Ako tomu zabrániť?
V ňom sme sa snažili dopátrať príčin tejto havárie.
Dnes sa budeme snažiť nájsť technické spôsoby, ako tomu zabrániť.
autor: Janko O.
Pred pár dňami sme zverejnili článok „Chladiť, chladiť, chladiť“ o havárii Milanovho 4-metrového modelu vetroňa DG-808S, ktorý spôsobil veľký „mediálny“ rozruch.
Link na článok „Chladiť, chladiť, chladiť.“
Link na vlákno „Prehriate kondenzátory v regli ako dôvod havárie modelu“ na RC mánii.
Že dôvodom havárie bolo zlé chladenie regulátora, to je jasné. Že lepším chladením by sa tomu s najväčšou pravdepodobnosťou dalo zabrániť (a vlastne by tak nebolo ani o čom hovoriť a písať 
), to je jasné tiež. A v podstate je tiež jasné, že je jedno, či sa najskôr prehriali a následne „strelili“ rekuperačné kondenzátory v regulátore a následkom toho vyhorel regulátor, alebo to bolo naopak.
Podstatné je, že následkom toho sa odpojil mínusový silový vodič regulátora a prúd smažiacimi sa tranzistormi začal tiecť cez oveľa tenšie vodiče prídavného UBECu a signálový káblik regulátora.
Na nasledujúcom obrázku je zobrazené zapojenie palubnej inštalácie, ako ho celkom logicky a správne realizoval Roman M.:
Šípky naznačujú smer prúdu silovými vodičmi.
Druhý obrázok znázorňuje situáciu po odpojení mínusového silového vodiča od regulátora.
Po odpojení mínusového silového vodiča od regulátora si prúd "našiel" inú cestu.
Je evidentné, že tenké vodiče prídavného UBECu a signálový káblik regulátora nemohli taký prúd vydržať a že sa teda všetky „oškvarili“ a niektorý z nich sa nakoniec aj prepálil. A je asi jedno, či to z tejto prúdovej cesty bol segment „a“, segment „b“ alebo segment „c“ (viď schéma).
Už si nepamätám, ktorý segment sa skutočne prepálil, ale logika vecí (a veľkosť tečúcich prúdov) naznačuje, že to asi bol segment „b“, cez ktorý tiekli najväčšie prúdy. Prečo, to je na dlhšiu debatu a nemienime to tým zbytočne „zamotávať“ (možno v komentároch).
Pravdu povediac: keby sa bol prepálil segment „c“, tak by možno veci nemali taký dramatický záver. Možno by bol „odišiel“ jeden kanálový výstup prijímača, ale prijímač samotný ale aj servá by asi boli naďalej napájané a pravdepodobne aj funkčné. A model by bol riadený a hladko by pristál.
Prepálenie segmentu „a“ alebo segmentu „b“ by malo rovnaké následky – teda prerušenie napájania z prídavného UBECu a neovládateľnosť modelu. Ale segmentom „b“ tiekli väčšie prúdy.
V článku „Chladiť, chladiť, chladiť“ boli navrhované nasledujúce riešenia:
- Úplne najdôležitejšie je: zaistiť, aby bol v trupe modelu „prievan“. Niektorí dokonca nasmerujú chladiaci vzduch na regulátor (a jeho kondenzátory) a aj LiPol batériu.
- Aby sa neprepálil tenký mínusový obvod UBECu, pomohol by regulátor typu OPTO.
- Situáciu by vyriešil aj samostatný zdroj palubného napätia. Či už nejaké NiCd alebo LiFePo napriamo, alebo ďalšia LiPol cez UBEC.
- Alebo spojenie BECu regulátora a UBECu mierne upraviť.
Dobré chladenie sme už spomínali a je to samozrejme najlepšie riešenie.
Aj regulátor typu OPTO by bol havárii zabránil. Jednoducho povedané, skratové prúdy tenkými vodičmi prídavného UBECu by neboli tiekli. Prečo, to ukazuje nasledujúci obrázok:
V OPTO regulátore "chýba" vnútorné prepojenie mínus pólu silovej časti regulátora a jeho signálového vstupu.
Tí najopatrnejší by eventuálne aj toto zapojenie mohli ešte doplniť o ochranný rezistor R1 a Zenerovu diódu ZD1, tak ako je to uvedené na nasledujúcich obrázkoch. Ale to už by hraničilo s paranojou.
