… že čo robím? Ááále, vyvažujem vrtule na Liberátora
Medzi Miroslavom a mnou.
Aj medzi Milanom a mnou.
Miroslav býva v Novom Meste nad Váhom a my dvaja (starší) bratia sme tu, v Banskej Bystrici.
Ale aj tak sme všetci dodržiavali odporúčanie: Zostaňte doma!
pripravil: Janko O.
Tak takto nejako, asi pred rokom - v tej „koronárnej“ dobe, prebiehala naša konverzácia na diaľku:
Minule som Miroslavovi, a potom aj Milanovi, oznámil, že v podstate je (B-24) Liberátor pripravený na let.
Všetko elektrické aj mechanické na ňom funguje, s výnimkou 2-dimenziálneho (otáčanie a hore-dole) pohybu (štyroch) strieľní a zaťahovania roliet, zakrývajúcich bombovnice na bruchu modelu (ale teraz funguje už aj to).
Ale lietať by sa dalo aj bez toho, nie? 
Vzhľadom na to, že toto je model, ktorý budú riadiť dvaja: pilot a kopilot, tak aj v trupe sú dva prijímače FrSky D8R-IIPLUS:
Prijímač kopilota má zatiaľ veľa výstupov voľných a len dva obsadené: ovládanie letového stabilizátora a zaťahovanie podvozkov. Neskôr aj tie budú plne obsadené ďalšími funkciami: brzdy kolies, osvetlenie modelu, nastavenie pojazdovej rýchlosti, ovládanie roliet bombovníc, odhazdovanie bômb, ovládanie pohybu strieľní, ovládanie zvukového modulu (streľba z guľometov).
Zatiaľ sú nabindované na moje vysielače:
- čoby vysielač pilota je zatiaľ (za účelom „oživenia“ modelu) použitý môj Turnigy i10 (s vysielacím modulom FrSky)
- čoby vysielač kopilota je (zatiaľ) použitý môj starý vysielač JR X-3810, samozrejme tiež s vysielacím modulom FrSky
A keď sa Koronavírus poberie do r..i (alebo sa s ním naučíme spolunažívať), tak Miroslav príde sem – do Banskej Bystrice a svoj vysielač HiTech Aurora s vysielacím modulom FrSky nabinduje s prijímačom pilota a ja môj vysielač Turnigy i10 nabindujem s prijímačom kopilota. Z toho teda vyplýva, že Miroslav bude pilot a ja (prípadne neskôr aj Milan) kopilot.
No a aby som z toho nezblbol (ak sa tak už ale nestalo 
), tak sa snažím striedať práce elektrické s prácami mechanickými.
Preto som sa v nasledujúcich dňoch venoval vyvažovaniu vrtúľ Liberátora.
A keďže sú to vrtule 3-listé, tak sa vyvažujú ľahšie ako klasické vrtule 2-listé.
Pravdu povediac, ešte lepšie sa vyvažujú vrtule 4-listé, aké sú na mojom bielom C-130 Herculesovi, ktorý má prezývku Beluga:
Princíp vyvažovania je v podstate rovnaký, aký sme popísali v sérii článkov o vyvažovaní elektrických dúchadiel.
Vtedy sme síce cítili nutnosť vyvažovať dúchadlá (EDF), ale vyvažovanie vrtúľ sme považovali za „zhýčkanosť“. Teraz sme asi dospeli, či skôr „sprecízneli“ a tak vyvažujeme aj vrtule 
.
Hoci sme uvažovali nad zhotovením nejakého „múdreho“ mikroprocesorového vyvažovacieho prípravku (ktorý by sám určil kam a aké vyvažovacie závažie treba nalepiť), tak napokon sme si povedali, že tých pár vrtúľ vyvážime aj klasicky.
Vnútorný motor je v procese vyvažovania a točí sa, snímač vibrácií je nasadený, osciloskop zobrazuje zosnímaný signál. Vonkajší motor je už vyvážený.
Aby vyvažovanie bolo zmysluplné, presné a aby netrvalo večnosť, tak je mimoriadne dôležité kvantifikovať vibrácie. Tie sa snímajú senzorom vibrácií (hrdý názov, ale v skutočnosti to je malý reproduktorček):
.jpg)
Signál zo snímača vibrácií sa zobrazuje na displeji osciloskopu, aby bolo možné zmerať veľkosť vibrácií.
Je snáď samozrejmé, že všetky merania sa robia pri rovnakých otáčkach vrtule. Tie sa empiricky určia tak, že pri nich sú vibrácie najväčšie. Na obrázkoch je to stav, keď sa do regulátora privádzajú ovládacie impulzy široké 1272us.
Signál snímača vibrácií pred vyvážením: signál je 10-krát väčší ako bude po starostlivom vyvážení. Jeho tvar je "jednoduchý" - zodpovedá chveniu krídla vo frekvencii otáčok vrtule.
Potom sa na listy vrtule prilepí kúsok Izolepy tak, aby sa napätie snímača vibrácií zmenšilo. Ak nie, treba kúsok Izolepy prilepiť na iný list vrtule.
Potom sa postupuje tak, že sa kúsok Izolepy presúva buď ku stredu alebo kraju vrtule, prípadne je možné meniť jeho veľkosť.
Ďalšie zmenšenie napätia snímača vibrácií a teda zdokonalenie vyváženia je možné dosiahnuť tak, že sa ďalší (menší) kúsok Izolepy prilepí na susedný list vrtule. Ktorý susedný, sa opäť zisťuje metódou pokus-omyl.
Pri dobrom vyvážení je možné vibrácie znížiť aj 10-násobne. Pozná sa to aj tak, že dobre vyvážená vrtuľa nehučí ale šumí.
Tu už je vrtuľa vyvážená: signál zo snímača vibrácií je oveľa menší (je prepnutá citlivosť osciloskopu) a je "chlpatý". To znamená, že v signále prevláda oveľa menšie "sekundárne" chvenie, spôsobené "aretačným" efektom magnetov. Magnetov je 14, "chlpatý" signál má frekvenciu 14-krát vyššiu ako je frekvencia otáčania.
Vyzerá to síce zložito, ale po chvíli získate skúsenosť aj zručnosť a štyri vrtule je možné starostlivo v duševnej pohode vyvážiť za menej ako dve hodiny (a medzitým je možné pohladkať psov, občerstviť sa ovocím a neskôr vypiť kávu).
Aby Izolepa po čase neodletela, jej okraje k vrtuli opatrne prilepím tenučkou „čiarkou“ sekundového lepidla.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 3. 9. 2021, 07:53 | Prečítané: 4540x | Kategórie: Denník | Napísal: admin |
Komentáre: 0
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)