DG-808S Competition: reinkarnácia – 4. časť (záver)

V (predchádzajúcom) článku: „Vetroň sa dá motorizovať aj inak“ sme spomenuli, že pred vyše rokom sme sa francúzskym modelárom Gerrym nechali inšpirovať a Milanovo (druhé) DéGéčko (4-metrový vetroň DG-808S Competition) sme "omotorovali" rovnakým spôsobom.

A v poslednej vete sme uviedli že, podoba medzi Gerryho ASH-25 a našim DG-808S Competition je neuveriteľná.

Preto sme titulný obrázok dnešného článku úmyselne upravili tak, aby to bolo už na prvý pohľad zrejmé.

…........................

Okrem toho: v dnešnom článku sa zmienime o definitívnej podobe palubnej inštalácie, o vyvážení modelu, ukážeme zopár detailov pohonných jednotiek nášho „DéGéčka“ a záver bude venovaný dizajnovej úprave tohto nevšedne vyzerajúceho vetroňa.

A keďže toto je záverečná časť minisérie, tak skonštatujeme, že model DG-808s Competition je kompletne opravený a upravený a teda pripravený na štart.

autor: Janko O.

 

 

Poďme si ale najprv čo-to povedať o (zrejme neľahkom) živote tohto modelu:

DéGéčko (už toto druhé ) kúpil Milan na inzerát od jedného pána – jeho meno poznám, ale neviem ako vyzerá - zrejme som sa s ním nikdy nestretol (aspoň o tom neviem). Krátko na to mi Milan DéGéčko priniesol, čoby stavebnicu tesne pred dokončením, aby som nainštaloval prijímač, letový stabilizátor, kabeláž, držiaky batérií … Všetko nasvedčovalo tomu, keďže DéGéčko bola (údajne) stavebnica tesne pred dokončením, že model ešte nebol vo vzduchu.

Lenže ouuuvej! Všetko je trochu inak. (Alebo dosť inak, či skôr úplne inak?)

V priebehu „reinkarnácie“, ktorá je popisovaná v prvých troch častiach tejto série, som však zistil, že veci sa majú inak: Model (alebo teda jeho časti, ktoré Milan dostal v krabici) už lietal a dokonca zrejme aj havaroval. A pravdepodobne dosť vážne, pretože krídla boli rozsiahlo opravované a trup bol po havárii zrejme „na maderu“, pretože ten, čo dostal Milan už bol iný – úplne nový.

Keď som si s odstupom času dal do súvisu veci, ktoré som v priebehu „reinkarnácie“ zistil, tak som dospel k záveru, že dotyčný pán sa rozhodol modelu (či jeho zvyškov) zbaviť, pokiaľ možno bez nejakého väčšieho úsilia. Mnohé veci boli urobené len tak „aby sa nepovedalo“, niektoré boli dosť odfláknuté a celé to bolo pojaté štýlom: „Franto, podrž ten komín, já jdu pro peníze.“

Keď som DéGéčko pred rokom pripravil k letu, tak následne - začiatkom Augusta 2017 zažilo svojich 30 sekúnd slávy, ktoré cca v polovici článku „8 modelov za 5 dní: 3 malé a 5 veľkých – 2.časť“ popisujeme nasledovne:

Keď dal pilot (Milan) pokyn, uvoľnili sme model a ten začal na zemi naberať rýchlosť. Sila gumy a ťah dvoch motorov, umiestnených na krídlach, tesne vedľa trupu, spôsobili, že sa DéGé-čko naozaj celkom pekne vznieslo do vzduchu.

Keby som to mal objektívne zhodnotiť, tak by som povedal: podarený pekný štart, takže štartovacia guma aj netradičné „omotorovanie“ DéGé-čka sa osvedčili.

Už-už som si začal myslieť, že „je to za vodou“, že už by sa nič zlé nemalo stať, tak vtedy sa TO stalo: ešte model nemal dostatočnú rýchlosť ani výšku a ešte nebol ani veľmi ďaleko, keď Milan z nepochopiteľných dôvodov citeľne ubral plyn a navyše začal zatáčať doľava.

Výsledok: pozvoľne stúpajúca trajektória modelu sa zrazu „zalomila“ (samozrejme smerom dole) a model s nedostatočnou rýchlosťou sa začal prepadať po ľavom krídle špicou dole. Keď bolo krídlo v takmer zvislej polohe, náhle som zmenil názor a začal som si myslieť niečo úplne iné ako ešte pred chvíľou: „je to v …., toto sa veru dobre skončiť nemôže!“

Potom zvyšky modelu ležali pol roka u Milana niekde v dielni, v kúte zabudnutia.

Až na prelome Januára a Februára, teda presne pred dvomi mesiacmi, som si na DéGéčko – na model, ktorý mi (dovtedy) k srdcu nijako neprirástol, s ľútosťou spomenul. Ľútosť pramenila z toho, že DéGéčko sa začínalo stávať obeťou modelárskeho kanibalizmu, čiže zvyšky modelu sa začali dostávať do štádia označovaného ako „voľný zdroj náhradných dielov“ (pre iné modely).

