Automechanokom je to jasné: Voľnobeh sú otáčky motora, keď nepridávame plyn.
Ale ako to využiť v modeloch lietadiel?
Samozrejme, nedá sa to všade (vo vetroňoch asi sotva), ale v modeloch poháňaných elektro-dúchadlami (EDF) sa to vyložene osvedčilo.
autor: Janko O.
Pravdu povediac neobjavili sme Ameriku, veď "voľnobeh" používajú celkom prirodzene aj modely so spaľovacou turbínou a samozrejme aj skutočné lietadlá. Možnosť úplného vypnutia motora je skôr výsadou elektrického pohonu, kde odpadajú problémy s naštartovaním motora, ktorý počas letu vysadil.
Presnejšie povedané, "elektrický voľnobeh" sa osvedčil skôr v ťažších EDF - modeloch, ktoré by inak pri stiahnutom plyne mali nutkavú potrebu čo najrýchlejšie "pobozkať" matku Zem.
Takéto modely totiž dobre lietajú poväčšinou len vtedy, keď majú dostatočnú rýchlosť. Pri nízkych rýchlostiah sa mnohé začínajú správať dosť nevyspytateľne, čo máva často za následok škaredé havárie. Ich nosné ale aj ovládacie plochy sú vzhľadom na hmotnosť modelu pomerne malé a preto pri nízkych rýchlostiach aj málo účinné.
Navyše, na rozdiel od vrtuľových modelov, ovládacie plochy (kormidlá) nie sú "ofukované" prúdom vzduchu od točiacej sa vrtule. Tým ich účinnosť ešte viac klesá a preto pri nízkych rýchlostiach reagujú na zásahy do riadenia veľmi neochotne až vôbec.
Vztlak nosných plôch (krídiel) ale aj účinnosť ovládacích plôch je závislá od druhej mocniny rýchlosti.
Príkladom objasnené: pri rýchlosti 25 km/h sú vztlak krídiel aj účinnosť kormidiel "nejaké", pri 50 km/h sú štvor-násobné, pri 75 km/h sú už deväť-násobné, pri 100 km/h až šestnásť-násobné a pri 125 km/h dokonca dvadsaťpäť-násobné. Atď.
A pri pohľade z opačnej strany: pri rýchlosti 100 km/h je ovládateľnosť modelu výborná, pri 50 km/h sú ovládacie sily už len štvrtinové, čiže tak-tak dostačujúce na ovládanie modelu a pri 25 km/h už len šetnáctinové, a preto spravidla absolútne nepostačujúce na riadenie modelu. Výsledok -> model sťaby neriadený havaruje, napriek tomu, že pilot usilovne "šermoval" kniplami.
Preto sa osvedčilo namixovať si taký priebeh plynu, že po zapnutí tohoto mixu, aj pri páke plynu v minime, bude mať dúchadlo asi 20 až 25 % z maximálnych otáčok (to ale naznamená, že bude mať 20-percentný aj ťah. Ten bude oveľa menší). Samozrejme, pri pridávaní plynu budú otáčky elektro-dúchadla plynule narastať až do maxima. Toto opatrenie má dvojaký účinok:
- Dúchadlo má stále určitý ťah, takže model sa menej pravdepodobne dostane pod kritickú rýchlosť.
- Pracujúce dúchadlo vyvoláva tzv. indukovaný prúd vzduchu okolo ovládacích plôch. Tento indukovaný prúd existuje aj keď sa model nepohybuje. Je to vlastne okolitý vzduch mimo dúchadla, ktorý je však strhávaný rýchlym prúdom vzduchu na výstupe. Podobný efekt môžeme pozorovať, keď hadicu s prúdiacou vodou s tryskou na konci ľakho ponoríme tesne pod hladinu stojacej vody (ktorá je následne strhávaná prúdom z trysky a tiež sa začne pohybovať rovnakým smerom).
Prvý krát sme "voľnobeh" použili na značne rekonštruovanom modeli stihačky Jas-39 Gripen (od Pelikána). Tento model isto nelietal tak, ako by sme si boli predstavovali.
To malo za následok niekoľko fatálnych havárií, ktoré si postupne brali svoju "daň". Najskôr špica, potom celý predok modelu až po totálnu prestavbu, kde bola zväčšená plocha krídiel (vložením akýchsi klinov) a zmenšená šípovitosť.
Nasledovalo "odtunelovanie" dúchadla (toto zvýšilo ťah asi o 50 % - zo 400 g na necelých 600 g), súvisiace s úplnou zmenou charakteru zadnej časti modelu.
Postupne boli realizované "drobnosti" ako zväčšenie plochy elevonov (ovládacích plôch - krídeliek), hore aj dole vystupujúce vinglety na koncoch krídiel a vyztuženie celého modelu uhlíkovými nosníkmi.
Na truc striebornému Gripenu, dostal model čierny matný náter farbami Revell (kúpenými v Tescu) a nové dočasné (priliehavé) meno "Čiernokňažník".
Všetky tieto "vymoženosti" (okrem mena) sa podpísali pod nárast jeho letovej hmotnosti až na hodnotu 880 gramov, takže model je dosť podmotorovaný. Nie je to žiadny divoký akrobat, ale v tzv. stihačkovom lete je absolútne realistický a stal sa našim najmilovanejším a súčasne miláčikom eventuálneho publika, pre svoj neobvyklý vzhľad. Vzhľadom na svoje "zásluhy" dostal nové vznešené meno Black Sabbath .
Súvisiace články:
Voľnobeh v modeloch poháňaných elektropohonom.