Svätý Peter („patrón“ počasia) bol k nám – modelárom na prelome rokov milosrdný, ba priam priateľský.
A tak, aj keď v noci bola „kosa“ ako hrom, cez deň bolo príjemne - okolo nuly (a niekedy aj nad), svietilo slniečko a hlavne: (väčšinou takmer) nefúkal vietor.
Ideálne počasie na lietanie.
Preto v duchu tradícií silvestrovského lietania a dodržiavania ľudových pranostík: „Ako na Nový rok, tak po celý rok“, bolo takmer našou povinnosťou ísť v tieto dni lietať s modelmi.
A tak aj bolo.
pripravil: Janko O.
Hoci meteorológovia na záver roku 2016 sľubovali „záľahy“ snehu, napokon sme boli radi, že aspoň niečo „poprášilo“. Ja osobne som sneh potreboval na to, že mám dva modely, ktoré sú so snehom kamaráti. Konkrétne Skipper a SkyMule môžu štartovať a pristávať na snehu. Skipper je na to pripravený kedykoľvek, SkyMule musí pred tým absolvovať výmenu koliesok za lyže, čo však nemusí trvať dlhšie ako 5 minút.
Síce pripadali ešte do úvahy moje konvertoplány: troj-motorový CanadAir CL-84, päť-motorový XC-142 a štvor-motorový TransTol, ale tie môžu štartovať a pristávať trebárs aj do žeravých uhlíkov, takže sneh by pre ne nebol nijakým zadosťučinením. Zato Skipper a SkyMule, tí sa na sneh priam trasú .
Vlani ma sneh zradil, tak ako je to spomínané v článku „Osvietený“ Skipper na snehu: prepásol som tohoročnú šancu? A tak som vlastne 11 mesiacov čakal na druhú snehovú príležitosť.
Medzitým Skipper síce zopárkrát „okúsil“ trávu (jasné, že nemyslím "marišku" ), ale tá je príliš „lepkavá“, takže Skipper sníval o snehu ako dieťa o čokoláde. Vodu bohužiaľ tento univerzálny model ešte stále „neopáčil“.
A tak som deň pred Silvestrom, teda 30.12.2016 nahovoril manželku, aby išla (čoby kameraman) so mnou na modelárske letisko Romana Oravca za Slovenskou Ľupčou. Túto plochu už od jesene (podzimu) na lietanie využívam asi ako jediný, pretože najprv povrch čiastočne rozryli diviaky (divočáci), do toho neskôr po daždi kolesami auta zapadol rozbesnený auto-tuningáč (asi to bol tiež dáky „divočák“) a napokon na miesto na parkovanie áut nejaká „dobrá duša“ cielene vykydala doširoka roztečenú kopu riedkeho hnoja. Skrátka ako sa hovorí: „Dobrí ľudia ešte žijú“.
Diviacko-tuningáčsky zdevastovaná dráha je teraz o dosť užšia, ale práve to ma donútilo naučiť sa štartovať a pristávať v sťažených podmienkach, takže teraz to zvládam priam bravúrne (viď nasledujúce video, 4. v poradí). Čo sa hnojného zápachu týka, niekto mi prezradil, že pre človeka spriazneného s prírodou je to vlastne „vôňa domova“ a že to aj tak mám brať. Takže teraz parkujem o kúsok ďalej ako sme boli pôvodne zvyknutí, ba aj na „vôňu“ hnoja som si zvykol, nehovoriac o tom, že čím chladnejšie, tým slabšia vôňa. Počas mrazov je zápach prakticky nulový.
A tak som v piatok 30.12.2016 nabil šesť bateriek do Skippera a okolo 15.00 sme už boli na ploche. Manželka ešte doma absolvovala rýchlokurz natáčania videa na tablet a dal som jej aj nutné inštrukcie ohľadne stabilného obrazu a tiež „scenára“ jednotlivých záberov. Moje slová však zrejme nepadli na úrodnú pôdu, pretože manželka mala neprekonateľný problém so sledovaním modelu objektívom. Hoci je Skipper dosť rýchly model, tak dokáže letieť aj pomerne pomaly. Avšak manželka požadovala, aby som popred nás letel čo najpomalšie, najlepšie krokom. Navyše ona je s prírodou spriaznená zrejme ešte viac ako ja a tak na záberoch sú vidieť hory, kopce, lúky, stromy, dokonca aj Ľupčiansky hrad, len Skipper sa tam vyskytuje akosi zriedkavo. A tak som z množstva videí vybral aspoň zopár kratučkých (cca polminútových), kde model aspoň trochu ako-tak vidno:
Video: Skipper: Štart a lietanie so svetielkami
Video: Skipper: Podvečerný nízky prelet
Video: Skipper: Pomalý nízky prelet
Video: Skipper - 30.12.2016: Štart a lietanie za šera
Nasledujúci deň, teda na Silvestra, sme sa na základe SMS-iek rozposlaných šéfom LMKBB (Letecko-Modelársky Klub Banská Bystrica) Milanom Hrkom mali stretnúť na silvestrovskom polietaní na Ďateline. Čas 10.00 hod.