Ako sa veci ďalej vyvíjali, si môžete pozrieť v článkoch:

Ale poďme do súčasnosti: palubná inštalácia je kompletná a môžete si ju pozrieť na nasledujúcich obrázkoch:

Podotýkam, že napájanie palubnej inštalácie je zdvojené: napätia (niečo nad 5,5V) z regulátorov (s SBECmi) v ľavom a pravom krídle sú zlúčené pomocou dvojitej Schottkyho diódy (viď táto schéma) a blokované vysokokapacitným kondenzátorom.

Toto napätie nie je vedené do RC prijímača, ale do Letového stabilizátora Ed_11, ktorý súčasne slúži ako rozvodná doska palubného napájania:

Prepojenie palubnej inštalácie v trupe s inštaláciou v krídlach je realizované konektormi nasledovne:

Postup „prikonektorovania“ jedného z krídiel je na ďalších obrázkoch:

Káble sa cez „okno“ zasunú do priestoru (medzi rebrami) v krídle:

Potom sa krídlo zasunie až nadoraz k trupu:

a zaistí proti uvoľneniu.

Keď je v trupe všetko, čo tam má byť, tak to vyzerá takto:

Ak by niekoho trápilo, čo sa nachádza pod tou bielou krytkou, úplne v špici modelu (na obrázku hore), tak sú to olovené guličky (či guľôčky?), slúžiace na vyváženie modelu:

Aby sa guličky „neroztatárili“ (a súčasne sa dali v prípade potreby (dováženia modelu) odobrať), tak sú streknuté gumovým lepidlom v spreji (niečo ako zriedený Chemoprén v spreji, kúpený v Lidli) a po zaschnutí je ten škaredý priestor uzatvorený deklom z takého tvrdšieho (bieleho) molitanu:

Náhon“ smerového kormidla je symetrický – dvomi tiahlami (s dôrazom na slovný základ „ťahať“), čo je z hľadiska presnosti a minimálnych vôlí dobré, avšak trochu komplikovanejšie ako obvykle. Pôvodne tam boli tiahla z dvoch pomerne hrubých oceľových drôtov, ktoré som nahradil dvomi bowdenmi, čo si však vyžiadalo mnohé úpravy. Dosť dlho som sa s tým „bavkal“, kým sa to dalo jemne nastavovať modelárskymi "vidličkami" (pri serve) a kým to v plnom rozsahu výchyliek chodilo presne - bez vôlí, skrátka tak ako som si to predstavoval. Zložito tvarované výstupné otvory v zadnej časti trupu som následne zamaskoval „elegantnými“ a navyše aerodynamickými plastovými krytmi (vyrobenými z viečka Ramy) - akýmisi „nohavičkami“, či rukávmi (ani sám neviem, veď posúďte sami ):

Podoba pohonných jednotiek sa tiež zmenila, naposledy vyzerali takto:

Teraz vyzerajú nasledovne:

Sklápanie listov vrtúľ po vypnutí motorov som urobil podobne, ako to firma Multiplex urobila na samokrídle Xeno:

Kužele na DéGéčku však nie sú plastové ale kovové a tak som do nich na vhodnom mieste vyvŕtal dvojice otvorov, cez ktoré som prevliekol (červený) gumový „O-krúžok“ zodpovedajúcej veľkosti:

Menšie gumové krúžky (čierne) na každom vrtuľovom liste zabezpečujú (červenému) „O-krúžku“ tú správnu polohu:

Záverečné práce na modeli DG-808s Competition boli (ako obvykle) venované dizajnu. Ten je (na rozdiel od Fénixa) len decentne farebný, no opäť v štýle "cevaro lines", u DéGéčka je možno trochu „bohatší“ ako býva u takýchto vetroňov zvykom, ale je treba ho ponímať ako „z núdze cnosť“: jeho úlohou je hlavne zamaskovať opravy poťahu z nažehlovacej fólie (na krídlach):

Ozdobné pruhy (premenlivej šírky) súčasne slúžia ako turbulátory: hlavný turbulátor - najbližšie k nábežnej hrane je po celom rozpätí krídla a je "neviditeľný", pretože je biely (z bielej matnej samolepiacej tapety d-c-fix).

a poťah samolepiacou fóliou d-c-fix na trupe:

Aj kabína bola pri havárii trochu poškodená: napriek všetkej snahe je stále v prednej časti interiéru vidieť mierne "zvlnenie" a aj predné uchytenie je iné ako bolo pôvodne. Poškodenia na bokoch (tam, kde sú upevňovacie skrutky) sa mi podarilo celkom slušne opraviť: však mi to trvalo niekoľko dní .

