Za necelý mesiac som s Mirážom absolvoval už 16 letov.
Poviete si: „Čo to je, 16 letov?“
A máte pravdu, lenže za ostatných sedem rokov Mirage letel dokopy len štyri krát. Takže 16 letov za mesiac, to je (musíte uznať) úctyhodný výkon.
Lenže …
Ako som už skôr spomenul: s Mirážom sa stále bojím lietať. Mám pred ním – pred jeho veľkosťou, hmotnosťou a rýchlosťou, rešpekt.
Teraz už viem prečo!
autor: Janko O.
V posledných dvoch vetách článku „Mirage 2000-5 za letu: tá rýchlosť ma desí“ som konštatoval: „Druhý deň po tomto „pohodovom“ lietaní som radšej zvýšil prúd LEDkám pozičného osvetlenia, aby som ešte viac zlepšil viditeľnosť (a čitateľnosť) Miráža, obzvlášť pri jeho rýchlom vzďaľovaní sa. No a priebežne zbieram odvahu na ďalšie lety .“
V podstate práve v tej prvej vete je ukrytý pôvod môjho rešpektu – môjho strachu: Rýchly model sa v pilotovej blízkosti „zdržiava“ spravidla len krátko, pretože za okamih je už ďaleko a treba ho otočiť späť. A ak model, ktorý letí rýchlo, je od vás ďaleko a vy ho zle vidíte, máte bezpečne riadiť, tak z toho nemôžte mať dobrý pocit.
Hoci mal Mirage 10-LEDkové pozičné osvetlenie, tak v určitých polohách bola väčšina pozičných svetiel nejak zatienená, alebo nevhodne smerovaná, takže niekedy pilot videl len jedno svetlo. A to je málo. Ideálne je, keď sú súčasne viditeľné tri svetlá, dve svetlá – to je LTT (len tak tak), ale jedno viditeľné svetlo je proste málo, z toho polohu modelu v diaľke nevydedukujete!
Uvažoval som nad rôznymi (teraz dosť populárnymi) LED-pásmi, ale hneď som to aj zavrhol, pretože tie na vzdialenosť viac ako 200 metrov veľmi zreteľne neuvidíte. Keď som nad tým už niekoľko dní tak dookola premýšľal, došiel som k záveru, že pri umiestňovaní tých spomínaných (pôvodných) 10-tich LEDiek som nemal veľmi „šťastnú ruku“. Predné biele a zadné žlté LEDky boli umiestnené konštrukčne a esteticky vhodne, ale práve u nich dochádzalo k tomu už spomínanému zatieneniu, či nevhodnému smerovaniu.
Pripravil som dve fotografie, na ktorých je model práve v takej pozícii, že pôvodné (dve) predné biele a (dve) zadné žlté LEDky buď nie sú vidieť vôbec – sú zatieňené nejakou časaťou modelu, alebo ich vidno len slabo – lebo ich svetelný lúč je v danej polohe modelu smerovaný inam (napr. do zeme).
Na tejto fotografii, ktorá ilustruje model (v diaľke) letiaci doprava, to krásne vidno: z pôvodných pozičných svetiel pilot videl len to zelené na pravom krídle. Predné biele (dole pri nasávacom otvore) nevidno vôbec, a žlté (pri odtokovej hrane koreňa krídla) vidno slabo, pretože je smerované dole.
Prídavné svetlá (biele tesne pod kabínou a žlté na konci "chvostika") sú smerované viac hore, takže ich dobre vidno.
Táto fotografia, ilustrujúca vzďalujúci sa model, smerujúci z ľava do prava, zachycuje zvláštny prípad: Ak si odmyslíte neskôr dorobené "prídavné" dve žlté LEDky vzadu a biele v predu (a samozrejme odraz svetla od skla stolíka), tak hoci malo pôvodné osvetlenie 10 LEDiek, tak poriadne nevidno ani jednu z nich (dokonca aj tie zelené na pravom krídle sú smerované mierne dole).
A tak som sa po konzultácii s Miroslavom rozhodol práve tieto LEDky nie premiestniť (to by bolo náročné a zdĺhavé), ale zdvojiť. Inými slovami: namiesto dvoch bielych a dvoch žltých, sú teraz štyri biele a štyri žlté, avšak tie „prídavné“ sú na iných - vhodnejších miestach a sú vhodnejšie smerované.
„Drobným“ problémom bola (ako vždy) kabeláž. Vpredu som sa „zakopávaniu“ káblov do polystyrénového trupu vyhol tak, že samotné LEDky sú zapustené a kábliky (prechádzajú tenkou stenou) sú vnútri trupu – v priestore pohonnej batérie.
Biele LEDky (v predu) sú umiestnené (zapustené) v stenách trupu tesne pod kabínou a kabeláž je teda vedená vnútri trupu.
Vzadu som sa „zakopávaniu“ káblov vyhol použitím plochých samolepiacich páskových vodičov, spomínaných v článku „Black Sabbath (vraj za „statočnosť“) dostal pozičné osvetlenie“.
Práve v tejto pozícii modelu vidno prínos "prídavných" žltých LEDiek vzadu a bielych vpredu. (Pri fotografovaní som sa akurát "trafil" do silného "bliku", trvajúceho 30 milisekúnd).
Po osadení ďalších pozičných svetiel je ich teda na Mirážovi už 14, takže dúfam, že sa to odrazí na lepšej „čitateľnosti“ vzdialeného modelu, nech už je v akejkoľvek pozícii voči pilotovi.
Keď už som bol „vo švungu“, tak som sa rozhodol vyriešiť problém poškodzovania spodnej časti nasávacích otvorov pri pristávaní modelu. Nie všade je pri pristávaní k dispozícii hebký anglický trávnik: na takej Ďateline je tráva s tvrdými uschnutými stonkami, ktorá polystyrénový povrch (akéhokoľvek) modelu nepekne devastuje. A tak som spodné časti nasávacích otvorov Miráža „potiahol“ vhodne tvarovaným tenkým pocínovaným plechom:
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)