Už sa vám stalo, že nejaký model lietal fakt dobre a potom zrazu z ničoho nič - čo štart to pád? Taký model vo vás potom spôsobí určité obavy, dokonca strach. O to viac, ak je to model veľký - napríklad taký tri a pol metrový vetroň - ako môj Blizzard.
autor: mior
video: Marián Biesik a Marek Bokes
Ako sa možno dočítať v tomto článku -http://rcmodely.cevaro.sk/index.php?id=127&n=zalietavanie-miroslavovho-35-metroveho-blizzarda - Blizzard lietal od "narodenia" veľmi dobre. Len jedného dňa sa stalo, že po odhode z ruky sa naklonil doľava a po krídle urobil hviezdu a capol na zem. Škody neboli až tak veľké - polepil som čo sa dalo, vymenil vrtuľu a hybaj znova lietať. Druhý hod - to samé!!! Tentokrát praskol aj trup. Takže znova oprava, trup bolo treba podlaminovať, znova výmena vrtule a pre istotu aj výmena serva na pravom krídielku. Tretí pokus dopadol ako tie predchádzajúce! Kontrolou súmernosti krídiel som zistil dve veci.
Poprvé: krídlo - od výroby mierne skrútené, ktoré som hneď pri stavbe narovnával žehlením a krutom do „kontra“ bolo zase mierne skrútené. Takže som znova kontroval.
Podruhé: úchyty krídelok a klapiek boli od výrobcu robené izolepou. Tá sa teplom trochu povolila a krídelko z balzy (mierne pokrútené odnova) bolo dosť nesymetrické. To isté na klapkách. A tak som všetky štyri riadiace plôšky krídiel upevnil na staré zlaté klasické plastové pánty. Každé na troch miestach – na krajoch a pre istotu ešte aj v strede plochy. Zapustené pánty som na záver prekryl štvorcom červenej samolepiacej fólie. Model bol v podstate pripravený...
Len jeho let som odkladal. Raz pre počasie, raz pre zaneprázdnenosť- no poviem to rovno – mal som z neho strach! A tak spal na skrini viac ako poldruha roka! Medzitým som sa venoval iným, tiež zaujímavým modelom a na Blizzarda som si spomenul iba sporadicky, aj to s akýmsi pichnutím v žalúdku. Keď nastalo na jar obdobie termiky a za naším domom na poliach vyrástlo krásne zelené obilie, Duško M. začal podpichovať, že čo s tým Blizzardom, tu by pristával ako do perín... A tak som jedného dňa vetroňa naložil do auta, prešiel tých necelých 500 metrov a Blizzarda skompletoval k letu. Odskúšal som si všetky páčky, prepínače a mixy a držiac model v ruke pripravený na odhod som prežíval veľmi neradostné chvíle. Strach a úcta zároveň, znásobená určitou nedôverou v model i v seba samého bola na maxime. Odhod bol plánovaný od obilia, aby som čo najviac eliminoval škody. Model sa mi odvďačil krásnym štartom, ešte krajším letom v termike a prekrásnym pristátím. Absolvoval som potom ešte niekoľko viac či menej krásnych letov počas celého leta so zistením, čo ešte bude treba skorigovať alebo upraviť. V polovici augusta kombajny pole pokosili, čím sme prišli o nádhernú pristávaciu plochu. A tak nezostávalo nič iné, iba ísť odskúšať naše miniletisko na Starej Turej – pozri článok http://rcmodely.cevaro.sk/index.php?id=345&n=budovanie-modelarskeho-letiska-na-starej-turej. Vzhľadom na veľkosť modelu, ale hlavne jeho kĺzavosť som mal obavy z pristávania na tak malej ploche. Ale vďaka vetru a psychickej podpore kamarátov – modelárov do dopadlo veľmi dobre. Ostatne – pristátie si môžete pozrieť na priloženom videu: