K tejto myšlienke ma priviedol môj 17-ročný syn, ktorý sa pred nejakým časom naučil "lietať" (http://vimeo.com/13080368). Ledva nastúpil na elektro priemyslovku, začal sa v tom vynikajúco orientovať. A po pár lietaniach sa ma pýtal:
"A nevedelo by to letieť samo? Veď techniku na to už máme...."
autor: vpershing
pridal: mior
______________________________________
Poznámka Janka O.:
Ako vždy, skvelý článok - nadčasový. Vladko, vďaka.
Takže páni, naučení lietať na tranzistorových rádiách, musíme si priznať, že po pojmoch ako digitálne servá, 2,4Ghz DSM, nano LiPol batérie, brushless motory, plne programovateľné vysielače http://rcmodely.cevaro.sk/index.php?id=246, alebo telemetria a FPV sa musíme prispôsobiť aj tomu, že nastupuje nová éra - robotika v modeloch.
Ako neskutočné nám pripadali prvé články o prvých bezpilotných armádnych lietadlách. S takým zázemím, aké im je dopriate si to však väčšina predstaviť vie. Čo však my bežní modelári? Zbežný dotaz cez Google nám však napovie, že dnes už podobné projekty existujú. A to od plne akademických (vysoké školy v USA ale už aj na Slovensku) až po naprosto amatérske napr. http://code.google.com/p/ro-4-copter/
Stačí si pozrieť pár stránok (drobný výňatok z mojich záložiek):
http://www.elenafrancesco.org/arduino/baronpilot/
http://www.rcalbum.com/index.php?action=dtl&amode=&id=5021&lng=1
http://www.kkmulticopter.com/index.php
a mnoho ďalších aj z odkazov z nich.
Celkom pekne je to zhrnuté na http://www.rcgroups.com/forums/showthread.php?t=1097355
Čo však s tým môže urobiť bežný slovenský modelár s obmedzeným domácim rozpočtom?
Niektoré veci sú aj komerčne dostupné na http://www.elektromodely.com . To sa ale týka hlavne tých, čo radi nakupujú a menej študujú .
Nuž po dôkladnom preštudovaní väčšiny spomenutých odkazov sa pokúsim odpovedať, ako na to:
Začalo to tým, že ma syn žiadal, aby som ho naučil programovať tie šváby, čo sa mi na stole povaľujú. Rozhodol som sa teda čo sa len dá naštudovať
A vybral som mu za vynikajúce vysvedčenie za 1.polrok vývojový systém Arduino.
Po prvých pokusoch s LED, potenciometrami, LCD displejom alebo sériovom prenose údajov už vedel ako na to.
A tak sa hneď s kamarátmi pustil do ďalšej výzvy - programovaniu autonómnych robotov http://vimeo.com/20958292
Keď sa jeho tím vrátil z celoštátnej súťaže s prvou cenou, bolo to jasné (ak počítate čas, naozaj sa jedná o obdobie 2 mesiacov, tá mládež je skutočne vyspelá), že urobíme niečo autonómne aj vo vzduchu....
Najskôr sme postavili ďalšie Arduina...
Cesta k lietajúcemu robotovi je však nesmierne ťažká a zložitá (odhliadnuc od kúpenia toho ako celku).
V prvom rade je treba definovať "autonómnosť" modelu - jednoducho povedané kam až vieme dospieť k nej. Základnou je stabilizácia polohy či už letiaceho alebo visiaceho modelu. K tomu účelu sa používajú už dávnejšie gyroskopy, reagujúce na zmenu v niektorej z osí a vyvolávajúce reakciu na jej vyrovnanie. Pri bežnom lietadle ich použitie má od autonómnosti hodne ďaleko, používa sa hlavne na elimináciu vplyvov poryvov vetra a podobne.
Tu teraz oddelím lietajúce modely od tzv. aj visiacich (vrtuľníkov). U lietadiel je samozrejme dôležitá aj dopredná rýchlosť zaisťujúca vztlak nosných plôch a preto by bolo potrebné sledovať aj ju.
Vrtuľníky sú na tom lepšie. U nich túto veličinu snímať netreba. A tak v prvom priblížení k autonómnosti volíme vrtuľový model.
Reagovať však na akúkoľvek zmenu podmienok sa u neho dá jedine menením nastavenia vrtuľového kompletu, ktorého mechanická časť je však tou najnáročnejšou a aj najdrahšou vecou na celom systéme.
Obísť sa to dá viacrotorovým systémom.
Existuje mnoho riešení - od trikoptera s 3 vrtuľovými rotormi (jeden z nich osovo natáčateľný) až po oktokopter s ôsmimi rotormi... Pri voľbe typu tu rozhoduje hlavne nosnosť samotného systému (daná pomerom medzi hmotnosťou zariadenia a úžitkovou hmotnosťou) pri danom type napájania. Viac motorov - väčší vztlak ale za cenu väčšieho odberu energie. Každý motor naviac totižto aj niečo váži a aj niečo spotrebuje...
Okrem toho je pri voľbe dôležitá aj celková požadovaná funkcia - simulácia náhodných UFO pohybov alebo naprosto kľudný let so zavesenou HD kamerou...
Nuž a k tomu pristupuje samotné riadenie. Riadiť napr. 4 motorový QaudCopter každý motor jedným kanálom... Rád by som videl toho čo to skúsi.
Preto tu nastupuje riadiaci počítač.
A k nemu samozrejme aj príslušné snímače. A tu sa dostávame k podstate názvu tohoto článku - robotike. Na začiatok stačia 3ks jednoosých gyroskopov (alebo 1 troj-osý)
zaisťujúce stabilizáciu vo vodorovnej hladine. K nemu dodatočne môžeme zapojiť akcelerometre, magnetometre, GPS, barometrické snímače, ultrazvukové snímače vzdialenosti, infračervené snímače vzdialenosti, umelé horizonty, pitotove trubice, a ďalšie. Nuž a potom je už len na programe, ako si s nimi poradí. A k tomu treba prirátať aj neštandardné požiadavky na akčné členy - motory a ich regulátory. Bežné BLC pracujú s obvyklou opakovacou frekvenciou 50Hz (20ms perióda). To je však dlhá doba na okamžitú reakciu - niektoré systémy (preprogramované z riadenia PPM signálom na I2C riadenie) pracujú s 500Hz.
http://www.youtube.com/watch?v=4bTa7vpllh4&feature=player_embedded#at=33
A samotné motory - nesmú sa rozkmitať v celom rozsahu otáčok a hlavne ani pri ich zmene. A vybrať k tomu ďalej správnu vrtuľu, aby mala dostatočne rýchlu odozvu na zmenu otáčok ale aj dostatočný ťah... Navyše v niektorých typoch koptérov sú potrebné aj vrtule s opačným smerom otáčania...
Pokiaľ teda máme všetko preštudované, máme dostatok trpezlivosti a hlavne odhodlania (a aj nejaký rozpočet) , môžeme sa nakoniec o niečo podobné pokúsiť:
Takže robotika v modeloch? Áno, pomaly ale isto. Už sú prototypy, ktoré dokážu model presunúť po určitej trajektórii na dané miesto, vykonať tam činnosť a vrátiť sa nazad na miesto štartu len na základe predprogramovaných činností. Nuž a to je predstava môjho syna o modelárstve....
vpershing