli“ do odborných kníh a časopisov, „prešmátrali“ internet a „pohrali sa“ s rôznymi - na to určenými programami. autor: Janko O. |
|
Ešte dávnejšie - niekedy pred siedmimi rokmi: konkrétne v Októbri 2014 som od Romana M. dostal mail. V ňom krátky text a dosť fotografií.
Text vám prinášam celý, fotografií som vybral len zopár. foto: Roman M., Braňo M. pripravil: Janko O. |
|
Nie, nie.
Režim store (hovoríme o LiPolkách) nie je nebezpečný. Skôr naopak. Ale niekedy môže byť nebezpečná „cesta k nemu“. A to sa ešte musí zbehnúť niekoľko nepriaznivých okolností naraz. Ale, ak sa (zbytočne) neponáhľate, tak aj cesta, vedúca k režimu Store, môže byť bezpečná, pohodlná a kľudná. autor: Janko O. |
|
Overovaniu vlastností modelárskych serv, konkrétne teplotnej stability ich kľudovej polohy, sme sa na našej Web stránke venovali v niektorých minulých článkoch.
Dnes sme sa sústredili na ich presnosť, citlivosť alebo inak povedané šírku pásma necitlivosti modelárskych serv. Poznáte to sami: niektoré servá verne sledujú pohyb knipla vysielača, citlivo reagujú aj na ten najmenší pohyb. Iné reagujú len na väčšie zmeny šírky ovládacieho impulzu, niekedy sa pohybujú trhane, my s bratom Miroslavom sme to nazvali, že „kvantujú“. autor: Janko O. |
|
Tomáš vo svojom komentári k článku "Sú ťažšie modely skutočne rýchlejšie?" navodil otázku, či podobne ako existuje tzv. pocitová teplota, existuje aj pocitová rýchlosť modelu.
Tiež spomenul pojem maketová rýchlosť modelu. V našej odpovedi sme mu sľúbili, že keď budeme mať viac času, napíšeme nejakú úvahu na túto tému. Nie že by sme vtedy (článok bol napísaný takmer pred siedmimi rokmi) voľným časom akosi obzvlášť "oplývali", ale táto téma nás zaujala a usúdili sme, že by mohla zaujímať viacerých modelárov. autor: Janko O. |