Tretia časť série krátkych článkov o tom:
- čo to letové stabilizátory sú
- ako fungujú
- aké majú funkcie a letové módy
- a na čo vlastne slúžia.
autor: Lubond
3. Aký stabilizátor je “pre mňa” ten pravý?
Pár začiatočníkov mi povedalo “ja to ešte neviem, pre mňa stabilizátor ešte nie je”.
Boli to začiatočníci-samotári, alebo skutočne začínali len včera? Sám som nedávno začínal, tak mám v čerstvej pamäti aké to bolo. Hotový Babylon. Veľa cudzích pojmov, veľa druhov modelov, veľa cudzích názorov, a k tomu túžba lietať “a nerozbiť !”.
Bohužiaľ, aj to patrí k začiatkom. Všade som sa stretal s jednou univerzálnou radou – nájdi si skúsenejšieho kamaráta. Modelársky guru vysvetlí, ukáže, poradí.
3-osé stabilizátory RX3S od firmy Orange-RX V2 (bez prijímača) z číny asi za 15,- €, verzia V3 (so 6-kanálovým Sprektrum prijímačom) asi za 23,- €.
Takže, aký stabilizátor? Univerzálna odpoveď by bola – primeraný! Priznávam, odpoveď nič moc, ale vysvetlím. Dovolím si na vlastnom (a kamarátovom) prípade.
Raz som nemenovanému kamošovi (Jardovi) asi aj tak trochu nanútil inštaláciu stabilizátora OrangeRX RX3S 3-Axis Flight Stabilizer V2 (s odstupom času mám tento pocit). V eufórii modelárskych začiatkov a “objavenia” pojmu letová stabilizácia sme si ich zaobstarali na zábavnomkráľovi z Číny. Cene a očakávaniam sme jednoducho neodolali. V rámci vzájomnej podpory “čo ty, tak to aj ja”, sme ich obaja nahodili do “našich prvých” - rozumej Bixler 2 od toho istého kráľa. Pripomínam, že lietanie proti sebe bola pre nás ešte španielska dedina, o projekte OpenFlightStab sme ani nechyrovali a miestnych modelárov sme ešte slušne zdravili “dobrý deň”.
Ak máte načítané cevarovské články, určite viete čo dokáže originál softvér dodávaný od výrobcu. Pre zábudlivých prezradím – nič, čo by zachraňovalo éra zelenáčov ako sme vtedy boli aj my dvaja. Prvé lety boli sklamaním, Bixoše sa zapichávali už pri vzletoch a ak sa vzlet podaril, tak naše lietka moc neposlúchali. Každý letový deň mal pre nás iba jeden atribút – a to, či sme niečo rozbili alebo nie.
Resumé tejto etapy nášho lietania bolo jednoznačné: stabilizátory RX3S, tak ako sme ich kúpili, nám – zelenáčom, určite nepomohli!
Nasledovala etapa hľadania vhodnejšej alternatívy. Bohužiaľ, naša vrodená sporovlivosť nám nedovolila kúpiť nejakú “značku”. Projekt OpenFlightStab, založený programátorským guru Johnom-RB, sa vtedy stal našim cieľom. Skrátim to – ani preflešovanie OFS firmvérom náš problém nevyriešilo. Skôr naopak! Naše prehnané očakávania HOLD módu neboli naplnené. Dnes by som ich prirovnal k očakávaniam lekára podávajúceho pacientovi placebo. Môjmu Bixlerovi jednoducho nebolo súdené dožiť sa staroby, HOLD mód vo vtedajšej verzii mu zlomil väzy (popravde, nie len ten).
Podrobnosti vynechám, v seriále “Orange Flight Stabilizer (RX3S) s Open Source” sú problémy (ale aj ich riešenia) dostatočne popísané.
Resumé druhej zelenáčskej etapy bolo tiež jasné: Ani OpenFLightStab softvér v RX3S nás - zelenáčov nezachránil.
Oba závery upresním: OpenFlighStab so softvérovým vylepšením od Eda_BB a spomínaným lacným hardvérom od číňana je super kombinácia! Len jednoducho, pre nás začiatočníkov, to ešte nebolo ideálne. Neberte ma prosím za slovo, jasné že zelenáčske aeroplány RX3S priamo nelikviduje, lenže – ani zásadnejšie nepomáha prekonávať detské choroby prenatálnych modelárov. Zároveň sa ospravedlňujem za použitie pojmu zelenáč, nič vulgárne tým nemyslím, len sa mi to zdá krátke a výstižné.
Našou treťou a zároveň poslednou zelenáčskou etapou bola kúpa komerčného stabilizátora.
4. Aký stabilizátor pre začiatočníka?
Guru by povedal: Ak sa zelenáč rozhodne použiť stabilizátor, tak nech je čo najvhodnejší. Pokiaľ jeho cena nepresiahne cenu modelu, je stabilizátor určite na mieste. Problémom je, že vhodnosť či nevhodnosť toho-ktorého typu zelenáč ešte nedokáže dosť dobre posúdiť. Tu je práve priestor pre skúseného kamaráta-modelára a tiež pre pán Gúúgla.
