Je to len pár dní, čo nám pri príležitosti milióntej návštevy našej web-stránky, na RC Portáli gratuloval náš modelársky kolega a kamarát Dano (s nickom ddano007) a len tak „nezáväzne“ skonštatoval:
„Škoda, že to nie je milión bez nehody. Aspoň teda predpokladám, že aj Vám sa občas nejaký garamból s modelom pritrafí ...“
My sme jeho predpoklad potvrdili a vymysleli sme na to aj poučku:
Ak niekto - nejaký modelár tvrdí, že on (občas) nehavaruje, tak sú len dve možnosti: buď nelieta, alebo klame!
pripravil: Janko O.
Odkaz na vlákno Sme milionári!!! na RC Portáli.
Tí, čo občas navštívia našu web-stránku, vedia, že tohto roku (2018) lietame dosť a teda aj dosť rozbíjame. My sa tým nijako netajíme. Keby len to, my o tom spravidla aj napíšeme článok .
A po vzore seriálu „Letecké katastrofy“ potom priebeh havárie analyzujeme, snažíme sa nájsť jej príčiny a na záver vyvodíme „ponaučenie“. Čiže prijmeme opatrenia, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa taká havária ešte niekedy zopakovala.
Našťastie je život rôznorodý - raz to niekto vtipne vystihol (a my sme jeho výrok upravili na „naše“ podmienky):
„Na modelárskom živote sa nám páči jeho rozmanitosť: zakaždým model rozbijeme z iného dôvodu.“
A tak môj 2-metrový C-130 Hercules (prezývka Hercules 201(cm)), ktorý ešte nedávno vyzeral takto:
teraz vyzerá takto:
A ako sa to stalo?
Včera – v utorok 16.10.2018 sme sa Milan, bratranec Ďuri a ja stretli na Čerín-Čačíne. Milan stanovil čas na 14.00 hod. Tí, čo ma poznajú, vedia, že o takomto čase ja (takmer zásadne) nelietam. Prečo?
Slnko nepríjemne svieti do očí a vďaka jeho tepelným účinkom sú pohyby vzdušnej masy najsilnejšie a najnevyspytatelnejšie. Môj čas je tesne (cca hodinu) pre zotmením. Vtedy prichádza to, čomu sme spolu s Miroslavom dali meno: „Happy Hour“ .
Na plochu som síce neprišiel o 14:00, ale o 14:30 som tam veru bol. Milan a Ďuri už tam boli a bol tam aj pán Ihring. Pustil som sa do skladania Herculesa, aby som mohol vzlietnuť a otestovať zmenu, ktorá spočívala v posunutí hlavného (zadného) podvozku o 14mm dozadu.
Medzitým so svojim P-51 Mustangom vyštartoval Milan. Lietanie si veľmi nepochvaľoval – vietor neustále menil smer a silu, vyhlásil, že podmienky sú otrasné a po chvíli „nejako“ pristál. Ani (prvú) batériu nevylietal.
Nenechal som sa znechutiť a po chvíli som odštartoval s mojim Herculesom. Ešte na zemi som si pochválil posunutie podvozku, dal som niekoľko nízkych preletov ponad dráhu, aj nejaký „touch and go“. Nebola to žiadna sláva (mám na mysli to lietanie v poryvoch vetra), ale aspoň batériu (teda sadu troch paralelne zapojených LiPoliek) som chcel vylietať.
Kým bol model akoby nad dráhou, nebol to problém. „Zaujímavé“ to bolo na jednom alebo druhom konci dráhy, kde som sa (vo vzduchu) otáčal o 180 stupňov. Podľa toho, z ktorej strany som nalietával a podľa momentálnych poryvov vetra, ma (teda Herculesa) prudko „vykoplo“ o 10 metrov hore, alebo nečakane „spláchlo“ o 10 metrov dole.
Asi v dvoch tretinách letového času som dal medzipristátie a zakrátko opäť odštartoval. Všetko jakš-takš v pohode a keď som sa blížil k hornému koncu dráhy (k tomu, ktorý dostal meno „Tam všetci padajú“), aby som urobil obrat do protismeru, rozhodol som sa, že poletím nižšie, tam hádam budú poryvy vetra miernejšie (keďže vo väčšej výške to „splachovalo“).
