Nová „hračka“ v mojom letovom parku
Plán na celý deň znel od začiatku veľmi sľubne. Baby vyvenčíme a my „deti“ sa zabavíme po svojom. Zalietame si.
Počasie ako z katalógu, trávnik na letisku vzorne pokosený. Baby rozložili piknik. Skrátka malý raj na zemi.
Takto nevinne sa to začalo...
autor: Tomáš Lancz
Pred pár týždňami sme sa vybrali aj s mojou rodinkou, ku ktorej sa pridali dve bývalé spolužiačky s deckami, na dlhšie sľubovanú návštevu na spriatelenú Moravu za našim spolužiakom Marekom S. Marek je, ako inak – tiež modelár.
… a potom to prišlo. Marek začal vykladať z auta svoje hračky. Okamžite som zbystril pozornosť, keď vyložil tankovaciu súpravu na palivo. Za ňou prišiel na rad jeho aktuálny „mazel“ – dolnoplošník Meridian, osadený motorom Evolution 10GX2:
Marek doplnil palivo a naštartoval. Počas predletovky párkrát pridal plyn a po prvom šluku zo spalín bolo rozhodnuté. Tomáš, tvoja ďalšia existencia na tejto planéte bez vlastnenia spaľovacieho motora (samozrejme aj s príveskom v tvare modelu lietadla) je naďalej nemysliteľná...
Fantastický deň bol zavŕšený skvelou večerou v ešte lepšej spoločnosti priateľov, takže na druhý deň som sa plný elánu mohol začať venovať zbieraniu informácií ohľadom výberu motora, ktorý možno zvládnem aj ja. Táto poznámka sa týka hlavne mojich vedomostí v tejto oblasti, ktoré sa dajú zhrnúť do dvoch praktických skúseností. Prvá sa udiala voľakedy dávno, kedy som raz videl rozobraný motor našej Škody 120LS a druhá nedávna, kedy som raz vymenil olej v mojej kosačke na trávu … vsjo jasno.
Nebudem vás otravovať všetkými detailmi. Prebehlo nekonečne veľa debát s kamarátmi a známymi. Či dvojtakt, alebo štvortakt. Či potom k nemu dolnoplošník, alebo hornoplošník. Či má byť to éro s rozpätím do dvoch metrov, alebo aspoň štvormetrové … Nakoniec padlo rozhodnutie v priebehu cca. 14 sekúnd. Bude to štvortakt SAITO FG-21 a pôjde do hornoplošníka Carbon Cub 15cc.
Následne – preventívne, aby som už prestal vymýšľať – sme sadli s kolegom Tomášom M. do auta a išli sme ho kúpiť. Rozbalený krásavec vyzerá takto:
Podľa tvrdenia odborníka je to relatívne blbuvzdorný motor, ale keďže som si vedomý mojich „bohatých“ skúseností a vedomostí, tak som pre istotu na zábeh pozval kolegu Caspera (Peťo S.), ktorému už predsa len pár spaľovákov prešlo rukami. Tým som sa snažil minimalizovať jeden z Murphyho zákonov. Ako sa neskôr ukázalo, konal som múdro, za čo som sa aj potľapkal po pleci.
Hneď prvou úlohou bolo dať dokopy testovaciu stolicu, ktorá by sa po pridaní otáčok nezmenila na niečo nekontrolovane lietajúce po našej záhrade, nakoľko zábeh sa mal podľa rady odborníka uskutočniť aj s ťažšou plastovou APC vrtuľou 15x8, ktorá zároveň slúži aj ako „zotrvačník“. Voľba padla na jednu drevenú paletu neštandardnej veľkosti, na ktorú som upevnil kus dreveného hranola. Zostava bola kvôli zachovaniu „statického“ stavu doplnená o päť kusov zámkovej dlažby 30x30x6cm.
Výsledná koncepcia určená už do lietadla bude v prevedení HV (čiže bez regulátora s BEC), ale nemal som doma v „šuflíkových zásobách“ HV servo na ovládanie plynu, takže pre účely zábehu a testovania som musel spraviť dva samostatné okruhy. Z jednej 3S LiPol-ky som teda cez regulátor (s odizolovanými výstupmi pre 3f elektromotor a vytiahnutým signálnym pinom z výstupu do prijímača) napájal prijímač a druhá 2S LiPol-ka napájala priamo elektroniku motora. Následne som zapojil palivovú sústavu a už aj som volal Casperovi, že sa môže ísť na vec ...
Bolo mi úplne jasné, že sa to celé nezaobíde bez hluku a „vône“ benzínu a spalín, tak sme sa presunuli s celou zostavou do záhrady a hneď aj pod strechu terasy, lebo začalo popŕchať. Palivo na zábeh zložené z 95 oktánového benzínu a 100% syntetického oleja sme podľa dobrých rád (ktoré nájdete aj TU namiešali v pomere 1:15. Bohatosť zmesi bola podľa návodu nastavená ladiacou ihlou na karburátore na dve otáčky (od úplne zatvorenej polohy).
Ešte predtým, ako začneme s motorom hýbať je dôležité do neho vstreknúť pár mililitrov syntetického oleja (rovnaký ako ide do palivovej zmesi) cez otvor odvetrania kľukovej skrine (prípadne cez otvor do ktorého sa montuje sviečka) a až potom točiť vrtuľou. Mne tento úkon ochotne vykonala ešte pani predavačka v modelárskom obchode, takže nehrozilo, že na to zabudnem. Nasledovalo zaplavenie palivovej sústavy otáčaním vrtule rukou v protismere hodinových ručičiek. Casper pri tejto príležitosti otestoval ostrosť odtokovej hrany vrtule vlastným prstom a takto venoval bohatú krvnú obetu bohom lietania … v Gréckej mytológii mám medzery, takže žiadne meno sa mi nevybavuje … Ale aspoň bola príležitosť preveriť stav mojej lekárničky v dielni. Rýchloobväzy som tam našťastie mal … expiráciu som, priznám sa, neskúmal. Ale obetavý Casper stále žije, takže asi to nebolo kritické ...
Prvotné štartovanie. Žiadne brnk dvomi prstami a ide to. Veci znalý Casper predvídavo priniesol elektrický štartér, čo nám ušetrilo veľa času z našej mladosti.
Okrem toho, potom čo som videl chod toho motora a názornej ukážke ostrosti vrtule, rozhodne odporúčam takýto postup každému začiatočníkovi. Inak reálne hrozí, že si budete v krčme pýtať päť pív takýmto gestom
to rozhodne nikomu neprajem.
Priznám sa, že zo zvuku „prechľastaného“ motora bežiaceho na bohatú zmes som mal zmiešané pocity. Skrátka nič „uchu lahodiace“. Bolo mi ale vysvetlené, že to tak má byť. Skrátka, kým sa vylapujú styčné plochy medzi valcom a piestom, tak palivo musí tiecť do motora prúdom a motor sa musí skoro až „dusiť“. Vtedy je garantované, že bude dostatočne mazaný a hlavne – neprehreje sa! Z výfuku išiel čierny „mazut“ – nedokonale spálená zmes - a rovnako cez hadičku pripojenú na odvetranie kľukovej skrine prskal olej. Priestor, do ktorého „prskajú“ výfuk a spomínané odvetranie treba podložiť kusom niečoho ťažkého (aby to neodniesol ťah vrtule) a savého, inak máte garantovane po zámkovej dlažbe.
Moje tvrdenie potvrdzuje aj nasledovný obrázok, kde je vidno stav palety pod výfukom po ukončení zábehu. Na tomto obrázku je už vidieť aj premiestnenú palivovú nádrž, ktorá sa presťahovala „o patro níž“. Zistili sme totiž, že gravitácia skutočne funguje aj na mojej zadnej terase a keď bola nádrž vyššie nad motorom, tak palivo tieklo samospádom do karburátora a „prepadom“ vytekalo cez otvor sania vzduchu.
Tento typ motora je vybavený membránovým čerpadlo, ktoré saje palivo do karburátora, takže takýto samospád je potom zbytočný. V tomto režime trvalo spotrebovanie cca. 350ml paliva asi 26 minút. Susedia z nás mali určite radosť, ale pokrok nesie so sebou aj obete.
Teplotu sme priebežne kontrolovali aj FLIR kamerou. Ako je pekne vidno, teplota povrchu rebrovania valca sa držala okolo 50°C:
… najvyššia teplota bola na kolene výfuku cca. 110°C:
… a ako vidíte, kolegovia si počas zábehu zachovali svoju chladnokrvnosť a hrdinsky zdolávali radler:
Takto sme úspešne (v súlade s návodom a odporúčaniami importéra a výrobcu) spotrebovali 1,5l paliva. Bol to jeden z tých príjemných dní, kedy robíte to čo vás baví, smrdíte ako benzínka, máte vedľa seba kamarátov, s ktorými sa môžete dohadovať a škriepiť o veciach, ktoré vôbec neovplyvňujú ročnú úrodu sena. A do toho vám chápavá manželka nosí v pravidelných intervaloch kávu, čaj, koláčiky a olovrant, aby „deti“ pri svojich experimentoch netrpeli núdzu. Ostáva už len skonštatovať, že sa už veľmi teším na Carbon Cub, ktorý by mal byť dodaný koncom 08/2017 a na finálne vyladenie tohto určite skvelého motora.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 16. 10. 2023, 10:21 | Prečítané: 5853x | Kategórie: Pohony | Napísal: admin |
Komentáre: 8
Prajem veľa úspechu a hlavne, aby vám to dobre lietalo.
T.L.
.Ale nedalo mi to a musel som si to vyskúšať...
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)