Hercules C-130 2,5m - „Obuch“: rozhodujúci let
A tak Miroslav prišiel na niekoľko dní sem, do Banskej Bystrice.
Cieľov návštevy bolo niekoľko, ale tým najhlavnejším bola realizácia „rozhodujúceho letu“ dva a pol metrového zreparovaného Herculesa C-130.
Ten je v miestnych modelárskych kruhoch známy skôr pod prezývkou „Obuch“.
autor: Janko O.
Tento týždeň mali jarné prázdniny Trenčiansky, Žilinský a Bansko-Bystrický kraj.
O tom, prečo tento model dostal toto „ľúbozvučné“ meno, sa môžete dočítať v článku „Veď je to Obuch“.
A niečo o priebehu skrátenej reparácie, či skôr predĺženej predletovej prípravy sa môžete dočítať v článku „„Obuch“ na rozhodujúci let pripravený“.
A keďže predpovede počasia unisono hlásali, že v stredu doobeda výnimočne nemá pršať, tak práve tento termín bol stanovený, ako ten správny. „Miesto činu“ bolo jasné: Čerín-Čačín.
A tak ešte v utorok, po Miroslavovom príchode, sme Herculesa dokončili a následne dôkladne skontrolovali. Pod pojmom „dokončili“ rozumiem, že sme namontovali sadu protibežných vrtúľ (2 ks CW, 2 ks CCW), keďže pôvodne boli všetky vrtule rovnaké (rovnakobežné). Avšak naše skúsenosti hovoria, že u viac-motorových modelov robí použitie protibežných vrtúľ s letovými vlastnosťami modelu zázraky. A tak aj bolo.
V stredu ráno sme nabili (len) dve sady batérií. Dôvodom je to, že jedna z modelárskych povier hovorí, že veľa pripravených batérií na prvý let modelu spôsobí, že hneď pri prvej batérii model absolvuje so zemou tzv. „blízke stretnutie tretieho druhu“.
V dohodnutom čase sme sa na Čerín-Čačíne stretli: Miroslav a ja a po chvíli dorazil aj Milan, ktorý so sebou vzal aj svojho kolegu a nášho spoločného známeho Igora F. Ten, keď mu Milan povedal, že ideme „púšťať lietadlo“, si pôvodne predstavoval niečo ako mierne prerastenú papierovú „lastovičku“. Avšak keď videl to „hebedo“, tak len lapal po dychu. Navyše, jeho predstava o „púšťaní liatadla“ bola asi taká, že sa zapne batéria a letí sa. Keď však videl pomerne komplikovanú a zdĺhavú predletovú prípravu, doplnenú o finálne milimetrové nastavovanie jednotlivých ovládacích plôch pomocou pravítiek a iných pomôcok, začal lapať po dychu druhý krát.
Keď bolo všetko hotovo, začali sa pojazdové skúšky. Model s takým úzkym rozchodom kolies hlavného podvozka podivuhodne dobre držal stopu. To nás samozrejme potešilo.
No a potom to prišlo: zhodli sme sa na tom, že Obuch je súci na prvý štart. Ten síce nemáme zaznamenaný, pretože každý z nás bol zamestnaný nejakou činnosťou, nevyhnutnou na zdárny priebeh prvého štartu (meranie času, sledovanie smeru a sily vetra, asistencia pri eventuálnom trimovaní), tak aby testovací pilot Miroslav sa mohol plne a výhradne venovať riadeniu modelu.
Avšak máme zaznamenaný ďalší štart a tak sa môžete pozrieť, ako to asi vyzeralo:
Video: Hercules C-130 (Obuch) 2,5m štart
Keď už bol model vo vzduchu, nastala ďalšia dôležitá operácia: trimovanie. Po chvíli už model letel rovno, nestúpal, neklesal, nezabočoval. Jeho „štvormotorový“ zvuk, aj vďaka nie úplne dobre vyváženým vrtuliam a kužeľom, bol fascinujúci. To Igor lapal po dychu tretí krát. Potom „dal“ Miroslav (nízky) prelet ponad dráhu (nenechajte sa pomýliť stroboskopickým efektom: vrtule sa stále točia (tým istým smerom), ani sa neprestanú ani sa nezačnú točiť opačne):
Video: Hercules C-130 (Obuch) 2,5m nízky prelet
A následne „dal“ prvé pristátie, aby sme mohli skontrolovať stav batérií, keďže Obuch ešte v tejto fáze svojho vývoja nie je vybavený telemetriou:
Video: Hercules C-130 (Obuch) 2,5m prvé pristátie
Nasledovala výmena batérií a Miroslav medzitým ešte niečo donastavovával na vysielači.
