Čo robiť, aby bol model rýchly? (3.časť) - Prax: Konštrukcia
Ale ako bolo už v 1. časti zdôrazňované, aká tá maximálna rýchlosť v skutočnosti bude, o tom definitívne rozhodne konštrukcia modelu a kvalita jeho povrchu.
autor: Janko O.
Výkon pohonnej jednotky je pre maximálnu rýchlosť modelu dôležitý.
Čo sa týka konštrukcie modelu, tu je situácia podobná ako pri rýchlych autách, vládne tu tajomné slovko "aerodynamika". Voľný preklad naznačuje, že by sa malo jednať o pohyb vzduchu.
A skutočne. Akékoľvek teleso pohybujúce sa v našom záujmovom priestore - v atmosfére - spôsobí, že jednotlivé molekuly vzduchu okolo telesa sa dajú do pohybu. Zjednodušene povedané: musia sa mu "uhnúť". A opäť zjednodušene povedané: čím menšie množstvo vzduchu a čím menej sa pohne, tým lepšie. Pretože na to, aby sa vzduch pohol, potrebuje energiu. A tú odoberie pohybujúcemu sa telesu, čiže ho spomalí. Alebo ak nechceme aby spomalilo, musíme telesu dodať viac energie.
A okrem toho nie je pohyb ako pohyb. Ak je pohybujúce sa teleso absolútne hladké a vhodného tvaru, molekuly vzduchu len vytlačí do boku a tie sa po "preplávaní" objektu zase vrátia na svoje pôvodné miesta.
Horšie je, ak vplyvom drsnosti povrchu a nevhodného tvaru telesa vzniknú v jeho tesnej blízkosti vzdušné víry. Taký vzdušný vír totiž potrebuje na svoj vznik oveľa viac energie ako jednoduché rozostúpenie sa molekúl vzduchu. A odkiaľ vzduch berie energiu na svoje "radostné" pohyby, už sme spomínali.
Takže sa budeme snažiť, aby náš model "rozhýbal" čo najmenšie množstvo vzduchu, teda aby mal čo najnižší súčiniteľ odporu vzduchu (Cx). Tu sa opäť môžeme nechať inšpirovať autami, najlepšie "špeciálmi" na rýchlosť stavanými. Autá Formule 1, autá pre Le Mans, a na najvyššej priečke autá pre rýchlostné rekordy na americkom vyschnutom solnom jazere.
Ako vyzerajú?: ladné oblé tvary pretiahnutého charakteru. V Čechách sa zvykne hovoriť, že "doutníkového tvaru". Doutník = cigara. Názorným príkladom môže byť tvar vzducholodí: podlhovasté, vpredu oblé, vzadu špicaté.
A rovnako aj ostré odtokové hrany krídiel, krídeliek, klapiek a chvostových plôch kladú vzduchu menší odpor ako tupé zakončenie. Tupé zakončenia (aj trupu) totiž vytvárajú vzdušné víry a tie my modelári nemáme radi.
Rovnako rôzne výstupky z inak aerodynamického povrchu modelu dokážu snateľne zvýšiť Cx. Takým najhorším "výstupkom" zrejme býva podvozok. Nie nadarmo sa robieva zaťahovací (alebo aspoň kapotovaný "papučkami"). Dokonca aj rýchle skutočné vrtulníky majú podvozok zaťahovací a to lietajú "trochu" pomalšie ako krídlaté lietadlá.
Zaujímavé, že nielen výstupok, ale aj "priehlbina" zhoršuje aerodynamické vlastnosti pohybujúceho sa telesa. Príklad: pri skúškach európskeho rýchlovlaku technici zistili, že po otvorení okien vlak spomalil o niekoľko km/h. A to sa hovorí, že vlak len tak hocičo nespomalí, tobôž nezastaví.
A zase späť k lietadlám: po zatiahnutí podvozku sa podvozkové šachty aerodynamicky uzavrú. Nezostanú otvorené a pritom z nich podvozok "netrčí". Ďalej: rôzne drôtové antény: na lietadlách sa prestali používať po 2. svetovej vojne a nahradili ich štrbinové antény, ktoré sú integrálnou súčasťou konštrukcie lietadla. Aj tzv. gravírovaná paneláž môže za určitých okolností zhoršiť aerodynamické vlastnosti modelu.
