Moje „spaľováky“
Nuž, musíme priznať, že v niečom majú naozaj pravdu.
Na druhú stranu sa tu však odhaľuje naša rozpoltená osobnosť, pretože stále síce tvrdíme, že „Spaľováky nikdy viac!“, no na druhú stranu k nim pristupujeme v duchu onoho legendárneho vtipu: „Kak charašo spaminať“.
Takže sa vráťme v čase o nejakých 40 rokov späť, zaspomínajme si, zatlačme slzu v oku …
autor: Janko O.
Tí, čo nás už trochu poznajú, si teraz povedia: „O čom to tu ten chlap točí? Posledné roky vyhlasuje, že „Spaľováky nikdy viac!“ a naraz sa tu rozcíti a so slzou v oku spomína na „Svoje“ spaľováky“.
Moja „prvá“ vlna RC modelárstva (tomu ešte viacej rokov predchádzala vlna nie-RC modelárstva) sa začala niekedy v rokoch 1981-1982. To sme bývali v Mariánskych Lázňach a náš sused - Venca Vaněk bol (a dúfam, že stále je) šikovný a zručný modelár. A je pravda, že to práve on „rozdúchal“ tlejúci či skôr skomierajúci plamienok modelárstva vo mne. Takže: ak toto Venco náhodou práve čítaš, tak: Vďaka.
Najskôr som začal premýšľať nie nad modelom či nejakým motorom, ale nad RC súpravou. Tápal som v problematike, vydal sa rôznymi slepými uličkami (súprava Mars a pod.), ale Venco stále tvrdil, že to je len strata času a peňazí a že jedinou správnou cestou je viac-kanálová proporcionálna RC súprava. A mal pravdu.
A tak som začal stavať RC súpravu podľa návodu Ing. Vladimíra Valentu. Podrobnejšie sa o tom môžete dočítať v článku „Týmto sme riadili svoje modely pred vyše dvadsiatimi rokmi“.
Medzitým sa môj život trochu „zahrčkal“ a osud ma najprv na pol roka zavial do Litoměříc a potom do Liptovského Mikuláša, kde som na základe konkurzu nastúpil do VÚ060 (vojenský výskumný ústav so zameraním na elektroniku).
A tam sa moja modelárska „anabáza“ roztočila na plné otáčky aj vďaka pohodlnému prístupu k meracím prístrojom, o ktorých ostatní modelári ani nesnívali. Veľmi pozitívnu rolu tu zohral aj ústretový prístup vedenia Výskumného ústavu k bastleniu v štýle: Bastlenie zvyšuje odbornú úroveň a rozširuje vedomosti zamestnancov. A skutočne to bolo tak.
Takže RC súpravu som zakrátko úspešne dokončil, potom postupne „vyšperkoval“ rôznymi technickými „cingrlátkami“ (exponenciály (vtedy sa hovorilo S-charakteristiky), dvojité výchylky, mixy, timer, prepojenie učiteľ-žiak …). No a na rad prišiel model. Čína vtedy nevyrábala takmer nič (však tam vtedy besnela tzv. „kultúrna revolúcia“ a hladomor) a tak sa v československých modelárskych obchodoch predávali japonské stavebnice. Najprv som kúpil QB-15H a potom QB-20H a neskôr dokonca stavebnicu menšieho modelu TriStar, kde prevládali moderné plastové komponenty.
Tieto modely boli motorové, avšak pojem „elektropohon“ bol v našich končinách neznámy. Elektromotory (jednosmerné) síce existovali, avšak problém bol s batériami. NiCd boli (rovnako ako teraz) veľmi ťažké a (na rozdiel od dnešných) boli mäkké. Čiže mali veľký vnútorný odpor (Ri) a teda neboli schopné motoru dodávať potrebný prúd. Batérie LiIon a LiPol ešte len čakali na svoje objavenie. Takže jediným riešením boli spaľováky: detoňáky alebo žhavíky. Benzínové modelárske motory ešte tiež neexistovali.
Takže si v nasledujúcej „galérii“ pozrite, čím všetkým sme si v tomto smere prešli, čo všetko sme museli „okúsiť“:
Jeden z našich prvých motorov: detonačný (diesel) MVVS 1,5ccm. Vybavili sme ho aj karburátorom, ale nebola to žiadna sláva. Jeho kúpa bola skôr zúfalá reakcia na nemožnosť (obtiažnosť) zohnať palivo pre "žhavíky".
Ďalším motorom bol "žhavík" MVVS 2,5.
