Blaník na vozíku
Na tieto dni, keď je vonku nepríjemne chladno (13 °C), sme si úmyselne nechali fotografie z dní, keď vonku bolo pre zmenu nepríjemne horúco (33 °C).
A práve v jeden takýto deň sa náš kamarát Duško B. rozhodol na Čerín-Čačíne zalietať svojho nového Blaníka L-13 (rozpätie 2,7m) od firmy Black Horse.
A ako inak, štart bolo nutné realizovať zo štartovacieho vozíka.
pripravil: Janko O.
Ak vám tento nadpis evokuje predstavu „dochriamaného“ modelu vezeného na invalidnom vozíku, tak to síce bol náš zámer, ale veci sa majú trochu inak.
Vzlet Blaníka zo štartovacieho vozíka nás mimoriadne zaujímal (a stále zaujíma), pretože Milanov Blaník 4,2 m od firmy E-Flite je prakticky hotový (pripravujeme o tom článok) a aj ten bude vzlietať zo štartovacieho vozíka.
Ide o to, že firma Black Horse zabudovala do špice trupu pohonný elektromotor, takže vzlet modelu z kolieska nie je možný. A aj Milanov 4,2 metrový Blaník sme vybavili pohonným elektromotorom v špici trupu, takže ako sa hovorí: „Podobnosť čisto náhodná.“ A teda nás zaujímalo, čo nás asi tak čaká.
Deň vopred sme s Duškom dohodli čas a miesto a naliehali sme, aby model dôkladne pripravil a všetko pozorne skontroloval. Neskôr sme síce zistili, že naše a Duškove predstavy o týchto činnostiach sa predsa len „trošíčku“ líšia, ale nakoniec všetko vlastne celkom dobre dopadlo.
Na druhý deň sme sa na letisku Čerín-Čačín stretli o 09.00 hod ráno v predstave, že tak zavčasu bude celkom príjemne. No, bol už celkom slušný „výpek“ a tak sme sa inštinktívne ťahali do tieňa jediného stromu pri ploche:
Spoločnými silami sme skompletovali model, keď Duško zahlásil, že nemá akýsi špeciálny šroubovák a nevie ako zaistí krídla proti vysunutiu. Aby ma zachránil pred prichádzajúcimi mdlobami, Duško zaimprovizoval a krídla nakoniec nejako úspešne zaistil:
Pohľad do útrob trupu Blaníka bol pre mňa dosť prekvapujúci: pomerne malá (pohonná) LiPol batéria, zato dosť veľa dovažovacieho olova. Bolo mi jasné, že Duško nevyznáva „cevarovský“ modelársky zákon, ktorý hovorí, že najlepším olovom je veľký motor, ale hlavne veľká LiPol batéria.
Motor, regulátor a vrtuľa sa mi javili celkom primerané veľkosti a hmotnosti modelu, zato výchylky krídeliek, no najmä výškovky sa mi javili byť (na naše zvyklosti) „obrovské“. Nepochopiac situáciu, som utrúsil niečo v duchu, že pri prvom lete akrobaciu hádam robiť nebudeme a neopatrne som sa Duška spýtal, aké že má na vysielači nastavené malé (polovičné) výchylky. Keďže Duško nereagoval, vyhŕklo zo mňa: „Dual Rate?“ Zadíval sa na mňa ako na mimozemšťana a ja som sa ďalej zmohol už len na jemné láskavé upozornenie: „Duško, potom pri štarte a aj počas letu, s výškovkou a krídielkami OPATRNE.“
Najprv sme realizovali pojazdové skúšky. Táto fáza nás obzvlášť zaujímala, pretože mala overiť symbiózu modelu a štartovacieho vozíka.
Boli sme milo prekvapení. Model mal síce na vozíku trochu veľký „predklon“, ale Duško sľúbil, že ho neskôr doma zníži:
Podstatné je, že model počas pojazdu nikam neuhýbal a od určitej rýchlosti ochotne reagoval na riadenie smerovkou.
Uspokojení jeho správaním sme rozhodli, že by mal ísť do vzduchu. A tak Duško zaujal štartovaciu pozíciu, rozbehol model a „odlepil“ ho od vozíka. No, odlepil – odlepil. Skôr to vyzeralo, ako keby sa model od vozíka silou odtrhol. Skrátka urobil „hokejku“: najprv vodorovne a potom zrazu pod uhlom 45° šikmo hore. Myslím, že toto bol moment (ale aj následné poletovanie), keď Duško pochopil, načo sú dobré „polovičné“ výchylky.
Model sme počas letu spoločnými silami dotrimovali a následných pár minút Duško spoznával jeho letové vlastnosti.
Z môjho pohľadu to je model počúvny, nezáludný, ba priam pohodový.
No a potom to prišlo: Duško zahlásil, že motor už neťahá a že teda musí pristáť. V tej chvíli mal model malú výšku a voči dráhe nebol vo vhodnej pozícii. Výsledkom bolo toto:
Ak nič (konkrétne model) nevidíte, tak možno pomôže tento záber, urobený o 30 metrov ďalej:
Pristátie to bolo jednoznačne núdzové, no našťastie (nečakane a mimoriadne) skončilo celkom dobre: odtrhla sa len plastová „kvapka“ na ľavom krídle.
A čo bolo jeho príčinou? No, Duško vyzeral dosť prekvapený, keď už po pár minútach letu bola batéria úplne „vycucaná“. Bola horúca a riadne spuchnutá, myslím že dostala smrteľnú ranu a Blaníka do vzduchu už nikdy nevytiahne.
Aj tento moment nás utvrdil v tom, že telemetria nie je frajerina ani zbytočnosť a že okrem životnosti LiPoliek má blahodárny vplyv aj na zdravie modelov.
Pri záverečnom „zhodnotení“ Duško sľúbil, že zníži výchylky, nebodaj si na vysielači nastaví Dvojité výchylky (Dual Rates), že upraví vozík, že vyhodí olovo a do trupu vtesná väčšiu pohonnú batériu, že … Ale o telemetrii či aspoň „pípači“, ktorý svojim jačaním oznámi nebezpečný pokles napätia LiPolky, nechcel ani počuť.
Sľúbil, že keď to bude hotové, znovu pôjdeme s Blaníkom na Čerín-Čačín. No, v Hrone medzitým pretieklo množstvo vody (hoci je dosť sucho) a Duško sa neozýva.
Chápem ho. Možno pri zalietavaní a lietaní nechce mať pri sebe takého „buzeranta“, čo ho furt buzeruje ako ja.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 17. 4. 2024, 16:08 | Prečítané: 6562x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 6
ha ha ha. Nikdy si ludi na letisku nebuzeroval, asi si sa zmenil a budem si musiet na teba davat odteraz pozor 
.
Co som sa ja nahladal Blanika v tej fotke
Pani tak teraz som sa naozaj pobavil ... .
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)