Tohto roku budú lietať chrústy!
Samozrejme, celé je to podmienené tým, že musí platiť informácia, získaná pred mnohými rokmi v škole, že chrústy sa v hojných množstvách vyskytujú raz za štyri roky.
To isto nikoho neprekvapuje, ale prekvapujúce môže byť to, prečo si tak dobre pamätám, že práve tento rok - táto jar by mala byť na chrústy bohatá.
autor: Janko O.
Ak sa pýtate, ako to tak presne viem, tak vám musím prezradiť, že táto vedomosť je u mňa spojená s nezabudnuteľným modelárskym zážitkom.
Nie je žiadnym tajomstvom, že v našej rodine milujeme zvieratá. Akýmsi nepriamym dôkazom toho je aj článok "Billie, zahraj mŕtvolku!", ktorý ako jeden z mála článkov na našej Web stránke má tú výsadu, že nemá absolútne žiadnu súvislosť s modelárstvom, napriek tomu, že s mojim bratom Miroslavom sme si hneď na začiatku povedali, že táto stránka je o modelárstve a čokoľvek iné tu nemá čo hľadať.
Billie dostala výnimku nielen pre tú milú scénku, ale možno aj preto, že nám veľmi pripomína sučku (fenku) Tinu, ktorú sme nekonečne milovali a ktorú sme "zdedili" po našej mame a ktorá po maminej smrti bola u nás. 
Avšak môj vrúcny vzťah k prírode nadobúda možno iný rozmer vtedy, keď ide o hmyz. Nie že by som hmyz nemal rád, uvedomujem si jeho nezastupiteľnú úlohu v kolobehu života, ale keď idem na bicykli a prehltnem muchu, predsa len by som proteiny radšej prijímal v inej - vábnejšej forme. Rovnako "mravenci v kredenci", ako by to povedal Ivan Mládek, kŕmiac sa v cukre, nevyvolávajú vo mne pocity bezhraničného nadšenia. A aj po mnohých rokoch manželstva predsa len dávam prednosť, keď ma na chrbte (chrbát - záda) "poškrabká" (škrabkať - drbat) manželka, ako by ma pod košeľou mal "škrabkať" chrúst.
Takže: bolo to na jar pred niekoľkými rokmi, na začiatku našej druhej modelárskej éry, ktorý je spomínaný v článku "Ako som objavil penu". Celkom dobre lietajúci bratov EasyStar, ktorému právom sedí označenie: "Je taký škaredý, až je pekný" (nie brat, ale EasyStar), vo mne vzbudil túžbu mať to isté. Miroslav, čoby dobrý manažér, obratom zabezpečil všetko potrebné. A tak som aj ja prepadol neliečiteľnej vášni, nazvanej: Lietanie s EasyStarom. Chodieval som na miesto, ktoré som nazval: Malý kopec. Jeho prevýšenie nieje veľké, ale na tréningové poletovanie so spomínaným modelom, s motorom jemne "pradúcim" na štvrť plynu, je to ideálne miesto.
Ako moje pilotné schopnosti, za dvadsať rokov nečinnosti trochu otupené, postupne narastali, dovoľoval som si čoraz viac. Veľká skupina stromov tesne za náveternou stranou, pri správnom vetre spôsobovala, že model bol razom "vykopnutý" aj o 10 metrov vyššie. A čím bližšie ku stromom, tým lepší kopanec to bol. Bolo to ako droga, nedalo sa tomu odolať.
No nemám pravdu? Povedzte, dá sa tomu odolať?
Už asi začínate tušiť, čo nasledovalo. Skrátka, raz som neodhadol vzdialenosť a ani výšku a "zahučal" som s EasyStarom do korún stromov. Nepomohlo pridávanie plynu, nepomohli všelijaké pohyby kormidlami. A vtedy prišiel "geniálny" nápad: zatriasť stromom. No, nápad by to nebol až taký zlý, keby strom nebol príliš hrubý a keby som vedel, čo sa na ňom v hojnom počte udomácnilo.
Tesne vedľa rastúci ďalší strom mi vnukol myšlienku: vyleziem do výšky, kde už strom nieje taký hrubý, nohami sa opriem o vedľajší strom a silou nôh dosiahnem silné trasenie stromu a následné uvoľnenie modelu. Všetko išlo presne podľa plánu, až na záverečnú fázu. Silné otrasy stromu nespôsobili uvoľnenie modelu ale uvoľnenie neskutočného množstva chrústov, na strome prebývajúcich. Bol som vo výške, ujsť sa nedalo. Na hlave som mal šiltovku a tak som len ako korytnačka (želva) zatiahol hlavu pod ochranný "pancier" mikiny, ktorú som mal našťastie pri krku dosť tesne zapnutú. Snažil som sa zavrieť oči, uši, nos, aj iné telesné otvory (ani nechcite vedieť, ktoré) a čakal som, ktorou škáročkou v rukáve alebo okolo krku sa niektorý z chrústov - prieskumníkov rozhodne "poškrabkať" ma na chrbte.
Ja viem, strach má veľké oči, ale tých chrústov okolo mňa spadlo asi 100. Niektorí sa len odrazili od môjho oblečenia, niektorí mi zabubnovali na čiapke a jej šilte, ale niektorí sa vďaka háčikom na svojich nohách úspešne zachytili a rozhodli sa, že sa po mojom (nielen) chrbáte prepracujú vyššie. Vtedy som pochopil pravý význam prirovnania: Škriabať sa po cudzích chrbátoch hore.
Myslím, že sa vtedy zvykne hovoriť: Nedorezal by sa vo mne krvi. Nie, nie. Tu nešlo o to, že niečo (krv) nepotečie, tu skôr na iných miestach hrozili nečakané priesaky.
Neviem koľkých kariéristických "horolezcov" som musel deportovať z mojej čiapky, oblečenia a topánok, ale bolo ich dosť na to, aby mi pri tej spomienke ešte aj dnes behal mráz po chrbte.
Už ma chápete? Chceli by ste mať takúto "príšeru" pod košeľou?
Myslím, že nieje dôležité, akým spôsobom som nakoniec milovaného EasyStara dostal dole, ani to, že sa mu vlastne nič nestalo. Pre chrústy je však dôležité, že od tej doby práve uplynuli štyri roky. A ich čas čoskoro príde!
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 24. 5. 2019, 09:12 | Prečítané: 12282x | Kategórie: Denník | Napísal: admin |
Komentáre: 10
Obaja (model aj ja) sme to prežili bez ujmy na tele, ale na duchu to zanechalo trvalé stopy, ako vidíš.
Čo sa týka chrústov, možno ste poniektorí aj nedočkaví.
Vydržte.
Angličania niekedy chrústa nazývajú aj May Beetle, čiže májový chrobák.
Áno, páni, našiel som ho v sobotu na záhradke - letný chrúst.
Už sú TU!
Takže sú to štyri roky:)
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)