Ako je ďalej spomínané: „Situáciu by vyriešil aj samostatný zdroj palubného napätia.“ Hoci nie sme priateľmi ďalšieho zdroja na palube modelu, uznávame, že sú situácie, kedy je to to najlepšie a najspoľahlivejšie riešenie. Bližšie o tom je uvedené v závere článku.
Samostatný zdroj palubného napätia totiž prináša zvýšenie hmotnosti, starostlivosti o nabíjanie a údržbu ďalšej batérie a možnosť havárie to aj tak úplne nevylučuje (skúsený a opatrný Laco Vašek (lv) by o tom mohol rozprávať). Navyše v spomínanom prípade: veď batéria v modeli DG-808S bola v poriadku. Tak načo vláčiť ďalšiu. To, čo sa poškodilo nebola batéria, ale kabeláž - vzájomné prepojenie. Tak asi treba v tomto prípade niečo robiť s ňou a nie s batériou.
Takže väčšinou sa radšej prikláňame k úprave zapojenia palubnej inštalácie:
Keďže sme už spomínali, že najmenším zlom by bolo prepálenie segmentu „c“ prepojenia medzi mínusom pohonnej LiPolky a mínusom regulátora, tak sme naše riešenia založili práve na tom. Ale ako zaistiť, aby sa v prípade podobného problému prepálil práve segment „c“? Nuž riešení je niekoľko:
Stačí, aby vstupný (signálový) káblik do regulátora mal najmenší prierez. Menší, ako je prierez vstupných a výstupných mínusových vodičov UBECu. Na nasledujúcom obrázku je to znázornené rozdielnou hrúbkou čiary:
Segment "c" má menší prierez vodiča ako segmenty "a" a "b". Preto by sa mal po odpojení mínusového silového vodiča v regulátore prepáliť práve on.
Aby sa však z poškodeného regulátora nedostali do kanálových výstupov prijímača nedovolené napätia, treba obvod doplniť o ochranný rezistor a Zenerovu diódu.
Namiesto „čachrovania“ s hrúbkou vodičov, keďže aj tak treba signálový káblik regulátora doplniť o ochranný obvod, je možné ho doplniť aj o poistku, tak ako to ukazuje nasledujúci obrázok:
Prúdová hodnota poistky by mala byť o dosť menšia ako prúdová zaťažiteľnosť vodičov v segmentoch „a“ a „b“. Takže poistka v rozsahu napr. 1A až 3A.
A dokonca keď sa to vezme do detailu, tak za určitých okolností (krátka silová kabeláž) mínusový vodič signálového káblika regulátora nemusí byť vôbec zapojený, tak ako to ukazuje nasledujúci obrázok:
Ochranný obvod, zložený z rezistora a Zenerovej diódy, je však vhodné zapojiť vždy.
My by sme sa prikláňali k riešeniu s poistkou, ktorá spolu s ochranným rezistorom a Zenerovou diódou môže byť spoločne „zazmrštená“ ako súčasť redukcie, či predlžovacieho káblika.
Všetky tieto riešenia fungujú rovnako: po vzniku „problému“ s regulátorom, tento možno vyhorí, ale napájanie prijímača a serv je v poriadku a model je (síce bez motora, ale) ovládateľný.
Treba priznať, že tieto riešenia však oproti pôvodnému Romanovmu zapojeniu strácajú výhodu napájania palubného rozvodu z dvoch UBECov (3A a 5A), prepojených dvojicou Schottkyho diód (tak ako to ukazuje prvý obrázok). Preto zrejme bude nutné použiť jediný UBEC s vyšším výstupným prúdom.
Je zrejmé, že existujú aj iné a pravdepodobne aj lepšie riešenia a budeme radi, ak sa nám nimi ich autori „pochvália“. My ich potom bez problémov zverejníme.
Sú však situácie, v ktorých ABSOLÚTNE NAJLEPŠÍM RIEŠENÍM sú naozaj SAMOSTATNÉ PRIJÍMAČOVÉ BATÉRIE. Tými situáciami môže byť: "zahryznuté" podvozkové servo, zablokované servo, skratované servo, vnútorne prerušená LiPolka, príliš vysoká teplota spôsobená horením regulátora a pod. Vtedy prijímačové batérie svojou tvrdosťou, takmer skratuvzdornosťou, teplovdzornosťou a celkovou spoľahlivosťou dokážu prežiť to, čo žiadny BEC, SBEC, či UBEC nedokáže a tým môžu zachrániť drahý model, alebo zabrániť ešte horšiemu.