Teraz iný pohľad: Videli sme inak krásne spracovaný model elektro-dúchadlového SU-27, ale nasávacie otvory vzduchu boli natupo zrezané s ostrými hranami. Tu Intake Lips plakali a vzdušné víry "chrochtali blahom". Pri plnom plyne dúchadlá sotva "lapali" po dychu, nehľadiac na zvýšený hluk zvíreného vzduchu. Model ani zďaleka nedisponoval takým ťahom, akému by zodpovedala enormná spotreba energie.
Prechody medzi krídlami a trupom, medzi trupom a chvostovými plochami by mali byť oblé, bez ostrých hrán a bez špár. Tiahla serv k ovládacím plochám (krídielkám, klapkám, výškovke, smerovke) by mali byť zakrytované. Jednak to zlepšuje aerodynamiku a ďalej ich to chráni pred mechanickým poškodením. O tom, že to tak lepšie vyzerá, ani nehovoriac.
Ani nerátame, koľkokrát je v predchádzajúcom texte napísané: malo by byť, mali by byť, atď. Niekedy samotná konštrukcia modelu je v priamom protiklade k niektorým "zásadám", ktoré sme tu naznačili.
Mnohé modely sú rozkladacie, čo je praktické pri prevoze a skladovaní, ale zabezpečiť v zloženom stave hladké oblé prechody jednotlivých častí bez špár a výstupkov, je niekedy nemožné.
Ale mnohé "drobnosti" sme ľahostajne prehliadali a častokrát stačí málo a náš model bude aerodynamickejší. Konštruktéri v leteckej fabrike Aero Vodochody ešte dávnejšie objavili zaujímavý psychologický efekt: pekné, ladné, oblé - oku lahodiace tvary - sú aerodynamicky čistejšie, ako tie, o ktorých nám naše oči vravia, že sú škaredé.
Pokračovanie ->
Súvisiace články:
Čo robiť, aby bol model rýchly? - 4.časť - Prax: Povrch
Čo robiť, aby bol model rýchly? (2.časť) - Prax: Poh. jednotka
Čo robiť, aby bol model rýchly? - 1.časť - Teória
[google keywords: konstrukce množštví]
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 12. 1. 2022, 08:01 | Prečítané: 8581x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 8
Dnesny let, ocividne vacsia rychlost, problem pri pristati, predtym som ubral plyn a model spomalyl okamzite, dosadal som na 1 metri. Dnes, totalna dlha klzavost, pristaval som na viac krat, kedze som bol dosrany, nie a nie to vytratit rychlost. Kamarat co odhadzuje, hovori to este nevidel. Jeho kompozitny vetron ma podobne problemy pri pristati.
Aj lutujem, pred tym som mal model s vacsim odporom, ale pristal som v pohode.
Dnes, to bol adrenalin, ale potvrdzujem, aerodynamicka ocista pomoze rychlosti. Dnes som zazil asi taky stres, ked som vobec prvy krat letel s prvym modelom. A to dotoho dosli 4 nahodni divaci
Vždy ma poteší, keď sa teória zhoduje s praxou. Dík.
ja osobne mám rád ťažisko viac v zadu, obzvlášť u dúchadlových modelov a obzvlášť viac u modelov s delta krídlami. Potom robím pristátie tzv. "na žabiaka". Mám to vyskúšané aj s týmto Mirageom. Tesne pred dosadnutím mu riadne pritiahnem, on urobí pozíciu, ktorú angličania nazývajú "high Alpha" a potom zľahka dopadne na zem takmer pri nulovej rýchlosti. Samozrejme, že lepšie ako na zem je to do trávy alebo do snehu. Ale nič sa nepoškodí ani neobdrie. Ale treba to nacvičiť.
Dovolim si pripojit obrazok z wikipedie.
odkaz
Díky za upozornenie, ako vidíš, človek sa učí celý život. Dlhé roky som si myslel, že kvapka má počas letu - pádu taký tvar, ako sa zvykne kresliť. A ona ho má úplne odlišný.
Ten typický tvar má asi len keď po niečom steká.
Ešte raz díky, upravím to.
Inak je zaujimave, ze aj velke lode pre zmensenie odporu vo vode maju vpredu pod hladinou polgulovy vybezok a nie ostry spic. Nuz niekedy nasa intuicia nie je spravna
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)