V poslednom období akoby sa s X-coptermi vrece roztrhlo.
Čím to je?
Prečo je to tak?
Skrátka, čo je na nich také skvelé a výnimočné, že medzi (nie len) modelármi tak úspešne expandujú?
autor: Janko O.
V prvom rade si treba ozrejmiť, čo nazývame X-coptermi (niekedy aj multi-coptermi).
Za dobrý úvod môžeme považovať články Vpershinga "X-coptery - stručný prehľad", "Stavba QuadCoptera - začiatok" a "Robotika v modelárstve", ktoré nám dajú dobrú predstavu o tomto fenoméne.
Tiež by nebolo zbytočné, zamyslieť sa nad samotným názvom X-copter, pretože je v ňom skrytý kus odpovede.
Čo to je helikoptéra - vrtuľník, to vie každý. Hoci jej podôb môže byť niekoľko. Ale takou štandardnou predstavou je trup nadnášaný jednou veľkou vrtuľou a proti otáčaniu (vplyvom reakčného momentu vrtule) stabilizovaný zadnou malou vrtuľkou.
No a potom existujú modifikácie, kde veľká nosná vrtuľa nie je jedna, ale sú dve (rovnaké), otáčajúce sa protismerne: buď v koaxiálnom usporiadaní:
na koncoch "krídiel", ako to má Osprey:
alebo na rôznych miestach trupu (pozdĺžne - tandemovo (vpredu a vzadu) ako na CH-47:
alebo aj priečne):
Pravdu povediac, už aj tieto usporiadania je možné označiť ako X-copter. Tajomstvo je zrejme v tom "X". Ak X = 1, tak je to klasická helikoptéra, ak X > 1, tak už je to X-copter. Spravidla X býva párnym číslom (2, 4, 6, 8),
ale nie je to neporušiteľné pravidlo, pretože môže byť aj nepárne (3, 5, 7).
V takomto usporiadaní totiž nie je potrebná malá vyrovnávacia vrtuľa na chvoste, čím odpadne mnoho problémov (ale zas niektoré pribudnú).
Ale stále to nie je odpoveď na otázku, prečo sú X-coptery v poslednom období také obľúbené. Myslíme si, že dôvod obľuby by (okrem ceny, keďže cena elektronických súčiasatok je spravidla mnohonásobne nižšia ako cena mechanických dielov) mohol byť aj tento:
U X-copterov (v porovnaní s klasickou helikoptérou) je mechanická zložitosť rotorovej hlavy, nutná na ovládanie vrtulníka, nahradená zložitosťou riadiacej (stabilizačnej) elektroniky. Mechanické časti X-coptera sú oveľa jednoduchšie ako mechanické časti vrtulníka.
Vyrobiť si doma, v príslušnej kvalite, mechaniku vrtuľníka, je takmer nemožné. To si vyžaduje zodpovedajúce strojné vybavenie, k tomu schopnosť vedieť s ním narábať a tiež vhodné materiály.
Naproti tomu, mechanickú konštrukciu X-coptera zvládne zručný modelár aj bez špeciálnych strojov a zariadení. To preto, že kľúčovou časťou, zabezpečujúcou ovládanie X-coptera je elektronika, ktorej jadrom je spravidla mikrokontrolér.
Ten dostáva informácie o stave (polohe) modelu zo senzorov (gýr, akcelerometrov, magnetometra (elektronického kompasu), výškomera, GPS ...) a na základe nich a samozrejme povelov pilota ovláda otáčky motorov, ktorými je X-copter nie len poháňaný ale aj ovládaný - riadený. A keďže to sú motory elektrické, tak ich otáčky ovláda prostredníctvom ESC (Electronic Speed Controller), čo modelári skrátene nazývajú regulátor. A tie sa ovládajú veľmi jednoducho - zmenou šírky impulzov, čo je pre mikrokontrolér, ako sa hovorí "malina". Žiadne servá, žiadne páčky, žiadne čapy, žiadne tiahla, žiadne ..... .
Len riadiaca jednotka s mikrokontrolérom a k tomu príslušný počet regulátorov a motorov. No a samozrejme vrtúľ. Ale to sú vrtule malé, bežné, lacné modelárske - bez ovládania natáčania listov.
Keď sa modelár rozhodne zmeniť vlastnosti vrtuľníka - tzv. "vytuningovať" ho, spravidla musí zmeniť konštrukciu niektorých ovládacích častí vrtuľníka, čo sa opäť nezaobíde bez drahého strojného vybavenia. Keď sa modelár rozhodne zmeniť vlastnosti X-coptera, spravidla nemusí meniť nič na jeho mechanickej zostave, treba zmeniť riadiaci softvér ovládacej elektroniky - mikrokontroléra. A na to mu stačí počítač a programátor mikrokontrolérov. No a samozrejme vedomosti v oblasti programovania mikrokontrolérov.
Navyše toto nie je "špinavá práca", nevznikajú piliny, odrezky, špony ani prach. Ďalej, keď sa napr. frézar "pozabudne" a odoberie viac materiálu ako mal, vznikne nepodarok a musí začať odznova. O znehodnotení materiálu nie je treba ani hovoriť.
Keď sa pozabudne programátor a nejakú konštantu vloží väčšiu ako mala byť, nie je žiadny problém ju zase zmenšiť. Žiadny nepodarok, žiadne znehodnotenie materiálu. Taktiež sa dá predpokladať, že v súčasnosti je medzi modelármi viac schopných programátorov, ktorí majú počítač a programátor mikrokontrolérov, ako schopných kovo-obrábačov, ktorí majú stojanovú vŕtačku, sústruh, frézu, CNC obrábacie stroje .... .
Ak by sa majiteľ X-coptera predsa len rozhodol niečo radikálne zmeniť, napr. zvýšiť výkon, tak vymeniť motory (za výkonnejšie) a bežné vrtule (za účinnejšie) naozaj nie je žiadny problém.
Nezanedbateľným faktorom je aj bezpečnosť. Zranenie, na plné otáčky roztočenou karbónovou vrtuľou o priemere 1 meter je oveľa nebezpečnejšie a bolestivejšie ako zásah bežnou ľahkou plastovou vrtuľkou.
No a na záver pre tých, ktorých naše argumenty nepresvedčili, tu máme "ťažký kaliber". Pádny argument, na základe ktorého všetci (muži) pochopia, prečo sú X-coptery stále obľúbenejšie a obľúbenejšie:
Súvisiace články:
Umenie trochu inak: Kamera v Oktokoptére