Už v článku „(Zimný) Rukáv na vysielač“ sme konštatovali: „To, že radi lietame nielen v lete ale aj v zime, nie je žiadne tajomstvo.“
Lenže …
Počas tej hodinky (niekedy aj dvoch) na lúke, či kopci, môže modelár pociťovať zimu nie len na rukách ale aj na nohách.
A toto môže byť dokonca ešte horšie.
Veď nie nadarmo nám naša mama zdôrazňovala, že teplo od nôh je základom nie len zdravia, ale aj momentálnej pohody – pocitu príjemného tepla.
Na HobbyKingu síce ponúkajú „Rukáv“ na vysielač, ale nikde tam nenájdete „Noháv“ na nohy?!
A tak sme si museli pomôcť sami.
autor: Janko O.
S Miroslavom sme si už pred-pred-pred-.....-minulú zimu uvedomili v úvode spomínané skutočnosti a vzhľadom na to, že už máme svoje roky, tak so zdravím a „tepelnou pohodou“ nehodláme hazardovať. A tak Miroslav "na Internete" kúpil takéto vyhrievané vložky do topánok:
Mohli sme kúpiť hotový komplet už aj s regulačnou elektronikou a batériou (dokonca aj s nabíjačom, či nebodaj diaľkovým ovládačom), ale jeho cena je oproti samotným vložkám niekoľkonásobná (3, 4, 5-násobná).
Okrem toho sme si to chceli sami „ošahať“ a navyše sme zistili, že (viac-polohových regulačných) prepínačov, (tužkových) nabíjacích článkov, či nabíjacích adaptérov doma „zopár“ máme, tak prečo za to platiť.
Skrátka sme sa rozhodli, že si to „zbúchame“ doma sami.
Najprv sme urobili zopár meraní (najmä odoberaného prúdu) a zopár provizórnych testov vyhrievania. Zistili sme, že prúdový odber je pomerne malý – niečo vyše 0,5A, takže ani „vyhrievací“ výkon nebude veľký: cca 2,5 až 3W a tak nás premkli pochybnosti: nie je to málo? Avšak praktické skúšky ukázali, že po chvíli „plného“ výkonu začínajú vyhrievacie vložky akosi páliť na chodidlách a tak sme jeden zo štyroch článkov vyradili a znížili tak vyhrievací výkon o asi 40%. Po čase sa aj to zdalo byť až-až a tak sme vyradili ďalší tužkový akumulátor. To bol vyhrievací výkon voči maximálnemu už asi len štvrtinový. Pálenie ustalo a nohy cítili len príjemné teplo.
Na základe toho sme navrhli „prepínačovú“ reguláciu, kedy sa do vložky privádza napätie zo sériovo zapojených:
štyroch (NiMh) článkov
troch článkov
dvoch článkov
vyhrievanie je vypnuté
Okrem toho sme zistili, že vyhrievacie teleso nie je po celej ploche vložky, ale len približne pod prstami:
Nemá zmysel o tom polemizovať, výrobcovia to majú isto odskúšané a vedia prečo to takto robia.
V predajni DAV sme zakúpili 4 kusy (2 pre Miroslava, 2 pre mňa) držiakov na štvoricu tužkových článkov, ku ktorým sme pripevnili viac-polohový posuvný prepínač, ktorý sme pomocou upevňovacej skrutky M2 „zablokovali“ tak, aby mal len (hore spomínané) 4 polohy a vhodne sme to poprepájali. Prívody k vložkám sme primerane skrátili, aby sa zbytočne „neplantali“ a nezavadzali.
Zo spodnej strany sme čínskym „gumovinovým“ lepidlom prilepili vhodne upravený a ohnutý duralový plech, ktorý slúži na uchytenie držiaka batérií o „sáru“ topánky:
Niekomu sa môže zdať, že to nie je ideálne riešenie. Má pravdu, ale ani renomované firmy to nerobia inak:
Aby lepidlo rýchlejšie stuhlo, "aktivovali" sme ho teplom z (čínskeho (ako inak )) teplovzdušného „pera“, ktoré som si v poslednom období veľmi obľúbil.
No a hneď „zatepla“ (nuž, skôr za zimy: vonku bolo -3,5°C) som bol vyhrievané topánky v nedeľu (3.12.2017) poobede na Ďateline odskúšať: postupne som vylietal 6 bateriek so Skipperom, čo okrem bežného lietania zahrnovalo veľké množstvo "snehových" štartov, pristátí a medzipristátí.
V rámci "prechodu na zimnú prevádzku" som sprevádzkoval už aj Rukáv na vysielač a tak mi bolo hej. Hoci asi 1,5 hodiny som stál v tom snehu (je ho tam asi 30cm), tak som bol ako v tej reklame na kosmo-disk: že mám vyhrievané topánky a ruky aj bez rukavíc v teple, prezradil len môj úsmev na tvári .