Záznam letových dát: na čo všetko sa to dá využiť – 1.časť
Za tú dobu sa kadečo zmenilo: záznam (letových) dát sme overili na viacerých našich modeloch a aj samotná podoba záznamového súboru sa trochu zmenila – sprehľadnila.
A ak sa niekto hneď na začiatku pýta, na čo vlastne sa dajú dáta zo Záznamu použiť, tak naša odpoveď znie, že to vlastne závisí len na fantázii modelára a jeho láske k číslam.
A keďže my čísla (a „hrátky“ s nimi) milujeme, tak sme na úvod pripravili takú (zdanlivo nepodstatnú) maličkosť: priebeh rýchlosti rozdielnych modelov pri štarte (z ruky aj z Katapultu), ale aj pri pristávaní. A navyše: ako pri tom pilot „čaruje“ s plynom.
autor: Janko O.
Už je to vyše mesiaca, čo sme uviedli v podstate nultú časť tohto seriálu.
V (úvodnom) článku „(Konečne máme) Záznam letových dát. Načo je (nám) to dobré?“ sme (okrem iného) ukázali aj podobu súboru Záznamu (letových) dát. Vtedy dáta vyzerali trochu neprehľadne a chaoticky:
Čísla akoby poskakovali v závislosti od svojej hodnoty (dĺžky zápisu) a navyše (nezasväteným) nebolo jasné, čo ktorý stĺpec znamená. A tak sme sa s tým trochu „pohrali“ a výsledok teraz vyzerá takto:
Tie dvojité uvodzovky v prvom riadku slúžia na to, aby tabuľkový kalkulátor (Spredsheet) vedel správnemu stĺpcu priradiť správnu hlavičku (viď nasledujúci obrázok).
Samozrejme nám záležalo na tom, aby sa súbor dal „natiahnuť“ do tabuľkového kalkulátora (my z praktických dôvodov na takéto účely stále používame síce trochu staršie, ale v mnohom neprekonateľné Quattro Pro), aby sa z tej kopy čísiel dali „vyčarovať“ názorné grafy. Po natiahnutí hore-spomenutého súboru do Quattra to vyzerá takto:
Navyše sme do záveru súboru pridali akýsi Sumár najvýznamnejších nameraných hodnôt:
aby sme ich nemuseli zdĺhavo vyhľadávať v dlhých reťazcoch čísiel.
Taktiež sme pristúpili k tomu, že záznamový súbor nie je zapisovaný na interný „disk“, ale na vymeniteľnú Mikro SD kartu (SanDisk) s kapacitou 2GB.
Na tomto obrázku je karta úmyselne (kvôli názornosti) povytiahnutá z držiaka.
Túto možnosť nám minipočítač BenQ S6 „bezplatne“ ponúkal, tak prečo by sme ju nevyužili:
Toto opatrenie nám umožňuje dostať sa k Letovým údajom bez toho, aby sme BenQ-a museli zapínať, pripájať k nemu USB-rozbočovač a dáta kopírovať na USB-kľúč, aby sme ich potom mohli prezerať, analyzovať a prípadne spracovať v počítači. Takto nám stačí vložiť SanDisk do externej čítačky SD-kariet (kúpenej za „pár babiek“ na eBay-i), (trvalo) pripojenej prostredníctvom USB k počítaču:
Čítačka SD-kariet so zasunutým SanDiskom.
A teraz už poďme analyzovať a spracovať (niektoré) získané letové údaje do podoby, aby bolo možné „zviditeľniť“ a porovnať priebehy niektorých fáz letu modelu, na ktoré modelár počas letu nemá čas. Prípadne porovnať správanie rôznych modelov v rovnakých letových situáciách medzi sebou.
Do jedného grafu sme vložili dáta akoby z troch modelov a zaujímalo nás, aký je priebeh ich rýchlosti počas štartu. Modely sú síce len dva: Fantom 3Phase a Mirage 2000-5, ale Fantom je raz štartovaný klasicky – hodením z ruky a druhý krát pomocou Katapultu. Vzhľadom na to, že Mirage je asi 3-krát ťažší ako Fantom (hoci oba sú podobné modely s Delta krídlom, poháňané elektrickým dúchadlom – EDF), tak ich krivky rýchlosti sú dosť odlišné.
Pri štarte Fantoma z ruky je zrejmé, že prvé (veľmi kritické) sekundy sa model viac-menej „potáca“ na pádovej rýchlosti, kým sa dostane do stabilného stavu. Pri štarte z Katapultu je to všetko inak: tam je dosiahnutie „cestovnej“ rýchlosti v podstate otázka jednej sekundy.
Z grafu tiež vidno, že mám „zvyk“, hneď po dosiahnutí dostatočnej výšky a rýchlosti, ubrať plyn a ďalej lietať takpovediac pohodovo 
.
Tiež vidno, že pri štarte z Katapultu trvá dosiahnutie bezpečnej rýchlosti asi 6-krát kratšie ako pri štarte hodom z ruky.
