Milanov 4,2m Blaník (E-Flite) – 3. časť: Palubná inštalácia
Jej koncepciu sme si s Miroslavom museli stanoviť hneď na začiatku, pretože od nej sa „odvíjala“ voľba komponentov elektro-pohonu (hlavne regulátora (ESC)), ktoré bolo treba objednať a kúpiť.
To, čo z toho vzišlo, je výsledok snahy o čo najvyššiu spoľahlivosť, bezpečnosť, ale aj určitú „blbo-vzdornosť“, a to všetko pri zachovaní rozumnej ceny.
Vieme, že nie všetci budú s našim riešením súhlasiť, ale my si za tým stojíme.
autor: Janko O.
Tento mini-seriál zakončíme popisom palubnej inštalácie Milanovho Blaníka.
Pôvodné riešenie palubnej inštalácie (uvádzané v návode výrobcom stavebnice), kde sú všetky servá zapojené priamo do RC prijímača, sa nám javilo ako nie veľmi vhodné, ale aj ťažko realizovateľné. Dôvod bol ten, že sme nezohnali servá Spektrum, ktoré výrobca predpisuje a tým pádom aj predlžovacie káble serv nekončili tam, kde by mali, teda pri RC prijímači (a predlžovať „predlžovák“ ďalším „predlžovákom“ ... 
). Tiež sa nám nezdalo vhodné, aby napájanie viacerých „titanových“ serv bolo vedené cez konektory RC prijímača. A navyše, nami zvolený 20-ampérový UBEC má dvojitý výstup a Milanov 7-kanálový prijímač Futaba neponúkal riešenie, kam to všetko zapojiť.
A tak sme „urobili z núdze cnosť“: rozhodli sme sa použiť našu obľúbenú rozvodnú doštičku (Power Board). A to hneď dvojmo: v trupe Blaníka pri koreni krídiel sú z univerzálneho plošného spoja zrealizované rozvodné doštičky:
a druhé krídlo:
Tým sme „zabili viaceré muchy jednou ranou“:
-
„predlžováky“ serv v krídlach sa pripájajú sem a nie do RC prijímača (takže odpadol problém s predlžovaním „predlžováka“ a tiež komplikované vťahovanie servo-káblov z krídiel do trupu a ich zapájanie do RC prijímača)
-
napájanie „titanových“ (ale aj ostatných) serv je realizované práve cez tieto doštičky a nie cez RC prijímač
-
každý výstup 20-ampérového UBECu napája jednu doštičku
-
do 7-kanálového RC prijímača je vedené len jeho napájanie a z prijímača sú do rozvodných doštičiek vedené len signálové výstupy jednotlivých serv
Ako jedno z ponaučení z havárií modelov našich kamarátov sme sa rozhodli použiť regulátor typu OPTO. Z toho vyplynulo napájanie palubnej inštalácie zo samostatného zdroja (hoci to nie je podmienkou). Po podrobnom zvažovaní všetkých plusov a mínusov sme sa rozhodli pre samostatnú LiPol batériu v spojení s mohutným 20-ampérovým spínaným BECom s dvojitým výstupom.
Aby sme neprispeli do našej súkromnej štatistiky, ktorá hovorí, že viac modelov padá na nenabité (vybité) „prijímačovky“ ako na zhorený BEC, rozhodli sme sa stav napätí palubnej inštalácie dôsledne monitorovať:
-
na strane LiPol batérie: meraním napätia
-
na strane palubnej inštalácie 5V: indikáciou stavu
Tu je to aj s popisom jednotlivých komponentov:
Prepojenie jednotlivých častí palubnej inštalácie, čiže palubnú kabeláž sme „nezväzkovali“, ale aj kvôli prístupu ku skrutkám, fixujúcim krídla k trupu, sme sa rozhodli pre pružnú – ohybnú kabeláž. Aby sa voľné káble v trupe „neprevaľovali“, sú o pevné časti trupu bodovo uchytené Chemoprénom.
Toto riešenie sa nám už mnohokrát osvedčilo, pretože takéto uchytenie káblov je spoľahlivé, pružné a v prípade potreby sa dá dotyčný káblik „odtrhnúť“ a polohovať inak.
Ďalší problém ohľadne palubnej inštalácie Blaníka, ktorý sme museli riešiť, je to, že Milanova Futaba má pre daný model málo kanálov. Snažili sme sa ho presvedčiť na kúpu niečoho lepšieho, ale nebola s ním reč a tak sme pochopili, že riešenie tohto problému padne opäť (koľký krát už) zase na nás 
.
Ide o to, že nie len klapky (ľavá a pravá) sú ovládané samostatnými servami, ale aj výškovka má dve servá: jedno v ľavej polovici, druhé v pravej polovici. Ani v jednom prípade nie je možné realizovať spoločné ovládanie dvoch serv prostredníctvom Y-kábla, pretože umiestnenie serv je symetrické, takže jedna polovica ide hore a druhá polovica dole. S Miroslavom sme to vyriešili tak, že na presnosť nastavenia „súbehu“ háklivejšie klapky sú pripojené každá na samostatný kanál, pričom jeden je vo vysielači reverzovaný. Servá výškovky sú napájané cez Y-kábel, pričom signál jedného zo serv je reverzovaný Servo-reverzerom:
Miroslav v lete, keď bol u nás v Banskej Bystrici, sa skoro dva dni trápil s nastavením potrebných Mixov, End-Pointov, Dual „Rejtov“ a pod. na Milanovej Futabe, takže dá sa povedať, že Blaník je pripravený na štart. Zostáva už len na jeho „podlahu“ prilepiť suchý zips, držiaci LiPol batériu palubného napájania, ale to už bude súčasťou finálneho vyváženia modelu.
No a musí byť pripravený štartovací vozík, ale to je už naozaj mimo moje a Miroslavove možnosti a kompetencie 
.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 27. 3. 2024, 09:19 | Prečítané: 10031x | Kategórie: Stavba modelov | Napísal: admin |
Komentáre: 5
Táto myšlienka ma napadla, už vtedy keď som čítal Váš článok o tom menšom Blaníkovi. Myslím na ted podmotorovaný model, ktorý ledva vzlietol. Pritom sa dnes dajú kúpiť čínske motory za pár šupov a pohonný akumulátor si vyskladať z domácich zásob.
Môj názor je ten, že keď si kúpim model za 4 stovky, tal určite nebudem bazírovať na tom, či si do neho kúpim servo za 20 alebo 30 eur. Porsche by som tiež nejazdil na Matadorkách, aj keď môjmu štýlu jazdy by stačili.
Myslel som, že tento model bude zlom a Milana presvedčíme na kúpu viackanálovej RC súpravy. Ale nepresvedčili sme ho.
Tiež to nechápem, ale za tie desaťročia som si už zvykol.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)