(Stále je to) Vzduch, čo nás drží nad (vodou a) zemou
Tí, čo navštevujú našu stránku pravidelne, si isto povšimli, že nových článkov je v poslednom období ako šafránu.
Tí, čo chodievajú lietať na „naše“ miesta, si isto všimli, že sa tam vyskytujeme pomerne zriedka.
Rok 2019 sa síce ešte neskončil, ale už „to má za pár“ a tak sa odvážime predbežne a opatrne bilancovať:
Už sme zažili aj lepšie roky!
autor: Janko O.
Touto parafrázou na pesničku od Elánu sme chceli navodiť takú možno trochu clivú atmosféru, ktorá je charakteristická pre toto obdobie v našom živote.
V prvom rade: hneď začiatkom roka – vo februári (únor) môjmu švagrovi absolútne náhodne a nečakane diagnostikovali veľmi vážne ochorenie (nechcem bližšie upresňovať).
Od základu to zmenilo život nielen jemu, ale aj nám, skrátka celej rodine.
Do popredia záujmu a aj našich aktivít sa dostali iné veci a tak modelárčenie bolo zatlačené do úzadia.
Za druhé: celkovú atmosféru okolo modelárstva (nielen na Slovensku či v Čechách, ale aj v celej Európe) neustále znepokojujú otázky okolo jeho právnej budúcnosti. Začalo to „legendárnym“ Rozhodnutím 1/2015 a Nariadením EU 2019/945 a 947 to zrejme neskončilo. Ešte tomu môže „nasadiť korunu“ náš Dopravný úrad.
Tretím faktorom, ktorý zapríčinil, že pre nás rok 2019 z modelárskeho pohľadu nebol práve hyper-aktívny, je počasie.
Už roky ho pozorne sledujem, ale tento rok je to už od jeho samotného začiatku trochu netypické. Už zima bola nadmieru veterná, jar taká býva vždy. Ale po iné roky sa okolo polovice júla (červenec) počasie upokojilo, búrky ustali a vietor býval len slabý. A jeseň (podzim) – tú som nazýval zlatým obdobím modelára.
Tohto roku nie!
Napríklad: hoci podľa predpovedí malo byť uplynulú sobotu (21.9.2019) celý deň takmer bezvetrie, v skutočnosti som prípravy na nejaké podvečerné polietanie zastavil a urobil som dobre. Nepríjemne fúkalo a z pohodového lietania by asi nebolo nič.
Priznám sa, že znechutený Rozhodnutím 1/2015 a následnými mediálnymi šumami som sa (na základe svojich celoživotných skúseností s úradníkmi) začal pripravovať na najhoršie a vážne som sa zamyslel nad „plánom B“ (čo sa môjho modelárčenia týka). Lebo ako istá múdrosť hovorí: Ak nemáš plán B, tak nemáš ani (dobrý) plán A!
A tak som začal hľadať odvetvie modelárstva, kde sa „vyskytujú“ vrtule, elektromotory, regulátory, LiPolky, servá, prijímače, gyrá ….. (pretože sme sa v nich za tie roky konečne začali trochu orientovať) a súčasne mi do toho nemôže „kecať“ Dopravný úrad, alebo iná „obľúbená“ štátna inštitúcia, prípadne nie som závislý od toho, aké je počasie – konkrétne nárazový vietor.
A tak sa z hĺbky podvedomia predrala na povrch moja stará platonická láska z mladosti: vznášadlá.
Ich vláčny, zdanlivo pomalý a práve preto taký ladný ba až vznešený či priam majestátny pohyb ma vždy fascinoval. Ale vždy to bola len taká tajná (skrytá) túžba (až tak, že ani Miroslav o tom nevedel 
), ktorú modely lietadiel doteraz vždy úspešne zatlačili do úzadia. Až kým sa medzi mňa a modely lietadiel nepostavila 3. strana: slovenskí a európski úradníci.