Nuž, vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s dopoľudňajšou teplotou a vzhľadom na to, že v noci bolo nejakých -12°C, sme si s Milanom povedali, že o desiatej tam bude ešte stále riadna „kosa“ a tak sme sa dohodli na 11.30 hod. Lenže asi „poruchy na prenosovej trase“ spôsobili, že Milan si myslel, že je to na Čerín-Čačíne (tak ako Zatváranie bansko-bystrického neba, ktoré je spomínané aj v časopise Model Hobby 1/2017) a tak on aj náš bratranec Ďuri išli tam a ja na Ďatelinu .
Mal som so sebou aj tablet, pretože som to hodlal zdokumentovať zopár videami, ale nakoniec to dopadlo tak, že z toho dňa žiadne video nemám. Milan nič točiť neplánoval a ja keďže som na Ďatelinu prišiel neskôr (ako o 10.00), tak niektorí (premrznutí) modelárski kolegovia už išli domov, s ďalšími som pokecal a napokon som tam zostal skoro sám – bez nejakého kameramana.
Ale nevadí, lebo Skipper na snehu už bol zdokumentovaný z predošlého dňa a Milana s XC-142-ou som zdokumentoval deň nasledujúci (ale to už trochu predbieham ).
Hoci som sa ešte na Ďateline medzi kolegami-modelármi snažil „vyprovokovať“ nejaké to novoročné polietanie, pričom som dokonca použil aj argument najťažšieho kalibru - ľudové príslovie: „Ako na Nový rok, tak po celý rok“, v podstate som neuspel. Ja som však bol skalopevne rozhodnutý, že ak to počasie dovolí, tak si zalietať isto pôjdem, trebárs aj úplne sám. Pretože si Milan (aj s bratrancom Ďurim) na Silvestra na Čerín-Čačíne parádne zalietal(i), bol celý „rozkokošený“ a samozrejme súhlasil, že pôjdeme lietať aj na Nový rok, teda 1.1.2017.
Ja som si povedal, že keď na Čerín-Čačín, tak vezmem nejaký model s podvozkom: voľba padla na dvojmotorový TwinStar od Multiplexu. Model v priebehu jesene (podzimu) dostal („cevaro“) osvetlenie a štvor-listé protibežné vrtule. To má na svojom modeli z mojich modelárskych kolegov v našom regióne málokto (ak vôbec niekto), tak som chcel (priznajme si to) trochu machrovať .
Milan opäť zobral svoju XC-142-ku, čím potvrdil platnosť svojho dávnejšieho výroku, že odvtedy, čo okúsil lietanie s týmto modelom, sa ostatných svojich modelov kľudne vzdá.
A tak sme sa 1.1.2017 okolo 14.30 hod. zišli na Čerín-Čačíne. Teda Milan a ja, lebo bratranec Ďuri mal nejaké rodinné povinnosti. Tablet som mal pripravený ešte od včera a tak sme urobili niekoľko krátkych videí (v trvaní okolo jednej minúty).
Najprv som ja natáčal Milana, teda jeho XC-142-ku:
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín: Milan a jeho XC-142: 1
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín: Milan a jeho XC-142: 2
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín: Milan a jeho XC-142: 3
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín: Milan a jeho XC-142: 4
A potom, keď on vylietal všetkých svojich sedem batérií (Milanovi „Ježiško“ priniesol ďalšie tri LiPolky do XC-142-ky a štvoritý nabíjač ), tak on zase pre zmenu natáčal môjho TwinStára:
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín - Twin Star - prelet cez slnko
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín - Twin Star: 2
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín - Twin Star: 3
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín - Twin Star: 4
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín - Twin Star: 6
Video: 1.1.2017 - Čerín-Čačín - Twin Star: 7
Keď sme dolietali (a donatáčali), tak už sa začalo stmievať a začala byť aj protivná zima (veď preto niektoré zábery, natáčané Milanom, sú aj trochu roztrasené ) a my sme sa s radosťou pobrali do tepla domova.
Poznámka:
Tento článok bol pripravovaný v utorok 3.1.2017, keď na Slovensku vládli "snehové suchoty".
Keď Svatý Peter a meteorológovia zistili, že sa chystáme ich povláčiť po médiách, naraz sa všetko dalo: do rána (ako mávnutím čarovného prútika) "z ničoho nič" napadlo 5 až 10 cm snehu (a stále padá). Asi sme ich museli riadne vystrašiť.
Tu jasne vidno, že aj takéto vyhlásené celebrity si svoje povinnosti plnia len vtedy, keď ich pritlačíte k múru (ke zdi) .