Vybíjač jednotlivých článkov (nielen) LiPol batérie

Niekedy sa to zíde.

Čo? Vybiť jednotlivé články batérie na určitú hodnotu. Samozrejme, u všetkých článkov býva hodnota, na ktoré sú vybité, spravidla rovnaká. Ale nie je to podmienkou.

Ešte za čias pohonu NiCd batériami, sme občas potrebovali jednotlivé články vybiť na určitú hodnotu. V literatúre bolo uvádzané, že by to malo byť asi 0,7 až 0,8 Voltu.

A tak sme si vyrobili vybíjač NiCd článkov. No, nebol to jeden vybíjač, bolo to veľa vybíjačov, pretože sme naraz vybíjali veľa článkov.

No a nedávno sa v komentároch objavila požiadavka na niečo podobné, ale pre LiPol články.

autor: Janko O.

 

Schéma vybíjača jedného NiCd článku je jednoduchá:


O to, aby sa článok nevybil pod hodnotu asi  0,7 Voltu,  sa stará kremíková dióda. O to, aby vybíjací prúd nebol príliš veľký  (pre diódu), sa stará obmedzovací rezistor. Vhodne tvarované, predpružené vývody zabezpečujú potrebný kontakt:


Hoci sa to javí nespoľahlivo, nemali sme s tým žiadne problémy: pretekajúci prúd sú len stovky miliAmpérov (keď je článok ešte nabitý).

Keď sa napätie článku blíži ku spomínanej hodnote 0,7 až 0,8 Voltu, tak prúd klesne na desiatky a neskôr na jednotky mA. To už je vybíjanie také pomalé, že aj keď sa deň - dva „pozabudnete“, tak sa nič nestane.

To, že je nabitý článok vybíjaný zistíte aj hmatom: rezistor je mierne teplý. Keď je rezistor studený, vybíjanie môžete považovať za ukončené.

Tí, čo majú radšej meracie prístroje, môžu zmerať napätie na rezistore (asi 0,5 V, postupne klesajúce), ktoré indikuje, že obvodom tečie prúd.


Koncom mája sa však ozval náš priaznivec Martin a chcel niečo jednoduché na vybíjanie jednotlivých LiPol článkov. A tak sme si spomenuli na naše staré – dobré NiCd vybíjače, ktoré sme mierne upravili a ponúkli sme mu niečo super - jednoduché.

Namiesto obyčajnej usmerňovacej kremíkovej diódy (zapojenej v priepustnom smere)  je použitá  Zenerova dióda  (zapojená v závernom smere) na príslušné napätie. Rezistor aj jeho funkcia zostávajú nezmenené.

Ideálne by bolo vybrať si diódu s tým správnym napätím spomedzi viacerých Zenerových diód. Len upozorňujeme, že napätie uvádzané pri Zenerových diódach je napätie pri určitom pretekajúcom prúde. Keďže vybíjanie LiPol článku ukončíme pri nižšom prúde, bude aj napätie na dióde nižšie a článok sa vybije na nižšiu hodnotu napätia, ako sme požadovali. Preto je vhodné vybrať Zenerovu diódu s napätím mierne (asi o desatinu Voltu) vyšším, ako je konečné vybíjacie napätie článku. Napr.: ak chceme článok vybiť na 3,8 Voltu, je treba použiť Zenerovu diódu na 3,9 Voltu.

Jednotlivé diódy, hoci i z jednej výrobnej série, sa od seba mierne odlišujú. Preto je predsa len najlepšie diódy s tým správnym napätím vybrať meraním.

Pripájať vybíjač na LiPolku pružnosťou kontaktov spravidla nie je možné. Preto je vhodné vyrobiť si multi – vybíjač, ktorý sa pripája na servisný konektor.

Vybíjače treba  správne polarizovať.  Ak prehodíte vývody NiCd vybíjača, tak sa nič nestane. Doslovne nič, teda ani sa nič nevybíja. Ak ale prehodíte vývody LiPol vybíjača, tak LiPol články zničíte, pretože Zenerova dióda zapojená opačne sa správa ako obyčajná dióda s priepustným napätím asi 0,7 Voltu. Vlastne prehodením vývodov ste z LiPol vybíjača urobili NiCd vybíjač .