Trochu odbočím, ale nedá mi to. Viete aký rozdiel vidím medzi pánom Gúúglom a skúseným kamarátom-modelárom? Skúsený = vie čo hovorí, sám má óómoc viac skúsenosti než ja, nebojí sa priznať ak niečo nevie alebo niečomu nerozumie (nezasekne sa, vie ako na to!), pozná dosť iných modelárov čo vedia poradiť, nenechá ma vyhadzovať čas a peniaze na hlúposti. Kamarát = dobre ho poznám (viem kde býva a ako vysoko má okná), neoklame ma ani nezavedie (a ak predsa, nie je to úmyselne a až do smrti ho to mrzí). Skúsený kamarát = skombinuj predchádzajúce a umocni na tretiu. Pán Gúúgle = nemá krstné meno ani adresu, jeho rady treba filtrovať (naivka často naletí – opatrný dlho overuje). Ale – sám je to skutočný Děd Vševed, všetko vie a všetkých pozná.
Kombinácia oboch subjektov je pre zelenáča takmer ideálny začiatok. Bohužiaľ, v našom prípade s Jardom to tak nebolo, prvý subjekt chýbal. Preto tie materiálne škody a sklamania ...
Väčšina súčasných “značkových” letových stabilizátorov má nejaký ten bezpečnostný, Basic, 2D, Safe alebo inak pomenovaný mód. Môžu to byť aj 2 módy, odstupňované podľa miery pomoci začínajúcemu. Tieto komerčáky sú priamo (!) určené začiatočníkom, bohužiaľ nie sú úplne zadara. Pre ďalšie (pokročilejšie) lietanie, podľa mňa, už nemajú taký zásadný význam, ale ako totálna poistka pre núdzové prípady sú stále vhodné.
Ako príklad uvediem Guardian 2D/3D , ktorý má 2 módy. Mód 2D a mód 3D, práve 2D je určený pre začiatočníkov. V našich končinách je dobre známy a dostupný. Práve tento typ vyriešil naše boľačky v modelárskych začiatkoch.
Na burzách sa istého času Gaurdiany dali kúpiť pod 50€, nový príde asi na 65€. O niečo lacnejší, ale stále veľmi slušný (a tiež 6-osý) stabilizátor FC-150 je od známej firmy Dualsky. Funkčne je veľmi podobný Guardianovi, na zábavnomkráľovi sa dá kúpiť asi za 32,- €, čo je polovica z ceny Guardiana. Našťastie, začínajúcich modelárov neubúda, takže nepotrebné “železo” sa dá s menšími stratami posunúť ďalej.
Ak by som znovu začínal, tak by som si asi vybral Guardiana, pretože oproti FC-150 (FC-151) sa mu dá diaľkovo meniť “Master Gain” stabilizácie. Návod pre použitie je slušne spracovaný a prínosom môže byť aj PC podpora (nastavenie parametrov cez USB-port počítača). Nevýhodou je obmedzené použitie pri pokročilejších modeloch, lebo stabilizátor nepodporuje CPPM ani SBUS. Naopak, ak by som uprednostňoval jednoduchosť ovládania a nižšiu cenu, vybral by som si stabilizátor FC-151 (nástupca po FC-150). Ten sa dá, na rozdiel od svojho predchodcu, aj diaľkovo vypnúť.
Ak raz budem modelárskou autoritou, moje odporúčanie zelenáčovi bude: “Jeden ľudský guru na zemi, druhý elektronický guru na palube”. Bohužiaľ, o ďalšom modelárčení často rozhodne prvý let resp. havária (príklady radšej neuvádzam ).
5. Stabilizátor pre pokročilejšieho modelára?
Všetko asi záleží od toho, čo “pokročilejší” modelár od stabilizátora očakáva. Niekto sa dá na “pokročilejšie” letové kontrolery, niekto zostane pri poslednom používanom a niekto ich prestane používať úplne.
Za seba môžem prehlásiť, že dnes stabilizátor nepotrebujem preto, aby mi zachránil lietadlo pred triviálnou haváriou (aspoň dúfam). Dnes stabilizátor používam pre všetky ostatné doteraz spomenuté dôvody. Takže stabilizátor rangu Guardian už nepoužívam. Spomínaný kamarát Jardo síce ešte občas áno, ale nie z dôvodu, že by bol ešte zelenáč - obaja už lietame “ako páni” . Lenže – Jardo rád experimentuje, čo lieta samé ho už moc nebaví. No a potom, hlavne pri záletoch, to asi na neho býva príliš silný adrenalín – toš vtedy nastúpi starý dobrý Gurdian. Pokiaľ sa nepodarí reverznúť nejaké to kormidlo (ako nedávno mne), výsledok býva takmer istý. Keď dostane nový model do ruky, prejde na menej konzervatívny stabilizátor (RX3S alebo FC-151).