Nuž, ono sa dobre povie: „Chcel by som (nejaké) vznášadlo.“
Lenže v modelárskych obchodoch, ba ani tých internetových, sa „nejaké“ vznášadlo väčšinou nenachádza. Nie že nejaké, ono sa tam väčšinou nenachádza žiadne.
A tak som začal pátrať po internete, či tam nie sú nejaké návody na stavbu, stavebnice, alebo hotové výrobky.
Nuž, boli. Ale poväčšine to boli skôr také malé a v podstate primitívne „hračky“. Tie moju predstavu o majestátnom vznášadle veru nesplňovali.
Mojou predstavou bolo „niečo“ väčšie – dĺžka tak okolo metra!
Na stavebnicu alebo hotové vznášadlo takejto „kubatúry“ som však nenarazil.
Už-už som to chcel vzdať a teda nad modelárstvom ako takým (ako v Čechách hovoria) „zlomit hůl“ a dať sa na včely či inú bohumilú činnosť, keď sa z ničoho-nič, ako blesk z čistého neba na HobbyKingu objavilo TOTO.
Poviem rovno: hoci nie som poverčivý a v podstate ani veriaci, začal som to považovať za „znamenie zhora“! 
Nemá TO síce meter na dĺžku – je to o dosť menšie (52cm), ale isto to nie je „hračka“ v tom zlom slova zmysle. Je to model skutočného „dospelého“ vznášadla:
Video:
Jeho konštrukcia je naozaj detailne prepracovaná, vďaka čomu je model konštrukčne pomerne dosť zložitý a komplikovaný.
Ale hlavne: jeho „vznášadlový“ (nechcel som napísať letový 
) prejav je perfektný – ako zvykneme zdôrazňovať: realistický. Model dokáže aj plávať, ale na takéto „pojazdenie“ nemám vhodné podmienky.
Je síce pravda, že som na ňom realizoval viaceré úpravy a doplnky (ktoré popíšem niekedy inokedy), ale tie by nepomohli, ak by samotný model nebol vtipne (a premyslene) navrhnutý a celkom zodpovedne vyrobený.
Skrátka: musím konštatovať, že sa jedná o vydarený model vznášadla.
Je k nemu dodávaný pištoľový – volantový ovládač, ktorý umožňuje v troch stupňoch meniť otáčky tzv. lift-motora a tak intenzitu „nadnášavej“ sily prispôsobovať charakteru povrchu terénu.
Ďalším ovládaným kanálom je „plyn“, teda plynulá zmena otáčok troch malých vysokootáčkových dúchadiel, ktoré umožňujú ovládať pohyb vpred a samozrejme aj vzad.
No a samozrejme je tam už spomínaný volant, pomocou ktorého sa natáča trojica pohonných dúchadiel. Do cesty tohto signálu je zaradené aj gyro (pracujúce v režime Rate), uľahčujúce riadenie tohto modelu.
Ak ste teraz zapochybovali o mojich slovách a pomysleli ste si, že riadenie nejakého „trápneho“ vznášadla je predsa „brnkačka“, tak aby som vás vyviedol z omylu, ponúkam vám dve krátke videá. Je na nich skutočné „dospelé“ vznášadlo na nejakom japonskom letisku.
A takáto „brnkačka“ je prejdenie jedného „esíčka“:
Video 1:
Video 2:
Ak si teraz pre zmenu poviete, že model vznášadla sa predsa riadi inak (jednoduchšie) ako skutočné vznášadlo, tak vedzte, že nie. Rovnako ako na tých dvoch videách, pilot (šofér, či ako nazvať toho človeka, čo to riadi) musí premýšľať o 2, alebo 3, či niekedy až 5 sekúnd dopredu a dobre si premyslieť, čo vlastne urobí.
Vznášadlo sa neriadi ako auto, neriadi sa ako loď a neriadi sa ani ako lietadlo. Hoci TO riadite volantom a plynom ako auto, tak vznášadlo nemá brzdy, na ktoré „hamstnete“, aby ste zastavili „na fleku“, aby ste tak zabránili kolízii. Brzdíte tým, že pridáte plyn tak, aby ťah motorov smeroval opačným smerom, ako sa pohybuje vznášadlo.