Nič to však nemení na nutnosti elektronické komponenty modelu (aj tie vnútri trupu) dobre chladiť.
Súvisiace články:
Ťažký „život“ kondenzátorov v striedavých regulátoroch
Príčina havárie Milanovej L-39-ky (Albatros)
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 20. 1. 2023, 08:31 | Prečítané: 9082x | Kategórie: Elektronika | Napísal: admin |
Komentáre: 10
Ale keby mal dobre vetraný trup, tiež by sa to nestalo.
Keby mal napájanie urobené podľa niektorej z tých schém, tiež by sa to nestalo.
Keby ....., tiež by sa to nestalo.
Ja osobne (za seba) sa budem ďalším batériám na palube veľmi brániť. Ak bude 100 spôsobov, ako tomu za brániť, tak vyskúšam všetky, ale samostatné prijímačovky, to bude tá stá (posledná) možnosť.
Ja viem, zástancovia prijímačoviek majú pravdu.
Ale stále tvrdím, že batéria na palube modelu nezlyhala (a nespomínam, či sa to niekedy stalo, aspoň ja o tom neviem), zlyhalo niečo iné. Tak načo tam dávať ďalšiu batériu. Treba riešiť to, čo zlyhalo. (Pacientovi, ktorému zlyháva srdce, sa zle dýcha. Treba naprávať pľúca?)
Možno raz zmením názor, ale zatiaľ to vidím tak, ako som uviedol.
Mne samostatné prijímačovky niekedy pripadajú ako univerzálne riešenie z/na/pre nevedomosť (teraz naozaj nechcem nikoho urážať, myslím to obrazne). Je problém s niečím iným, ale ja o tom neviem, alebo to neviem vyriešiť. Tak tam dám prijímačovky. Keď vznikne problém, prijímačovky to istia. Ja by som radšej riešil ten (prvotný) problém (s prehrievaním regulátora).
Poznáš ten vtip?
Chlap má televízor, ktorý sa časom pokazí a tak mu občas vypadáva obraz. Stačí poklepať po boku a obraz naskočí. Ale nechce sa mu stále vstávať, tak si namontuje el. zvonček (princíp Wágnerovo kladivko) a po stlačení tlačidla zvonček poklepe po televízore a obraz naskočí. Ale raz sa mu pokazí aj zvonček a tak zavolá opravára. Opravár sa vrhne k televízoru, ale chlap ho zastaví: "Televízor nechajte, opravte mi ten zvonček".
Tak nejak ja vidím paralelu medzi zvončekom a prijímačovkami.
Ja viem, že to myslíte dobre, ale keby som bol zlomyselný, urobil by som paródiu na reklamu:
"Nemáte odvetrávaný trup? Prehrieva sa vám regulátor? Dajte tam prijímačovky!"
ak je model tak velky +prijmacovky -generacie modelarov to potvrdia .
Ide leto bude casto nad 30 st. kabina je cira pecie tam slnko
...
Ale moje vnútro sa tomu bráni.
Možno je to aj tým, že v dávnych dobách môjho modelárčenia som mal niekoľko elektrických modelov aut a vtedy sa rýchlosť ovládala zaraďovaním odporov pred motor. Nepáčilo sa mi to a tak som si zbastlil impulzový tranzistorový regulátor s KD503 na plechovom chladiči (taký pra-predchodca dnešných regulátorov). Ale BEC tam nebol a tak v každom aute boli dvoje batérie: pohonná a "prijímačová". Keď sa konečne objavili regulátory s BECom, tak "prijímačovky" zmizli a ja som si vydýchol a povedal: konečne. A prijímačovky nikdy viac.
A to mi voláko zostalo v podvedomí: ten odpor proti prijímačovkám.
A tak mi prijímačovky nechtiac evokujú tie staré časy, tie keď v modeli MUSELI byť dvoje baterky a mne sa to strašne nepáčilo.
Takže u mňa je to taký psychologický blok.
Ale článok nie je o mojom psychologickom bloku a o prijímačovkách sa tam píše inak.
Navyše pripravujeme pokračovanie toho článku, ktorý bude venovaný asi výhradne riešeniu s prijímačovkami.
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)