Tiež bolo treba vymyslieť uchytenie kabíny takými skrutkami, ktoré sa dajú dotiahnuť rukou - bez potreby nejakých nástrojov, skrutky upraviť tak, aby boli na dotyk "bezpečné" (nemali vyčnievajúce ostré hrany) a súčasne vzhľadom "ladili" s dizajnovou úpravou celého modelu.

DéGéčko, ako jeden z mála našich modelov, nie je vybavené pozičným (cevaro) osvetlením. Dôvod je ten, že takýto veľký model bude (pravdepodobne) dobre viditeľný aj bez osvetlenia, ale hlavne: s týmto modelom (ak bude vôbec lietať ) asi nebudeme lietať v našom obľúbenom čase, teda v podvečer a večer.

Ak by sa situácia zmenila, teda model by sa vďaka svojim letovým vlastnostiam osvedčil a ukázalo by sa, že jeho podvečerné lety by mohli byť balzamom na naše modelárske duše, tak nie je problém pozičné palubné osvetlenie dodatočne nainštalovať.

Na záver si však porovnajme, ako DéGéčko vyzeralo pred reinkarnáciou:

a ako vyzerá teraz:

My však dúfame, že takto bude model vyzerať nielen po prvých (ale aj ďalších) letoch .
 


 


 


 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 1. 4. 2018, 10:15 | Prečítané: 732x | Kategórie: Stavba modelov | Napísal: admin |
Komentáre: 6
.:. RMG
Parádička Janči :D
Odpoveď | 2018-04-02 21:54:30
Radosť sledovať vašu prácu, niekedy mám chuť po Vašich článkoch začať opravovať ... :-D
... ale jedine čo mne tak trocha ťahá, oči sú tie plastové kryty pred motormi, mne osobne to nejak kazí celkový dojem aerodinamickosti modelu. Mam doma k dispozicií 3D tlačiaren, a ak by ste si tam niečo navrhli, tak Vám to s radosťou vytlačím, zhodou okolností mám aj biele PLA.
Neváhajte ma kontaktovať mailom, za material nič nechcem a poštovne tiež prežijem, aspon prispejem na dobru vec, a dobrý skutok za dnes budem mať zasebou ;-)
Odpoveď | 2018-04-03 21:43:36
.:. J O.
Tie plastové kryty pred motormi nie sú síce z kinder-vajca, ako píše Jožko, ale nebol ďaleko: je to uzáver z nejakej kozmetiky - zrejme z guličkového "pod-pazuchového" deodorantu. Do neho je z vnútornej strany teplom (pištoľovou spájkovačkou) čiastočne zatavená matka tej skrutky, ktorá ide zospodu a okrem samotnej krytky tak súčasne upevňuje aj držiak motora, ktorý sa skladá z dvoch plechov: horného a dolného.
Tommymu-PC ďakujeme za ponuku, ale už to asi meniť nebudeme. Možno jeho ponuku využijeme neskôr - pri inom modeli.
Odpoveď | 2018-04-04 12:17:15
.:. JN
Ale nekazi, je to postacujuce, mozno je to pouzite z kinder vajca, ale mne sa to nahodou paci, nemusi to byt vobec spicate.
Odpoveď | 2018-04-04 07:49:53
.:. Stano
Celkom zaujímavé Janko že sa ti podarilo zladiť tie bowdeny na smerovke. Nedávno ma zaujalo nastavovanie pull-pull systému (alebo closed loop systems) a zistil som z webu že keď nie sú rovnako dlhé páky serva a smerovky tak bez nejakého offsetu na jednej alebo druhej páke (os čapu vidličky je v kľudovej polohe mimo os serva resp. os otáčania) tak tá strana ktorá práve neťahá sa predlžuje viac (ak je páka serva menšia než páka SOP).

Ale predpokladám že to máš všetko sústredné a dĺžka pák je približne rovnaká a zas nepotrebuješ na každú stranu výchylky 60°.
Odpoveď | 2018-04-04 10:37:13
.:. J O.
Stano,
nemám páky na serve a na "kormidle" rovnako dlhé, takže tebou popisovaný následok sa mi tam objavuje, ale našťastie až pri úplne najväčších výchylkách (na jednu či na druhú stranu).
Okrem toho, mojou snahou boli minimálne vôle pri stredovej - neutrálnej polohe.
Pri maximálnych výchylkách síce dochádza k miernemu "previsnutiu" tlačného bowdenu, ale nejak to neprežívam: chlácholím sa tým, že aerodynamické sily vtedy pôsobia len na ťažný bowden a tlačný je aj tak akoby zbytočný.
Celková "konštalácia" bowdenov je úmyselne riešená tak, že tlačné sily nie sú schopné prenášať: bowden sa prehne a v najhoršom sa jeho jadro v páke na "kormidle" začne uvoľňovať: konce nie sú do Z ale do U.
Odpoveď | 2018-04-04 12:49:52
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 30301.69 kb