Tiež je dobré sa "zmieriť" (a následne vysporiadať s tým), že ak nepridávate plyn, tak (na rozdiel od auta, lode, či lietadla) nemôžte riadiť smer pohybu. Ak uberiete plyn (vypnete pohon dúchadiel), tak volantom môžete točiť ako len chcete. Vznášadlo sa pohybuje ďalej v pôvodnom smere, pokiaľ do niečoho nenarazí. Spomaľuje len veľmi neochotne, na (mierne) šikmej ploche (ako je švagrova terasa) však nie, ba dokonca môže zrýchlovať. Ja som sa naučil "brzdiť" tak, že znížim otáčky lift-motora, takže vznášadlo poklesne o nejaké milimetríky a následne sa začne "suknička" dotýkať zeme a tak defakto model pribrzďovať.
Poviem rovno, že riadenie (ovládanie) vznášadla bolo a stále je pre mňa veľkou výzvou. Je to iná dimenzia riadenia, je to iné, ako čokoľvek, čo ste doteraz zažili.
Za tú krátku dobu, čo ho mám, som riadenie „požičal“ dvom ľuďom: nášmu najstaršiemu bratovi Milanovi a ďalšiemu veľmi dobrému šoférovi z rodiny – Palimu z BA. A obidvoch „to chytilo“ - riadne zaujalo.
Obidvom som vopred zdôraznil, a oni to neskôr potvrdili, že:
- najťažšie je ísť vznášadlom rovno
- menej tu naozaj znamená viac: ak TO chcete zmysluplne riadiť, netreba zbytočne „babrať“ do riadenia (volantom)
- správna zákruta sa oveľa viac robí správnym ovládaním plynu ako otáčaním volantu
Hoci „nafukovanie sukničky“ nie je také výrazné, ako u skutočného vznášadla, cez to všetko je to aj u tohto pomerne malého modelu celkom efektné, tak ako to vidno na dvoch nasledujúcich krátkych videách:
Video:
Video:
Videá som natočil v nedeľu (22.9.2019) na pomerne veľkej (a primerane hladko-drsnej) terase švagrovho domu. Zdvih je realizovaný v dvoch stupňoch: prvý je síce vizuálne výraznejší, ale model sa od zeme „odlepí“ až pri druhom stupni a stačí aj miernulinký sklon terasy (kvôli odtekaniu dažďovej vody), aby model začal pomaly „plávať“.
Na nasledujúcich videách je môj tréning „ladných zákrut“:
Video:
Na predchádzajúcom videu je na "lineárnu" otočku o 180 stupňov využitá aj "spiatočka" (čas 1:05).
Video:
Video:
Vždy, keď sa mi podarila pekná – ladná - vláčna – elegantná zákruta, tak som prežíval ohromnú radosť. A tak keď som sa už skoro večer vracal domov, opäť po dlhej dobe sa ma zmocnil ten zvláštny pocit šťastia a uspokojenia, ktorému sme s Miroslavom už dávnejšie dali meno: modelársky orgazmus 
.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 23. 9. 2019, 16:34 | Prečítané: 4942x | Kategórie: Iné | Napísal: admin |
Komentáre: 10
Súhlasím so "Soaronom" riadenie je stále v sklze a to ešte väčšom ako u lodí. Každopádne je to zaujímavá kategória vozidiel.
Je to maličké, ale podľa videí funguje super. Jediné, čo by som tam doplnil je gyro.
https://www.rcportal.sk/ccg-hovercraft-moytel-am10263
Firma Griffon stavia 3 kusy pre prefektúru Oita v Japonsku. Pôvodne tam slúžili vznášadlá japonskej výroby, tie ale skončili svoju službu v r. 1990. Zároveň firma Griffon zdvojnásobuje počet zamestnancov. Takže zrejme o inšpiráciu modelárov máme postarané. Malo by sa jednať o typ 12 000TD s kapacitou 80 cestujúcich.
https://www.ovarcraft.com/prod01.htm
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)