Keďže v nedeľu (3.12.2017) som (v rámci overenia Vyhrievaných topánok) bol lietať so Skipperom, tak v pondelok (4.12.2017) prišlo na rad ďalšie overenie: prvé lety s (mojim novým) modelom Convergence.
Však počasie bolo (podľa mojich kritérií) ideálne: snežilo. Že však aj riadne fúkalo, to som zistil až na Ďateline.
Cez to všetko boli výsledky lietania nad očakávanie.
autor: Janko O.
Najprv musím priznať, že to nebolo prvý raz, čo bol Convergence vo vzduchu: síce nelietal, ale bol vo vzduchu (vznášal sa na mieste vo výške 1 až 2 metre) už asi o týždeň skôr. Bolo to na našej záhrade pri dome a účelom bolo overiť, či sú na vysielači všetky Normály a Reverzy správne nastavené, či Výchylky nie sú príliš veľké, či Stabilizačná jednotka funguje správne, či …..
Odvtedy som už len čakal, kedy príde ten správny čas, aby aj Convergence mohol na Ďateline okúsiť slasti voľného priestoru. Po celkom úspešnej nedeli som bol primerane „nadržaný“ a tak v pondelok som celý deň sledoval, ako sa vyvíja počasie. Bolo zatiahnuté a poletoval sneh a to mám rád, pretože keď je zatiahnuté, tak ma neoslepuje slnko a keď padá (poletuje) sneh, tak väčšinou býva bezvetrie. Však aj deň pred tým – v nedeľu to tak bolo.
Plný optimizmu som nabil 7 pohonných batérií (Turnigy 3S 2200mAh). Tu opäť vstúpila v platnosť jedna z mojich zásad: s menej ako piatimi baterkami na lúku (rozumej Ďatelinu) ani nejdem!
Keď som okolo 14:45 hod. prišiel na Ďatelinu, na snehu tam postával motorizovaný paraglajdista a na niečo (alebo niekoho) čakal. Keď som vystúpil z auta, pochopil som, na čo čaká: na miernejší vietor. A okrem toho čakal na kamarátov, aby mu pomohli pri náročnom štarte.
Aby som to zhrnul: sneh síce poletoval, ale o nejakom bezvetrí sa teda hovoriť nedalo. Opäť som sa ocitol v onom známom pomykove, keď som zvažoval, či sa neotočím na opätku a nejdem radšej domov do tepla. Miroslav síce odprisahal, že (jeho) Convergence vetru statočne vzdoruje, ale môj model nebol ešte ani vytrimovaný a už vonkoncom nie zalietaný.
Vietor na Ďateline fúkal južný, teda proti kopcu, čo bolo dobré, lebo bol pomerne "rovnomerný" aspoň trochu nadnášal. Keby fúkal z východu alebo severu, tak by svojimi "rotormi" tzv. „splachoval“. To, že bol južný ale vonkoncom neznamená, že by snáď bol príjemný – teplý. Jeho sila sa menila, občas to riadne fúklo, občas sa zmiernil, až človek prepadol ilúzii, že snáď ustane úplne.
A jednej takejto ilúzii som podľahol a s Convergence odštartoval. Podotýkam, že tento model od firmy E-flite sa ako štvrtý zaradil do mojej „letky“ konvertoplánov (Canadair CL-84, XC-142, Trans(V)Tol): zadný motor je pevný a aktívny len pri visiacom režime (koptér-móde, Vertikal režime), predné motory sú sklopné a aj nezávisle pohyblivé (a aj nezávisle „roztáčané“), čo modelu dáva veľkú obratnosť a menévrovaciu schopnosť.
Takže počas chvíľky slabšieho vetra som model položil na sneh (na stvrdnutý povrch – krustu), bojazlivo pridal plyn a ešte bojazlivejšie odštartoval. Nejaký čas som zápasil s udržaním výšky, no a o chvíľu som sa začal obávať, že budem zápasiť aj so silnejúcim vetrom.
Avšak na moje veľké prekvapenie si Convergence z vetra nič nerobil. Po krátkom lete bez zapnutej kamery (na prvý let kameru NIKDY nezapínam) som pristál (utrel studený pot a vymenil „pampersku“ ) a druhý let som sa rozhodol už zdokumentovať.
Na nasledujúcom krátkom videu to môžete vidieť (a skučanie vetra aj počuť): v ľavej strane záberov sú spomínaní paraglajdisti a všimnite si, čo to robí s ich „krídlom“: však napokon ten jeden odštartoval, ale po pár sekundách boja s vetrom z malej výšky defakto spadol.
Ja som s Convergence len traverzoval, čo znamená, že som lietal zľava do prava, predkom modelu neustále proti vetru. Podotýkam, že model stále nebol vytrimovaný: stále ho nakláňalo trochu doprava (pravý motor mal mierne nižšie otáčky ako ľavý) a mal tendenciu „dvíhať nos“ (a následne cúvať), takže jedno aj druhé som musel neustále „kontrovať“ kniplom.
Video: Poobedňajšie lietanie s Convergence za silného vetra a sneženia
Takto som vylietal asi 3 baterky (jedna baterka je asi 6 minút letu); medzitým to paraglajdisti (na rozdiel odo mňa ) vzdali a paradoxne po ich odchode začal vietor (na rozdiel od sneženia) slabnúť. To som využil na to, aby som model začal postupne vytrimovávať.
Video: Convergence: lietanie v snežení za bezvetria
Už nebolo nutné „traverzovať“, slabnúcemu vetru som sa mohol odvážne postaviť aj chrbtom , skrátka už som lietal všetkými smermi a modelom kadejako „vrtel“.
Video: Večerné lietanie s Convergence počas sneženia
Ako sa postupne viac a viac stmievalo, tak som si zreteľne uvedomoval, že Convergence je lepšie viditeľný a aj lepšie „čitateľný“ ako Skipper za približne rovnakých podmienok. Bolo zrejmé, že za to môže osvetlenie s „protisvetlom“.
A tak v hlave skrsla myšlienka, že aj Skippera bude treba vybaviť protisvetlom a aj (tajomnými) modrými svetielkami na bruchu modelu. A treba to urobiť čím skôr, pretože ak tejto zimy ešte bude sneh, tak Skipper bude takpovediac „v kurze“.
Poznámka: V čase písania tohto článku už je Skipper vybavený protisvetlami aj modrými LEDkami na bruchu a už aj (včera – 7.12.2017) absolvoval „porovnávacie“ lety: na porovnanie viditeľnosti a „čitateľnosti“ modelu PRED úpravami a PO úpravách. Pripravujem o tom článok (ak s videami).
Na záver si pozrite posledné video (a posledný let) toho dňa, natočené za stavu pokročilého zotmenia. Ak sa vám až taká tma zase nezdá, tak pripomeniem to, čo v minulom článku: Nenechajte sa oklamať tým, že zase až taká tma na tom videu nie je: to len automatika kamery zvýšila jas na (pre ňu) potrebnú úroveň. Že je to naozaj tak, dokazuje fakt, že na „nočných“ videách svetlá pozičného cevaro osvetlenia aj v režime „podsvietenie“ svietia akosi silnejšie (zdanlivo silnejšie ako za vidna) a 30-milisekundové dvoj-bliky plného výkonu LEDiek priam až bolestivo bijú do očí.
Video: Convergence: večerné lietanie v snežení za bezvetria
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)