Vítame Ťa
Tento web priateľov realistického RC lietania má za cieľ združovať tých leteckých modelárov, pre ktorých je lietanie radosťou, koníčkom alebo útechou. Táto stránka nechce byť prostým zoznamom modelárskych aktivít a zážitkov. Jej cieľom je hľadať a objavovať dôvody prečo a ako modely fungujú. Klásť otázky a nachádzať odpovede z oblasti elektroniky, mechaniky a aerodynamiky . Na tomto webe môžeš nájsť rôzne články a návody, ktoré Ti môžu pomôcť pri riešení modelárskych problémov. Tu si môžeš vymieňať názory s ľuďmi, podobne "postihnutými" ako si Ty
|
"Stretnúť" sa s ním môžeme skôr v stredných a väčších modeloch.
Dôvod? Regulátory pre väčšie prúdy už vlastný BEC väčšinou nemajú a navyše môžu byť vo verzii OPTO. A druhý dôvod je ten, že vo väčších modeloch býva viac serv, ktorých spotreba prúdu prevyšuje možnosti lineárnych BECov. A tak "na scénu vstupuje" spínaný BEC (ale niekedy je samostatný palubný zdroj lepším riešením) so všetkým, čo k tomu patrí: teda so svojimi prednosťami ale aj s nedostatkami. autor: Janko O. |
|
To, že sa o využitie gýr a letových stabilizátorov v modeloch lietadiel už roky zaujímame, nie je žiadnym tajomstvom.
Viacero takých zariadení nám prešlo rukami a pred pár rokmi, nespokojní s ich vlastnosťami a možnosťami, sme si na báze Orange Flight Stabilizera RX 3S postavili a napísali program pre vlastný 3-procesorový letový stabilizátor, ktorému sme dali meno AssOrx. Potom sa objavil Open Flight Stabilizer (opäť na báze RX3S) a napokon náš kamarát Edo Bovan na základe našich podkladov upravil program JohnaRB „k obrazu nášmu“. Od tej doby máme Letové stabilizátory so softvérom „Ed“ namontované vo všetkých našich modeloch. Medzi tým sa však objavili ďalšie letové stabilizátory, napríklad aj od (našej obľúbenej) firmy FrSky, zaintegrované do RC prijímača S8R. autor: Janko O. |
|
Na modelárskych fórach sa s akousi nepravidelnou pravidelnosťou opakujú dotazy typu:
Aké LiPolky mám kúpiť? Akú značku, od akého výrobcu? Aké Céčka by batérie mali mať? Stačia obyčajné, alebo radšej Nanotechy? Aké ….. aké ..... aké? pripravil: Janko O. |
|
Áno, priznávame sa, že nás fascinujú zábery (skutočných - dopravných) lietadiel počas vzletu (štartu), ale obzvlášť počas pristávania.
Tie magické (a často aj dramatické) okamihy priblíženia, podrovnania, dotyku podvozku s dráhou, brzdenia a následného zastavenia. Avšak nie na všetkých videách je tak krásne vidieť tú intenzívnu a rôznorodú snahu o zníženie rýchlosti lietadla tak, ako to vidno na videu, ktoré sme našli. pripravil: Janko O. |
|
Nuž, ťažko povedať.
Vadí aj nevadí. Na prvé zamyslenie by človek povedal, že vlhkosť, či priamo voda modelárskym elektromotorom jednoznačne škodia. A takto to častokrát prezentujú aj renomované modelárske weby. Na druhú stranu vám ukážeme fotografie, ako s elektromotormi zaobchádzajú lodičkári (a že tí majú s vlhkosťou a vodou svoje bohaté skúsenosti), že vám nad tým bude rozum stáť. pripravil: Janko O. |
|
Spotrebovanou energiou v modeli s elektropohonom rozumieme z pohonnej batérie odobratý (elektrický) náboj v mAh, hoci to nie je úplne to isté.
Ale modelárov - milovníkov strelných zbraní by výraz „odobratý náboj“ mohol desiť, pretože by v nich možno evokoval možné nepríjemné legislatívne opatrenia :) . ….................... Je zrejmé, že LiPol batériu nie je vhodné „vycucať do mrte“, pretože by to mohlo mať za následok jej nezvratné poškodenie. Ale koľko energie (náboja) je možné spotrebovať, aby bol let síce čo najdlhší, ale súčasne v LiPolke zostalo dostatočné množstvo mAh, aby jej to neskracovalo životnosť? autor: Janko O. |
|
alebo sériovo-paralelné spájanie článkov (napájanie vysielača LiIon-kami).
autor: Vladimír Perešíni pridal: mior |
|
Pred pár rokmi sme zisťovali teplotnú závislosť kľudovej polohy viacerých bežných modelárskych serv.
Potom sme u nich merali presnosť, citlivosť alebo pásmo necitlivosti. Jeden známy slovenský modelár nás síce vyzval, aby sme zmerali aj ich rýchlosť, ale vtedy sa nám to javilo ako ťažko splniteľná úloha. Nebolo nám jasné, ako ju merať bez komplikovaného technického vybavenia a tak sme problém odložili na neurčito. Ale potom to prišlo: myšlienka – nápad. Možno nemusíme merať rýchlosť pohybu serv presne podľa špecifikácie nejakej normy. Možno stačí realizovať orientačné zrovnávacie merania za použitia vlastnej meracej metódy. A tá bola veľmi jednoduchá. autor: Janko O. |
|
Vo viacerých našich článkoch sme uviedli, že pri meraní parametrov, pri sledovaní osciloskopických priebehov a pod. sme zistili, že LiPol články sa správajú tak, akoby bol vo vnútri okrem zdroja (s vnútorným odporom) aj kondenzátor.
Dá sa to nejako vysvetliť? Dá sa s tým nejako vysporiadať? Alebo nebodaj, dá sa to nejako využiť? autor: Janko O. |
|
Zistiť (zmerať) Statický ťah pohonnej jednotky (batéria + regulátor + motor + vrtuľa) modelu nie je až také zložité: niekedy na to stačí silomer, alebo kuchynská váha.
Vždy sme zastávali názor, že aj táto (statická) hodnota nám pomôže urobiť si názor na to, či a ako bude takto „omotorovaný“ model lietať. Preto nás hnevalo, keď v rôznych internetových diskusiách niekto vyhlásil, že zistenie Statického ťahu elektro-pohonu je nanič, pretože sa z toho nedá vôbec usúdiť, aký je ťah Dynamický, teda Ťah počas letu modelu. A keďže sme v tom období lietať veľmi neboli, tak sme na niekoľko dní „zaľahli“ do odborných kníh a časopisov, „prešmátrali“ internet a „pohrali sa“ s rôznymi - na to určenými programami. autor: Janko O. |