Aj ten sme (samozrejme) vybavili karburátorom. Tiež to nebola žiadna veľká sláva, ale v porovnaní s predchádzajúcim "detoňákom" to bol veľký pokrok.
Ak sa vám zdá, že v MVVS rebrovanú hlavu nikdy nerobili, tak je to pravda: tú mi frézou "nadrážkovali" v prototypových dielňach vo VÚ060 LM. Aj ten elegantný hliníkový kužel mi tam chlapi vyrobili. Vďaka im za to.
Ešte bez rebrovania bol nasadený v modeli QB-15, ktorý je na čiernobielych fotografiách v článku "23. máj – deň modelárstva"
Evidentne sme mali aj žhavíka MVVS 3,5. Kam sa však podel, to netušíme. Zostala nám len krabica.
Palivo do žhavíkov som vždy zohnal na plochej dráhe v Mariánskych Lázňach (dokonca aj keď som už roky býval v LM) metódou: "Vymením pol litra etylu (Stará Myslivecká) za 5 litrov metylu (palivo)". Uspel som vždy 
. Ricínový olej zháňal Miroslav v lekárňach: magistre tvrdil, že je výtvarný umelec a olejom natiera hotové hlinené sochy, že majú potom taký tajomný mosadzný lesk. Tiež vždy uspel 
.
Ako "spomienka" na triapolku MVVS nám zostal tento tlmič. Zakúpený 27.11.1986, cena 130,-Kčs.
Potom sme mali tzv. "japonské obdobie":
Japonský motor Enya 0,9 (1,5ccm). Samozrejme japonský karburátor, japonský tlmič výfuku, japonská sviečka. Výkonovo nebol špička, ale ja som tie motory miloval.
Ten motor je krásny aj keď nevrčí. Podľa môjho názoru: umelecké dielo.
Priateľský, užívateľsky prívetivý, nezáludný ... Skvelý.
Motorov značky Enya sme mali vicero, celkovo asi 5. Dve 3,25ccm, a dve 6,5ccm. To sú krabice z nich.
Jeden (6,5ccm) bol vo "vodníkovi", ktorého som pred rokmi dal Miroslavovi (dúfam, že motor nevyhodil), kde sú ostatné, netuším. Ale mám dojem, že minimálne jeden (3,25ccm) som dal (aj s nelietaným modelom QB-20H) "Mižu-ovi" (Michal Sršeň). Druhú šesť-a-polku som mu dal aj so zväčšeným modelom QB-20H. Mižu mal kedysi modelársky obchod (Promax) na Zvolenskej ceste, teraz už ani nemodelárči. Aj tak to niekedy končí 
.
To je ten už spomínaný "vodník" . Motor Enya 6,5ccm, karburátor, tlmič, koleno výfuku ... Všetko Made in Japan.
A toto mi po Enyách zostalo (okrem očí pre plač 
).
Kade-tade ešte stále nachádzam aj lože motorov: malé, väčšie, ešte väčšie ...
Jó, kedysi som mal aj značkový elektrický štartér modelárskych motorov s planétovou prevodovkou Kavan.
Aj ten som kedysi dlhodobo požičal či daroval Mižuovi. Keby som vedel, že Mižuova "prehriata" ekonomika povedie k takému rýchlemu zániku jeho obchodu aj jeho modelárčenia (a s tým aj mojich modelov a príslušenstva), bol by som sa zachoval inak.
No a toto je naozajstný klenot v mojej zbierke modelárskych spaľovacích motorov:
Webra Speed 61 (10ccm) F-RC ABC.
Jasný dôkaz: motor bol kúpený v Prešove v predajni Drobný tovar, dňa 28.11.1988.
Cena 3000,-Kčs, to vtedy bola jedna celá mesačná výplata.
Motor stále vyzerá ako nový: pretože ešte NIKDY NEBEŽAL.
K motoru je samozrejme šupátkový karburátor a ja som okrem toho ešte prikúpil klasický tlmič výfuku a
tiež ladený (tzv rezonančný) výfuk, ktorý zvyšuje výkon motoru v oblasti tých správnych otáčok.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 3. 11. 2021, 07:51 | Prečítané: 8358x | Kategórie: Pohony | Napísal: admin |
Komentáre: 2
Hneď po dolietaní som ich naozaj poriadne vyutieral. Boli také rady na namiešanie špeciálneho roztoku: voda, lieh, Jar (na riad), možno sóda bikarbona ...
Tie motory Enya majú asi leštený povrch a preto sa to dalo dobre vyčistiť. Na rozdiel od MVVS, kde vďaka matnému povrchu vidno, že už má niečo za sebou.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)