O význame chladenia niektorých „exponovaných“ častí modelu sme sa na našej web-stránke už mnoho-krát zmieňovali.
V súvislosti s haváriami sme spomínali najmä chladenie regulátorov, prípadne (ich) BECov.
Ale naznačovali sme, že chladiť samozrejme treba aj pohonné motory, ale dokonca aj výkonové LED diódy pozičného osvetlenia a jeho obvod stabilizácie prúdu (tranzistor TIP122).
Dnes by sme sa chceli pozrieť na trochu „iné“ chladenie pohonných LiPol batérií v modeloch, ktoré im dávajú riadne zabrať a takto LiPolkám významne skracujú životnosť.
autor: Janko O.
O tom, že nedostatočné chladenie regulátora môže byť pre model životu nebezpečné, sa píše v článkoch „Chladiť, chladiť, chladiť“, prípadne „Príčina havárie Milanovej L-39-ky (Albatros)“.
O tom, že zvýšená teplota LiPolkám neprospieva, sme písali viackrát, naposledy sme to pripomenuli v článku „Slnko modelárom neprospieva!“, a samozrejme to opakovane pripomíname v článku „Predĺženie životnosti LiPol batérií – 2.časť“.
Cez to všetko sme chladeniu LiPoliek nijakú zvláštnu pozornosť nevenovali: tak nejak automaticky – mimochodom sme predpokladali, že pohonná batéria je „vhodne“ umiestnená, aby sa jej teplota počas letu príliš nezvyšovala. A akosi nechtiac sme túto tému aj sami bagatelizovali, keď sme „do omrzenia“ opakovali, že sme výsostne rekreační modelári a tým pádom od našich modelov neočakávame žiadne „ukrutné“ výkony. A tam niekde „medzi riadkami“ sa dalo vyčítať, že ak „niečo“ nepodáva ukrutné výkony, tak sa to nemôže ani ukrutne hriať. A tým sme bludný kruh uzavreli!
Lenže niektoré naše modely – konkrétne konvertoplány nám ukázali, že to môže byť aj trochu inak: na to, aby sa LiPolka nadmieru ohriala, netreba podávať chvíľu „ukrutný“ výkon. Stačí podávať trochu menší (ako „ukrutný“) výkon v jednom kuse (bez najkratšej prestávky) päť či desať minút a LiPolka „si utiera pot z čela“.
Takúto tvrdú lekciu dal Miroslavovi jeho najnovší konvertoplán Convergence a mne ešte predtým môj CanadAir CL-84, no najmä TransTol. Práve takéto „hbité“ modely: Convergence a TransTol zvádzajú svojou obratnosťou modelára ku rôznym „divočinám“ a psím kusom, kedy pohonná LiPolka zažíva krušné chvíle. Oproti tomu taký (zdanlivo ťažkopádny) XC-142, ten LiPolky príliš neprehrieva: jemu najviac sluší taká tá pomalá - rozvláčna, elegantná až vznešená „spanilá“ jazda, teda „spanilý“ let .
K tomu, aby sme sa „rozhýbali“, napokon prispel Miroslavov 2,5-metrový C-130 Hercules, prezývaný Obuch, ktorý nedávno absolvoval výmenu všetkých štyroch motorov. To významne zlepšilo letové vlastnosti modelu, avšak (pôvodne) dve, neskôr radšej tri paralelne zapojené 3-článkové LiPolky 2200mAh sa dosť zapotili, aby uživili túto nenásytnú štvoricu motorov. Obzvlášť, keď zabezpečiť „prirodzené“ (nenútené) ofukovanie batérií v trupe tohto modelu nebolo úplne jednoduché ani postačujúce.
Tento problém je vlastne spoločný pre všetky modely, ktoré napokon dostali nútené ofukovanie pohonných batérií chladiacim vzduchom. A keďže výraz „nútené“ (ofukovanie) má akýsi násilný podtón, zvolili sme oveľa príjemnejší výraz: Aktívne chladenie .
Nasledujúce fotografie vám naznačia, ako sme sa s tým popasovali:
Najprv Miroslav ma eBayi, či na Banggoode kúpil niekoľko rôznych malých a ľahkých ventilátorov. Tie, na napájanie 5V, mali príliš malý (prietokový) výkon, takže napokon Miroslav vybral niekoľko typov s napájaním 12 Voltov.
Ten naľavo má rozmery 25 x 25 x 10mm, ten napravo 30 x 30 x 10mm, ich hmotnosť je 5 a 7 gramov. Ich elektronika zabezpečuje pekne pomalý plynulý rozbeh: plné otáčky ventilátor dosiahne asi po 10 až 15 sekundách.
Takto - do "zátylku" (hneď nad batériu 3S 2200mAh) svojho Convergence Miroslav vložil ventilátor Aktívneho chladenia.
Aby bol ventilátor mechanicky chránený, Miroslav ho prekryl takouto elegantnou "mriežkou", ktorú umne vyrobil z murárskej sieťky, ktorú vystrihol, vhodne natrel bielou farbou a opatrne prilepil .
Z vnútra to vyzerá takto: Tie dva čierne "komíny" sú výduchy ohriateho vzduchu. Ventilátor je napájaný zo servisného konektora, ktorého vývody sú súčasne vedené aj do modulu telemetrie (plochým káblikom).
Takto je chladiaci ventilátor umiestnený na batériovom poklope Miroslavovho Herculesa C-130 "Obuch". Chladenie sa nám empiricky ukázalo účinnejšie vtedy, keď ventilátor ženie chladný vzduch priamo k batérii (batériám), ako keď ventilátor odsáva ohriaty vzduch od batérií preč.
Takto to vyzerá vo vnútri.
Ohriaty vzduch je vytláčaný smerom do zadnej časti trupu, kde Miroslav vyrobil vhodné výduchy.
Inšpirovaný Miroslavovými úspechmi v oblasti Aktívneho chladenia, rozhodol som sa rovnaký princíp využiť pri chladení ťažko skúšaných LiPoliek v mojom TransTole.
Ventilátor 30 x 30 som zabudoval do vnútorného rámu kabíny.
Vývody ventilátora som "ihlovým" konektorom pripojil k pinom servisného konektora modulu telemetrie (ľavý horný roh odkrytej šachty, pod ním modul 30A prúdového senzora, vpravo stabilizačná jednotka FCEU - Flight Control Electronic Unit).
Takto to vyzerá zvrchu: ventilátor nasáva chladný vzduch z priestoru medzi čiernym skeletom a bielym vnútorným rámom kabíny a ženie ho priamo k LiPolke.
Ohriaty vzduch prechádza trupom modelu a opúšťa ho prostredníctvom viacerých výduchov, ktoré som vyrobil v poklopoch technologických šachiet.
Vyriešiť nasávanie chladného vzduchu do medzipriestoru kabíny bol trochu problém. Napokon som to vyriešil tak, že to takmer nevidno. (No kde sú tie vstupné otvory?).