Keď sa ešte niekedy na jar v ponuke noviniek na HobbyKingu objavil tento dvojmotorový model s protibežnými vrtuľami, hneď nás zaujal nielen svojimi realistickými tvarmi, ale najmä vtipným riešením a mnohými nezvyčajnými konštrukčnými „vychytávkami“.
A tak Miroslav neváhal a hneď dva objednal.
Jeden pre seba a jeden pre mňa.
autor: Janko O.
Miroslav ten svoj model skompletoval skôr ako ja a tak ako prvý narazil na niektoré „detské nemoci“ a tiež zvláštnosti jeho správania sa.
Ako prvý problém sa ukázalo nevhodné „kontaktné“ lepidlo, ktoré výrobca k modelu dodáva. Je vynikajúce (a ja ho veľmi rád používam) na lepenie mechanicky málo namáhaných spojov (väčšinou typu pena – pena). Ale na prilepenie motorových gondol ku krídlam je vyložene nevhodné (ale takto prilepené to už bolo od výrobcu).
A tak sa stalo, že Miroslavovi pri jednom tvrdšom pristátí gondoly odpadli (podobne ako to ukazuje aj toto video, najlepšie v čase 3:45). Horšie bolo, že pri tom točiace sa vrtule dosekali trup a kabínu a navyše sa zlomil list jednej vrtule, samozrejme že tej ľavotočivej, teda ťažko zohnateľnej.
Otázkou tiež je, prečo bolo toto zdanlivo bežné pristátie nakoniec až také tvrdé? Nuž, došli sme k záveru, že príčinou je veľká štíhlosť krídiel, z toho vyplývajúce vyššie plošné zaťaženie a tým pádom potreba vyššej pristávacej rýchlosti modelu. Miroslav ma na spomínané „zážitky“ samozrejme patrične upozornil a tak som motorové gondoly po obvode ku krídlam poistil ešte sekundovým lepidlom.
Ale ja, čoby milovník hladkých (a pomalých) pristátí som sa tiež pri jednom takom z výšky asi 0,5 metra s (príliš pomalým) modelom „prepadol“, čo malo za následok odtrhnutú jednu motorovú gondolu, dosekaný trup a kabínu a navyše sa zlomil list jednej vrtule, samozrejme že tej ľavotočivej, teda ťažko zohnateľnej .
A tak bolo rozhodnuté: s tým treba niečo robiť!
Pri pohľade na neskutočne tupo (skoro 5mm) zakončené odtokové hrany krídiel v hlave skrsla myšlienka: sem nalepím balzové a pekne ostré odtokové lišty.
Profil krídla sa predĺžil o 27mm, čo nosnú plochu navýšilo takmer o 4 dm2. Súčasne by to však malo znížiť aerodynamický odpor.
Podobne som upravil aj odtokové hrany na výškovke:
Šrámy na trupe a kabíne som vytmelil, vybrúsil, nalakoval, vytmelil …. a aby som zamaskoval aj tie najmenšie nezrovnalosti na „streche“ kabíny, tak SkyMule dostal „kardinálsku čiapočku“ (tak ten kus červenej fólie nazval Miroslav).
Vôľu uloženia predného kolesa som eliminoval vhodne vytvarovaným pocínovaným plechom:
Samozrejme, že SkyMule dostal plnú elektronickú výbavu: telemetriu a stabilizačný systém AssOrx verzie 5-3-5 (teda je stabilizované aj riadenie predného kolesa).
Po týchto úpravách modelu skutočne klesla pristávacia rýchlosť a nečakané „prepadávanie sa“ je dúfam minulosťou.
Pohonná sústava tohto modelu je navrhnutá veľmi efektívne, pretože pri spotrebe 48 Ampérov z paralelne zapojenej dvojice trojčlánkových LiPol 2200 mAh a príkone asi 550W, je ťah dvojice motorov vyše 2700 gramov. To pri hmotnosti plne vybaveného modelu 1914 gramov dáva pocit nebývalej sily.
A tak prebytok výkonu rád využívam, keď môžem s modelom stúpať kolmo hore až „do bezvedomia“.