... vraj! Tak sa aspoň hovorí medzi (pánmi) modelármi. Možno niečo na tom bude.
Spomínam si, že keď som si ako pätnásťročný kúpil svoju prvú kameru (ešte na 8 mm celuloidový film), kúpil som si aj výbornú knižku "Filmujeme amatérsky". V nej sa písali výborné finty na natočenie rôznych scén, ktoré vychádzali z fyziky.
A z tej predsa vychádzajú aj modely.
autor: mior
Celý obsah knižky si už nepamätám, a pri vypratávaní bytu po našej dobrej mame sa kdesi stratila, ale jedno mi utkvelo v pamäti – návod na scénu natáčania havárie vlaku.
Samozrejme, mal sa použiť model vlaku veľkosti TT. Ale podstata je najdôležitejšia – aj model vlaku padá k zemi rovnako rýchlo ako vlak skutočný. Prečo? No predsa kvôli gravitačnému zrýchleniu!!! A tak sa musí pád modelu (vlaku, budovy alebo hocičoho malého) natáčať zrýchlene, teda aby pri normálnom premietaní ten pád bol spomalený a vyzeral realisticky.
Keď to prenesieme do letectva, tak na lietadlo alebo jeho model tiež vplýva rovnaké gravitačné zrýchlenie. A tak je zrejmé, že ak sa model čím viac blíži svojou veľkosťou ku skutočnému lietadlu, aj let modelu bude viac realistickejší (teraz pominieme aj iné faktory).
A tak aj náš kamarát Duško M. sa vydal cestou takzvaných „obrov“. Medzi jeho prvé väčšie patrí model Piper Cub o rozpätí 2310 mm, dĺžke 1500 mm a hmotnosti 5 kg. Trup a krídla sú konštrukčné, poväčšine z balzy.
A že veta z úvodu článku platí, si môžete pozrieť na priloženom videu:
My si nabudúce ukážeme ešte jeden väčší Duškov model. ktorý - na prekvapenie odporcov - je celý z EPP.