 

Súvisiace články:

Balancér trochu inak

 


<Staršie | tento článok | Novšie>

Napísané: 25. 10. 2015, 08:39 | Prečítané: 5584x | Kategórie: Elektronika | Napísal: admin |
Komentáre: 20
Janko .. zase za super clanok !!!

Tento genialny clanok povazujem za volne pokracovanie debaty z clanku : Balancér trochu inak :) -- ako vyzdy zase trefa do cierneho a ako vzdy : moj obdiv a klobuk dole :) !!!
Ja som na vybitie jedneho NiCd clanku pouzil diodu N5408 s odporom 0,47 Ohmu na 2W .. akurat je tam zaujimavy fenomen : zaciatok merania 1,2V vybijanie - koniec vybijania 0,8V ..po odpojeni som baterku hned zmeral .. ono to malo tych 0,8V na clanok .. ale napatie hned na to zahadne stupalo spat na hodnotu 1,2V .. takze tych 0,8V sa tam "udrzalo" len par sekund .. testoval som 4 clanky ..to iste .... nenapada ta co by to mohlo byt ? Dakujem
Martin
Odpoveď | 2011-06-21 22:31:12
.:. Janko O
Ahoj Martin.
Ono to je vlastne dobre, znamená to, že ten článok má ochotu vždy sa vrátiť na jeho polarizačné napätie.
Máš tam dosť malý odpor, takže to vybíjanie je relatívne rýchle. Ale to nič. Nechaj to dlhšie vybíjať, možno naozaj aj niekoľko dní.
Odpoveď | 2011-06-22 12:33:23
.:. Martin
Dakujem, funguje to vase zapojenie :)
Odpoveď | 2011-06-27 09:57:19
.:. koumak
Super, chtěl jsem si přesně tyto "obvody" udělat do krabice, ale technologická náročnost mě zatím vždy odradila od realizace. Opět děkuji.
Odpoveď | 2011-06-30 11:03:02
.:. Maic | mail
Zdravím, v tej schéme alebo na fotkách je chyba !!!
V schéme je + na dióde a na fotke je + na odpore .
Čo je správne ? Ďakujem Maic
Odpoveď | 2013-03-10 13:49:55
.:. J O
Priznám sa, že neviem, v ktorej schéme, lebo schémy tam sú tri.
Ale myslím si, že chyba nie je ani na jednej.
To, že "V schéme je + na dióde a na fotke je + na odpore." ešte neznamená chybu, ale to, že odpor a dióda sú navzájom prehodené, čo sa týka poradia. Ale to v sériovom radení súčiastok vôbec nič neznamená - funkcia je totožná.
Ak som tým laikov pomýlil, ospravedlňujem sa, ale pre znalých (o ktorých som predpokladal, že to budú eventuálne realizovať) je to bezproblémová záležitosť.
Odpoveď | 2013-03-11 16:16:21
zaujmavy clanok.
Fungoavlo by to aj na NImH?
Odpoveď | 2013-06-26 21:13:17
.:. J O
Áno.
Aj sme to overili.
Pod pojmom NiCd sme mysleli aj NiMh.
Odpoveď | 2013-06-27 07:50:51
.:. PeterM
ahojte, ja som nasiel takuto schemu
odkaz

nevyznam sa v elektonike, tak sa chcem spytat o co je toto lepsie? dakujem za vysvetlenie...

Peter
Odpoveď | 2015-08-09 23:04:38
.:. J O.
Lepšie je to v tom, že články vybíja na 1 Volt (sériové spojenie bežnej kremíkovej diódy a Schottkyho diódy).
Odpoveď | 2015-08-10 08:31:33
takze ktore zapojenie odporucate? z tejto stranky alebo z tej zahranicnej?
dakujem.
Odpoveď | 2015-08-10 14:18:37
.:. J O.
Ono sa hovorí, že: "Každá líška svoj chvost chváli", ale ja túto tradíciu poruším. Lebo ja mám vlastné porekadlo: "V jednoduchosti je krása, v zložitosti dokonalosť". Takže urobte to zložitejšie zapojenie.
Ale potom (pre istotu) zmerajte, či napätie na článkoch (po určitom čase) je naozaj 1,0 Voltu.
Odpoveď | 2015-08-11 08:33:48
nechcem provokovat, ale nasiel som este jednu, velmi podobnu tej co je na tejto stranke. akurat su tam ine hodnoty pre suciastky :)
odkaz