Čo sa týka počasia, treba zdôrazniť, že počasie k nám bolo milosrdné, ba priam milostivé. Zatiaľ čo predtým aj potom pršalo, tak práve toto stredajšie dopoludnie nie len že nepršalo, ale dokonca svietilo slnko (viď modrá obloha na našich videách). A dokonca ani vietor nebol vzdorujúci. Fúkal relatívne slabo (skôr znesiteľne silno, vrátane občasných poryvov), ale hlavne takmer presne v ose dráhy z južného smeru.
Nasledoval ďalší štart, ďalšie (obľúbené) nízke prelety, nejaké „tač-en-gou“, ďalšie medzipristátie na kontrolu stavu batérií a napokon aj ďalšie pristátie:
Video: Hercules C-130 (Obuch) 2,5m pristátie
Skonštatovali sme, že model lieta celkom dobre. Nasledovala „delaborácia“ (krásne slovo 
) modelu, nalodenie do môjho „kombíka“ a odchod domov.
Pri rozlúčke bol Igor dojatý k slzám: evidentne to pre neho bol mimoriadne silný technicko-emotívny zážitok. Dôkazom toho je fakt, že (ako nám neskôr povedal Milan) Igor ešte aj večer v posteli manželke neustále farbisto líčil ako „to“ pekne lietalo, ako „to“ úžasne štartovalo, ako „to“ fantasticky pristávalo, ako „to“ ….. Myslím, že Igorova manželka od tej doby o modeloch už nechce ani počuť 
.
No ale ako sa hovorí, každá minca má dve strany:
Druhý deň (štvrtok) doobeda sme v telocvični na Murgaške zalietavali ďalšie dva konvertoplány: Milanovu XC-142-ku a Ďuriho CanadAir CL-84. O tom bude nasledujúci samostatný článok vrátanie autentických videí.
Nadšení úspešným priebehom sme dostali „geniálny“ nápad: poďme poobede (tesne pred Miroslavovým návratom domov) ešte s Obuchom na Čerín-Čačín. Len tak – mimochodom som zacitoval ďalšiu modelársku poveru: „Nikdy nechoď v jeden deň lietať dvakrát!“. U mňa osobne táto povera funguje na 100%: VŽDY keď som ju porušil, to druhé lietanie neskončilo dobre. Preto takmer nikdy nechodievam lietať doobeda, ale radšej neskoro poobede, alebo ideálne podvečer. Keď som nebodaj išiel lietať (voľakedy dávno dokonca aj ráno) doobeda (predpoludním), tak v nastavšej eufórii som išiel lietať ešte aj poobede alebo večer a nikdy to nedopadlo dobre.
A tak sme počas obeda nabili štyri sady (8 ks) batérií, z čoho je zrejmé, že náš optimizmus bol bezbrehý. Už počasie počas cesty na Čerín-Čačín varovalo zdvihnutým prstom: začalo poprchovať. Ale nás v tej chvíli nemohlo zastaviť ani cunami.
Na Čerín-Čačíne (teraz viem, že bohužiaľ) nepršalo a tak sme zložili model. Miroslav odštartoval, lietal, pristál atď atď. Ešte sme na chvost modelu postupne pridali asi 50 gramov olova a potom boli štarty aj pristátia ako víno. Všetko v pohode, avšak pred „koncom“ tretej sady batérií som Miroslavovi povedal, aby dal medzipristátie, že zmeriam batérie. A potom sa to stalo.
Dokiaľ nepoznáme presné príčiny nehody, nechcem rozvíjať fantáziu: podstatné je, že Obuch ako keby „zmrzol“: motory bežali na nejaký stredný plyn, ale nič iné na pohyby kniplov nereagovalo. Vo veľmi pozvoľnom ľavom oblúku model pomaly klesal – veď pôvodne išiel na pristátie. Model nepadol. On sa neriadený „dotkol zeme“. Dobrá správa je, že je síce poškodený, ale nie je rozbitý „na padrť“. Ja som síce vyhlásil, že keď sa naštvem, tak ešte v ten deň bude letuschopný, ale napokon sme sa s Miroslavom dohodli, že aj tak sme plánovali nejaké konštrukčné úpravy a tak budú realizované v rámci opravy modelu.
Model sme doma preložili do Miroslavovho auta a ten v nie veľmi dobrej nálade odišiel domov.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 4. 3. 2016, 11:03 | Prečítané: 6881x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 4
/predpokladám/ že to bolo naposledy. Sori brachovia.
V podstate aj Roman Oravec povedal, že on na ČČ nechodí: z dôvodu toho, že tam (skoro) vždy fúka (a väčšinou priečne na dráhu) a z dôvodu tých "nevysvetliteľných" rušení.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)