Naraz však model začal „jančiť“: prudko sa prepadol dole, potom rovnako prudko smeroval doprava, avšak predok modelu smeroval doľava, potom ….. V určitej chvíli (asi 3 sekundy pred pádom) sa Hercules „vymrštil“ hore, pričom krídla boli nie vodorovne ale zvisle, spodnou stranou ku mne a model sa akoby vzďaľoval. Bolo mi nad slnko jasné, v akej polohe model je a nad slnko jasné, čo treba urobiť s krídelkami: dal som „plný pravý“ a modlil sa, aby to zabralo. Nezabralo!
V aute, cestou domov, som urputne premýšľal, či som pri tom nezabudol pridať plyn. Doma som z BenQ-a vybral SD-kartu, strčil do počítača a „hybaj“ analyzovať letové záznamy. Možno tam nájdem dôvod: možno som v rozhodujúcej chvíli nepridal plyn, možno tam, „Kde všetci padajú“ objavím rušenie, možno mal model malú rýchlosť, možno …..
Asi hodinu som sa „prehrabával“ v halde čísiel letového záznamu. Dalo sa z toho vyčítať všetko: všetky fázy toho osudného letu. Avšak nenašiel som nič, čo by nasvedčovalo tomu, že TO mohlo spôsobiť haváriu. Skôr naopak:
- Zistil som, že rýchlosť modelu pred otočkou bola primeraná, po náhlom „prepade“ sa ešte zvýšila na základe toho, že som (po zaregistrovaní problémov) pridal plyn.
- Aj moja „práca“ s plynovým kniplom bola správna, zodpovedala tomu, čo treba robiť, na základe toho, čo sa práve deje s modelom.
- Ani podozrenie na obligátnu výhovorku modelárov – rušenie, sa nepotvrdilo. Hodnoty RSSI riadiaceho aj telemetrického kanálu nijako nenasvedčovali výskytu rušenia, či strate spojenia.
Takže, aká teda bola príčina havárie Herculesa?
Nuž, podobne ako v prípade havárií skutočných lietadiel, aj tu bolo príčin niekoľko.
- V prvom rade sa Hercules ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Práve keď poryv vetra nad pásom vysokých stromov vytvoril „veterný valec“ (niečo ako ležaté tornádo, ale slabšie a bez prachu neviditeľné), ktorý sa prevalil cez dráhu do klesajúcej rokliny, tam vletel model. Podľa toho, v ktorom mieste valca sa model nachádza, môže byť „vystrelený“ hore, „spláchnutý“ dole, alebo roztočený ako projektil strelnej zbrane.
- Navyše my máme na našich modeloch nastavené naozaj dosť malé výchylky – teda aj na krídelkách. Na pohodový štýl lietania „smooth flying“ (hladké – uhladené lietanie) je to super, ale na boj s „veterným valcom“ sú naozaj príliš malé.
- Na Herculesovi boli dva páry protibežných vrtúľ: 9 x 4,5. Bohužiaľ, požadované vrtule - so stúpaním 6 palcov sme nikde nezohnali. Je možné, že v kritickej chvíli, hoci boli motory na plný plyn, nedokázali tieto vrtule s malým stúpaním Herculesa "potiahnuť" natoľko, aby veternému valcu jednoducho uletel.
Že v ten deň boli podmienky na lietanie naozaj nevhodné, dokazuje aj to, že chvíľu po mne takmer na rovnakom mieste so svojim motorizovaným vetroňom havaroval aj bratranec Ďuri a krátko na to na dráhu „capla“ aj Stanova Extra od Multiplexu.
- Pre mňa to jednoznačne znamená, že ak mám overené, že je dobré lietať podvečer, tak budem chodiť lietať podvečer a nie o druhej popoludní.
- V mieste „Kde všetci padajú“ nie je žiadne rušenie, ale pri nárazovom východnom (severo-východnom, juho-východnom) vetre sa tvoria veľmi nebezpečné „rotory“, ktorým je treba sa za každú cenu vyhnúť. Zrejme najlepšie bude pri takomto vetre na Čerín-Čačíne vôbec nelietať!
Ak sa ma v duchu pýtate, čo ďalej, tak vedzte, že v prvých chvíľach som nebol presvedčený o tom, či sa Hercules ešte niekedy pozviecha. Avšak druhý deň som tú skepsu dáko rozchodil a rozhodol som sa, že nie len Fénix ale aj Hercules povstane z popola a bude ešte lietať. Avšak z tejto strany Vianoc to veru nebude!