Ďalej nás zaujímalo, ako pilot modelu, či už Fantom alebo Mirage, pri štarte (či už z Katapultu, alebo hodením z ruky) narába s plynom. Chceli sme si overiť poznatok, že Katapult veľmi významne znižuje spotrebu energie počas štartu modelu. A tak sme do grafu priebehu rýchlosti pridali ešte polohu plynovej páky. Aby to bolo prehľadné (nechceli sme dávať 6 kriviek do jedného grafu), tak sme urobili graf pre každý model zvlášť. Fantom pri štarte z Katapultu (2 paralelné gumy):
Vidno, že pri takomto štarte je plyn „naplno“ (v polohe 140) len jednu sekundu a keďže rýchlosť modelu takmer dosiahla 100 km/h, tak som reflexívne ubral plyn a ďalej letel rýchlosťou v rozmedzí 60 až 75 km/h.
Keď to porovnáme z grafom, kde je záznam ako Fantom štartuje z ruky:
tak vidíme, že na dosiahnutie rovnakej rýchlosti je plyn „naplno“ (v polohe 140) dlhých sedem sekúnd. Celý štart trvá v porovnaní s Katapultom dosť dlho a spotrebuje sa pri tom oveľa väčšie množstvo energie z pohonnej batérie.
Keď si pozrieme graf štartu 2,5-kilového Mirage z Katapultu (4 paralelné gumy), tak vidíme, že je to podobné ako pri štarte Fantoma z Katapultu, akurát vyššia hmotnosť Mirage má za následok, že celý štart trvá trochu dlhšie a celé je to také "vláčnejšie - zotrvačnejšie".
Treba však podotknúť, že Mirage má „pohodovú rýchlosť“ predsa len vyššiu ako Fantom. Hoci plyn „naplno“ je opäť len asi jednu sekundu.
Okrem nárastu rýchlosti – akcelerácie pri štarte, nás zaujímal aj pokles rýchlosti – decelerácia pri pristávaní modelu. Je zrejmé, že modely nemajú podvozok a tak pristávajú „na brucho“ do trávy. Ono to nie je ani priamo na brucho, ale na ostré vodiace laminátové sloty na bruchu modelu, takže model je spomaľovaný ešte viac, vďaka „zarezávaniu sa“ slotov do zeme pri dosadnutí.
Priebeh „pristávacích“ rýchlostí je zobrazený na tomto grafe:
"Zhúpnutie" krivky rýchlosti miráža pred dosadnutím je spôsobené nie najlepším odhadom vzdialenosti k miestu pristátia a teda manipuláciou s plynom (ubranie, pridanie, ubranie, pridanie, ...) 
.
Vidno, že ťažký Mirage po dosadnutí spomaľuje veľmi intenzívne: v čase 379 až 381 (sec) až o 22 km/h/sec, čo je 6,1m/s2. Vtedy majú všetky ťažké časti modelu – hlavne pohonná batéria, snahu „vycestovať“ dopredu. Preto ich treba zaistiť proti pohybu nie len dozadu (pri štarte), ale aj proti pohybu dopredu.
Na záver si poďme pozrieť, ako pilot manipuluje s plynovou pákou počas celého (pomerne dlhého - 7,5 minútového) letu modelu Mirage 2000-5. Avšak raz je to s relatívne „slabou“ (s väčším vnútorným odporom) pohonnou LiPolkou 2650 mAh/20C, počas úvodného – zoznamovacieho a takého trochu „ustráchaného“ letu:
a potom po nejakom čase, počas už trochu odvážnejšieho letu so „silnou“ LiPolkou 5000 mAh/40C, kedy let trval ešte dlhšie (skoro 10 minút) a ja som si začal užívať dostatočný výkon mirážovho pohonu:
Pri prvom lete som dal plyn naplno len na tú jednu „katapultovú“ sekundu a potom som lietal s plynovou pákou, ktorá sa pohybovala v 25-ich až 30-ich percentách rozsahu. Dokonca som sa bál stiahnuť plyn úplne: ešte som s mirážom nebol natoľko oboznámený, aby som vedel, čo vtedy „vysrstí“.
Počas letu z druhého grafu som už s plynom „machroval“ v rozsahu 0 až 100%. Zistil som, že Mirage celkom dobre (ale aj celkom rýchlo) „plachtí“ bez plynu a že celkovo je to veľmi poslušný a nezáludný model. A keďže som nemusel šetriť (nemusel som sa báť, že preťažím – prehrejem) „silnú“ LiPolku, párkrát (no, až teraz vidím, že celkom 6-krát 
) som Mirážovi „prikudlil“ naplno (v trvaní asi 5 sekúnd) a skúšal som „sviečku“ (kolmo hore na plný plyn). Po tých piatich sekundách model vystúpal do takej výšky, že už bol zle „čitateľný“ a ja som zo strachu radšej razantne ubral.
Vidno, že to bol celkovo dosť dynamický, taký „šantivý“ let, kedy obzvlášť v jeho závere bola plynová páka raz dole a o chvíľu zase hore. Skúšal som si stále ostrejšie a ostrejšie zákruty so stále väčším bočným náklonom, väčším uhlom nábehu a teda nižšou rýchlosťou. Ale stále som mal na zreteli, že výkon a manévrovacie možnosti tohto modelu vysoko prekračujú moje pilotné schopnosti 
.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 3. 9. 2017, 16:25 | Prečítané: 6026x | Kategórie: Iné | Napísal: admin |
Komentáre: 0
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)