Nemyslím, že by som týmto mojim nápadom niekoho ohúril. Skôr som chcel poukázať na pravdivosť českého príslovia, že „Bída naučila Dalibora housti“.
Nie že by som trel biedu, ale nie som ani boháč a zvyknem každé Euro zo všetkých strán riadne vyobracať, kým ho so slzami v očiach podám predavačovi.
A tak mi prišlo ľúto, že by moja obľúbená AkuVŕtačka mala vďaka „vylágrovaným“ baterkám skončiť na smetisku (dejín) alebo niekde v pivnici, v kúte zabudnutia.
autor: Janko O.
Túto AkuVŕtačku som dostal pred niekoľkými rokmi od človeka, ktorého si veľmi vážim, od môjho bývalého šéfa (ruku na srdce, koľkí z nás môžu takto hovoriť o svojom šéfovi?), odborníka telom aj dušou, Imriška B. z Banskej Bystrice (Imriško - zdrobnelina od Imrich). Takže to bola trochu aj citová záležitosť a riešenie v štýle, túto vyhodím a kúpim si inú, malo malú šancu na úspech.
Navyše táto AkuVŕtačka mala (a vlastne znovu má) dobrý výkon, jemnú a plynulú reguláciu otáčok, dobre odstupňované nastavovanie uťahovacieho momentu („rapkáč“) a aj možnosť vŕtania s príklepom.
A tak som ju pred 8 - 9-mi rokmi intenzívne využíval pri rekonštrukcii svokrinho domu, v ktorom teraz bývame. Avšak baterka čoraz viac vädla a samovybíjanie bolo také veľké a kapacita taká malá, že akákoľvek práca sa nezaobišla bez mnohonásobného „občerstvovania“ v nabíjacom stojane (Charger Stand).
A tak mi jedného dňa vytiekli nervy. V Tescu som, ako dočasné riešenie, kúpil inú. Tá však tej mojej obľúbenej svojimi parametrami nesiahala ani po členky (alebo po konektor?). Chýbajú jej všetky prednosti vymenované v odstavci nad predošlým obrázkom. A tak mi nervy vytiekli druhý krát. Bolo rozhodnuté: „Imriško, tvoja AkuVŕtačka dostane nové baterky!“
Zháňať 15 kusov NiCd článkov zodpovedajúcej veľkosti sa mi akosi nechcelo.
A tak môj pohľad „padol“ na zásobník v chladničke, v ktorom opatrujem svoje modelárske LiPolky. Minule som v niektorom článku spomenul, že za posledné modelárske roky sa mi ich tam nazbieralo dokopy dákych 53 kusov. Niektoré už na pohon modelu nie sú príliš súce, ale vyhodiť ich mi bolo ľúto, veď RAZ sa možno na niečo zídu. No a teraz to RAZ prišlo.
Keďže sa nerád dlho babrem s takýmito „drobnosťami“, tak som si povedal, že ak by celá výmena batérií mala trvať viac ako hodinu, tak sa na to radšej vykašlem (Vyzerá to, že písanie tohoto článku, nafotenie a úprava fotografií trvali niekoľkonásobne dlhšie). A tak som sa s ničím príliš „nepáral“. Našiel som vysluhujúce LiPolky zodpovedajúcich rozmerov, aby sa tak „akurát“ vošli do pôvodného držiaka batérií. Tejto podmienke celkom dobre vyhoveli asi 6-ročné čínske (ako inak ) 3-článkové ABF 2100 mAh.
Pôvodné napätie batérií AkuVŕtačky bolo 18 Voltov. Optimálnym riešením sa mi javili dve ABF 2100 LiPolky, zapojené do série. To je síce „trochu“ viac, ale teória vravela a prax to potvrdila, že by to malo byť OK.
Že sú mierne šikmo? Môj bývalý profesor Deskriptívnej geometrie hovorieval: „Čím krivšie, tým smiešnejšie“. Hlavná vec, že tam samé držia, a vkladajú a vyberajú sa za použitia primeranej sily.
Z dvoch „samčekov“ konektorov T-Deans a troch vodičov primeraného priemeru som zletoval sériové prepojenie LiPoliek a to pripojil na pôvodné kontaktné plôšky vŕtačkového akupaku.
Nabíjanie batérií som pôvodne uvažoval metódou: „Vyber, nabi na nabíjačke a založ späť“. Táto metóda je možná stále, ale sú možné aj iné.
Oproti pôvodnej batérii, použitie LiPoliek prináša jeden problém: nesmú sa podvybiť. Čiže nesmú sa vybiť tak, aby ich napätie bez záťaže kleslo pod 3,60 Voltu. A to sa pri bežnom používaní AkuVŕtačky a zistení, že už „nevládze“, môže hravo stať.
A tak bolo potrebné vyviesť z batériového paku servisné konektory. Trochu „šmidlikania“ pilníkom a dva zárezy v plastovom kryte boli hotové. Na vyčnievajúce servisné konektory už potom nieje problém pripojiť merač napätia jednotlivých článkov LiPol batérie.
To súčasne prinieslo možnosť nabíjať LiPolky bez nutnosti demontáže batériového paku. Je ale nutné použiť nabíjač, ktorý nabíja cez servisný konektor. Že také nabíjanie nie je optimálne? No a čo! Veď tie batérie aj tak mali stráviť svoju starobu v kúte zabudnutia.
Potom mi napadla ešte ďalšia možnosť nabíjania – s využitím pôvodného sieťového adaptéra, ktorý sa pripája na Charger Stand.
Toto riešenie je vhodné ale len pre tých, ktorí majú potrebné materiálové a prístrojové vybavenie a taktiež disponujú potrebným vedomosťami z oblasti elektroniky.
Meranie ukázalo, že ak je v elekrickej zásuvke napätie naozaj okolo 230 Voltov, tak výstupné napätie adaptéra je okolo 28 Voltov. Ak do obidvoch servisných konektorov zapojíme obmedzovače napätia jednotlivých článkov,
tak je možné dvojicu LiPol batérií nabíjať v Charger Stande za použitia pôvodného sieťového adaptéra.
Zaťažovacia charakteristika sieťového adaptéra je taká, že deklarovaný prúd (400 mA) dodáva pri nabíjaní pôvodných NiCd batérií s napätím 18 Voltov, avšak pri plne nabitých LiPolkách (25,2 Voltu) tečie obmedzovačom prúd menší ako 100 mA. To celé má za následok, že teraz je nabíjanie batérií trochu pomalšie.
Nabíjať LiPol batérie v Charger Stande za použitia pôvodného sieťového adaptéra bez obmedzovačov napätia jednotlivých článkov nie je dovolené.