Včera v noci odišla do psieho neba naša fenka Tinka.
Keď ju brat pred 15-timi rokmi ešte ako malé šteniatko našiel vyhodenú pri plote svojej firmy a doniesol k našej mame, netušili sme, koľko radosti nám tento psík dá.
Bola nadprirodzene inteligentná, nekonfliktná, nikdy neklamala a nikdy nesklamala, verná a spoľahlivá.
Ja len dúfam, že to psie nebo je hneď vedľa ľudského, aby sa stretla a potešila aj s našou mamou, s ktorou prežila prvé roky svojho života.
R.I.P., Tinuška naša milovaná!
.....................
Niekoľko ďalších modelársko - fotografických spomienok na ňu je vo vnútri tohto smutného "článku".
"Tinika", ako ju volala jej panička, nesmierne rada asistovala svojmu pánkovi pri fotografovaní modelov.
Protivné blikanie "cevaro" osvetlenia nemala rada a preto ho vždy demonštratívne "vyštekala".
Zvuk modelárskych elektromotorov neznášala, zato zvuk spoľovákov jej vôbec nevadil.
Počas kontroly štartovaco - pristávacej dráhy v priemyselnom parku v Majeri.
Ako správna "žena" vždy vedela inštinktívne zaujať tú správnu pózu, aby vyzerala dobre.
Keď na ňu doľahla staroba so všetkým (väčšinou zlým), čo k tomu patrí, tak ako správna starenka sa nechala pozakrývať a užívala si to príjemné teplo.
Akoby vedela, že život (obzvlášť jeho záver) je ťažký a niekedy aj krutý, a to až tak, že sa na to nedá pozerať, a tak si radšej očká zakryla labkami.