Modelárovi nezačiatočníkovi sa otvára viac alternatív. Kto chce lietať športovú akrobaciu, stabilizátor použiť nesmie. Kto sa chce dať na FPV, alebo na fotenie, bez dobrého letového kontrolera sa asi ďalej nepohne. Ani jedno, ani druhé nie je môj prípad. Preto medzi moje požiadavky na “dvorný” stabilizátor patrili hlavne tieto:
a/ Možnosť stablizátor diaľkovo ovládať - samozrejme vrátane jeho úplnej deaktivácie.
b/ Prepínateľný RATE / HOLD mód. Tieto 2 módy mi (zatiaľ) úplne postačujú.
c/ Nastaviteľný stabilizačný zisk. Master gain dáva možnosť prispôsobiť stabilizátor konkrétnemu lietadlu, často aj rovnakému modelu ale v rôznych letových režimoch. Pri veľmi účinných kormidlách (vysoká rýchlosť a/alebo veľké výchylky) hrozí pri vysokom stabilizačnom zisku rozkmitanie kormidiel, alebo až zničenie lietadla (jav podobný flutteru, len vplyvom fázovo a amplitúdovo neprimeraných zásahov do riadenia).
d/ Dynamické riadenie zisku stabilizátora. Na vysvetlenie je veľmi dobrý aj tento článok.
e/ Dostatočný počet spracovávaných kanálov. Pre stabilizáciu letu v zásade stačia 3 kanály (smerovka, výškovka, krídelká), Guardian aj FC-150 spracovávajú len tieto kanály. Pri pokročilej mechanizácii požiadavky na počet kanálov stúpajú. Pri sériovom budení (CPPM, SBUS) stabilizátor RX3S poskytne až 7 výstupných kanálov.
f/ Možnosť budenia stabilizátora sériovým vstupom - spojenie s prijímačom CPPM alebo SBUS linkou. Značne sa zjednoduší (a sprehľadní) kabeláž medzi prijímačom a stabilizátorom.
g/ Softvérová podpora. Vsadil som na overený hardvér a OpenFlighStab softvér je pre mňa veľmi prijateľná alternatíva. Okrem základných funkcií poskytne aj nejaké tie fičúrstva navyše.
6. Moja konečná voľba?
Na základe už pomenovaného, sme sa s Jardom (možno trošku paradoxne), vrátili k lacnej čínskej “strojovničke” s názvom OrangeRX RX3S. Viem, v predchádzajúcom som toto “gyro” zavrhol, áno – ale ako modelár začiatočník. Musím tiež povedať, že podmieňujúce pre mňa boli dnes už neodmysliteľné úpravy firmvéru OpenFlightStab (skratka OFS, pôvodný autor John-RB), ktoré urobil náš banskobystrický modelár-programátor Edo_BB. Nejednalo sa o žiadne kozmetické, ale o zásadné úpravy (nebojím sa povedať opravy) a vylepšenia. Nikde nenachádzam emotikon “klobúk dole” tak aspoň “palec hore” , Edo!
Asi pred 2 rokmi som neodolal bezkonkurenčnej cene u číňana a RX3S používam dodnes. Ako už bolo napísané, origo soft v RX3S nestojí za veľa – má len dosť nepodarený RATE mód. Odkedy sa Edo_BB obetoval a vychytal chyby OFS, už som ich zopár preflešoval (všetci ktorých v okolí poznám preflešovali na OFS). Verzia s prijímačom (RX3S_V3) rieši dve muchy jednou ranou – lacný Spektrum prijímač (6-kanál) a slušný stabilizátor v jednom. Pre deproňáky a iné menšie modely veľmi dobre použiteľný.
Prijímač je však len “park fly”, čiže má obmedzený dosah (oficiálne okolo 300m). Preto, prechodom na väčšie modely, pokročilejšiu mechanizáciu a hlavne prechodom na FrSky súpravu u mňa táto verzia stratila význam.
Z dôvodu univerzálnejšieho využitia, používam už výhradne verziu bez prijímača (RX3S V2). Flešujem tam spravidla CPPM verziu firmvéru – z nej sa dá využiť až 7 fyzických PPM výstupov. FrSky má v ponuke pomerne lacné a spoľahlivé full-range prijímače s CPPM výstupom, telemetrický D4R má zábavnýkráľ asi za 23 doláčov.
Pre pokročilejšiu mechanizáciu a “vyšší level výbavy” na palube, som sa nedávno rozhodol začať používať verziu firmvéru s budením cez SBUS. Inšpiroval ma k tomu článok “Ed_20 Flight Stabilizer: aj s ovládaním podvozkovej nohy”. V mojom prípade však nešlo o “nohu”. Skôr mi išlo o to, ako získať nejaký ten kanál navyše. CPPM podporuje len 8 kanálov a z toho jeden je použitý na riadenie zisku stabilizátora. Jednoducho, sedem reálnych kanálov mi už bolo málo.
Ale to bude (alebo už bol?) iný článok ...