Deň konvertoplánov

Vo štvrtok – deň po „rozhodujúcich“ letoch Miroslavovho 2,5 metrového Herculesa C-130 (krycie meno: Obuch) sme mali v telocvični na Murgaške dohodnutý termín.

Mali sme v pláne zalietať Ďuriho CanadAir-a CL-84 a Milanovho XC-142.

Obidva modely mali za sebou úspešné vznášanie sa „na bakuli“ a tak bol najvyšší čas, aby okúsili voľnosť, zatiaľ aspoň v telocvični.

autor: Janko O.

 

Prvé minúty Milanovho XC-142 na vodiacej tyči („na bakuli“) sú, vrátane krátkeho videa, zdokumentované v článku „Milanov XC-142: držiak batérie a predbežné vytrimovanie“.

Náš bratranec Ďuri svojho CanadAir-a CL-84 testoval na vodiacej tyči samostatne.


Zraz na parkovisku pred školou sme si dali na 10.00 hod. Avšak už o 9.55 nám volal Ďuri, že kde sme, z čoho sme usúdili, že sa na prvé lety svojho modelu nie len veľmi teší, ale v podstate sa nevie dočkať. Keď sme o 10.01 hod, dorazili, tak tam bol už aj Milan a spolu s Ďurim sa uprene pozerali na nás, pričom ukazovákom významne ťukali na hodinky. My s Miroslavom sme však zostávali kľudní, pretože sme vedeli, že bez papúč (prezúvok), ktoré sme predvídavo priniesli aj pre nich, sa do telocvične aj tak nedostanú .

Z aut do telocvične sme ponosili všetko, čo sme na túto významnú udalosť potrebovali a začali sme si chystať „nádobíčko“. Najprv bol na rade Milanov XC-142, pretože bol (vďaka „bakuli“) už „pred-vytrimovaný“ a teda na prvé samostatné chvíle vo vzduchu celkovo lepšie pripravený. Navyše som mal Milanovho XC-142 „prekuknutého“ (však som ho vlastnými rukami kompletoval) a aj Milanov „nový“ RC vysielač (Turnigy i10) je taký istý ako mám ja.

Skúšobným pilotom bol, ako obvykle, Miroslav. Dobrá „pred-príprava“ sa oplatila, pretože všetko išlo ako po masle a model nebolo treba vlastne ani nijako zvlášť dotrimovávať (s výnimkou krivky plynu, ktorej precízne nastavenie je pre „hladký“ let modelu kľúčové):

Video: Miroslav s Milanovým XC-142

Milan (a aj Ďuri) pozorne sledoval Miroslavovo „páčkovanie“, pretože vedel, že o chvíľu to čaká jeho.

XC-142-ka sa voči CanadAiru CL-84 javí ako stabilnejšia a tak trochu „ťažkopádnejšia“. Však je aj trochu väčšia a ťažšia a aj štyri motory (na krídlach XC-142) zohrávajú (voči dvom na CL-84) svoju rolu.

A tak, posmelený kľudným správaním sa modelu, sa po výmene batérie ku kniplom „postavil“ Milan. Jeho sústredenie bolo obrovské, čo sa odrazilo na oku-lahodiacom lete, akoby mal Milan s týmto modelom nalietané už hodiny:

Video: Milan a jeho XC-142

Po niekoľkých celkom pekných štartoch, letoch a pristátiach si dal Milan zaslúženú prestávku a „na paškál“ prišiel Ďuriho CanadAir CL-84. Nevieme ako sa tento model spával na Ďuriho „bakuli“, ale do vzduchu sa mu veľmi nechcelo: stále sa nakláňal krídlom raz na jednu a potom na druhú stranu, nehovoriac o tom, že s obľubou sa správal ako čuchajúci pes: chvost hore a čumák pri zemi. Ďurimu chvíľami dochádzala trpezlivosť, avšak my s Miroslavom sme v „zápale boja“ schopní prinútiť lietať aj „záchodové dvere“. Po chvíli to Ďuriho model pochopil, „nechal si líbit“ niekoľko drobných dotrimovaní a nastavení, a radšej začal lietať ako malý Boh. A tak Miroslav odovzdal „žezlo“ Ďurimu, ktorý absolvoval svoj prvý let s CanadAirom v absolútnom sústredení, z ktorého sa nenechal vytrhnúť ani občasným Miroslavovým (dobre mieneným) „kibicovaním“:

Video: Ďuriho prvý let

Ďalšie štarty, lety a pristátia už absolvoval Ďuri v pohode, hoci jeho riadenie CanadAira bolo trochu „digitálne“: štart, ale aj bočné náklony modelu robil Ďuri príliš „hranato“:

Video: Ďuriho CanadAir CL-84

Po vylietaní Ďuriho batérií si opäť trochu zalietal Milan so svojim XC-142. Myslím, že sme si to všetci užívali (hlavne samozrejme Milan a Ďuri) a celkovo sme túto úvodnú etapu života našich konvertoplánov uznali ako veľmi úspešnú.

V závere sme ešte chceli vyskúšať let Milanovho XC-142 s krídlami mierne naklopenými dopredu. Kniplov sa chopil Milan a odštartoval: model sa správal v podstate tak, ako sme predpokladali a ako sme vlastne aj chceli. Len rozmery telocvične boli limitujúcim faktorom: model mal tendenciu vznášať sa s doprednou rýchlosťou na úrovni rýchlej chôdze až pomalšieho behu a tak ho Milan „krotil“ neustálym zakláňaním (priťahovaním knipla výškovky). Avšak vo voľnom priestore by to mohlo byť iné kafe. Nehovoriac o tom, že krídla sa dajú naklopiť dopredu ešte viac .


 


 

 

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 6. 3. 2016, 12:09 | Prečítané: 1074x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 2
ako mate poriesene to naklapanie kridiel automaticky ? ako nahle pridavate knipel dopredu aj poloha kridiel sa meni ?
Odpoveď | 2016-03-10 21:21:55
.:. J O.
Nie.
Je to popísané tu:
odkaz
vrátane videa na konci.
Odpoveď | 2016-03-11 07:54:00
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 27988.99 kb