neviem aky je v tom rozdiel, ale uz som sa rozhodol, zajtra idem kupit veci na tu anglicku...
Odpoveď | 2015-08-11 13:16:41
Chlopi, prosim moc tych ktori sa vyznaju. Chcel som posravit ten vybijac podla tej zahranicnej schemy. Nakupil som suciastky, doniesol domov a kukam ze namiesro diody 1N4002 mi dali 4007. Je to velky problem? Alebo sa to da tiez pouzit? Dakujem za odpoved, nema mi kto iny poradit.
Odpoveď | 2015-08-12 22:39:52
.:. J O.
Nie je v tom žiadny problém (vlastne ti dali lepšiu diódu).
Obidve majú rovnaké rozmery, rovnaké priepustné prúdy aj napätia, len záverné napätie má 1N4007 väčšie. Ale ty ju v závernom smere používať nebudeš ( odkaz ).
Odpoveď | 2015-08-13 07:57:51
.:. Oliver
Zdravím, tak si pročitám tento článek a tak nějak mi uniká smysl vybijeni članku...
Odpoveď | 2017-03-19 21:35:13
.:. J O.
Pre životnosť článkov je vhodné, aby neboli v stave plného nabitia a ani v stave úplného vybitia.
Podľa informácií z internetu je skladovanie článkov pri napätí cca 0,7V najšetrnejšie.
Odpoveď | 2017-03-20 07:49:02
Cau.
Super článok. Zaujal ma hned som z neho nasiel aj využitie pre seba v trochu obmedzanej verzii, len neviem ci to bude fungovať. Vždy ked viem, že pojdem cca do týždňa dvoch zas leitať tak nabíjam lipo na 4V pomocou diody. TO som tiež obkukal tu na stránkach.
odkaz
odkaz
Aj keď používam vždy externy balancér tak na konci nabíjania sú články rozbalancované a ten externý balancér to robí celkom dlho, tak nato kašlem a tak ma napadlo či by to to vybíjacie zariadenie nebolo vhodné aj na následné vybalancovanie po nabíjaní, kde pri použití, výbere podobných súčiastok, by sa mi baterka nevybila na cca 4V na článok rovnako, nato mám čas a nemusím sa ani báť to nechať cez noc bez dozoru. Šlo by to takto použiť? A akú použíť diodu?
moc dík rado
Odpoveď | 2017-03-23 08:09:46
.:. J O.
Tu by bol trochu problém.
Na 4 Volty by bolo treba použiť Zenerovu diodu, lenže ...
Diódy sa vyrábajú s určitou toleranciou a zohnať niekoľko úplne rovnakých bude fakt problém. Navyše: Zenerova dióda nemá príliš vhodný tvar svojej charakteristiky (je málo "strmá"). Lepším riešením by bol Obmedzovač ( odkaz ), nastavený na také napätie, aké potrebuješ (4,200V; 4,000V; 3,800V a pod.) Napätie sa dá nastaviť presne mnoho-otáčkovým trimrom a aj jeho charakteristika je oveľa vhodnejšia.
Odpoveď | 2017-03-23 08:43:49
V clanku hore sa piíše že pre vybitie na 3,8V použiť diodu 3,9V. A ked som pozeral na zenerove diody tak na 4,1V existuje. S tou rovnakou presnosťou je to asi horšie.
Odpoveď | 2017-03-23 10:13:41
Pridaj komentár
Meno
Web
Mail
Kontrola Zadajte číslo päť
Text

:-)
:-D
:-(
|-/
:-[]
;-)
8-|
8-o
Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz
  • Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
  • HTML znaky budú prevedené na entity.
  • Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
  • Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)
správca | ICQ-Vaše ICQ | Podpora miniRS | Styl LazyDays | Sk preklad by beekeeper | Veľkosť databázy: 26920.95 kb