Milanov dvojdúchadlový Messerschmitt Me-262: zalietaný
V ňom sa píše, že sme mali v pláne zalietať dva dvoj-dúchadlové (2 x EDF) modely: Miroslavov LearJet LJ-45 a Milanov Messerschmitt Me-262 Schwalbe (lastovička).
S LearJetom prakticky neboli problémy, avšak Messerdchmitta sme nezaliatali. Dalo by sa povedať, že z technických a konštrukčných príčin.
Messerschmitt pri tom utrpel nejaké drobné šrámy: poškodenú prednú podvozkovú nohu a škrabance.
No teraz – po týždni – už Schwalbe lieta ako z partesu.
pripravil: Janko O.
Pred vyše týždňom (16.4.2018) sme uverejnili článok „Víkend dvojdúchadlových (2 x EDF) modelov“.
Odkaz na článok Víkend dvojdúchadlových (2 x EDF) modelov
Ešte v nedeľu (15.4.2018), po pokuse o zalietanie Messerschmitta sme „postihnutú“ podvozkovú nohu rozobrali a s prekvapením sme zistili, že zaťahovací mechanizmus má vadnú elektroniku 
. Kým dorazí nový náhradný diel, bolo rozhodnuté, že ju skompletujeme vo vysunutej polohe a po odstránení ostatných nedostatkov, bude Messerschmitt zalietaný bez možnosti zatiahnuť podvozok.
Nasledujúci deň (v pondelok 16.4.2018) Milan vymenil smerovkové servo a model dovážil v zmysle rozhodnutia, ktoré sme svorne všetci traja prijali predchádzajúci deň, ešte počas rozoberania podvozkovej nohy. V utorok mi Milan zavolal, že Schwalbe je pripravený. Zalietaním som bol poverený ja, pretože Miroslav už bol doma – v Novom Meste nad Váhom. Čakalo sa len na vhodný - hlavne bezveterný deň.
Deň „D“ nastal v piatok 20.4.2018. Nebol síce úplne bezveterný, ale isto bol kľudnejší ako tie predchádzajúce. Na Čerín-Čačíne sme sa stretli po 17. hodine. Okrem modelárskeho kolegu Romana Ž. tam nebol nikto, fajn 
.
Messerschmitta sme pripravili na štart: skontrolovali sme „nové“ vyváženie, nastavili sme „center“ smerovky, keďže Milan menil servo. Ani som sa neprežehnal a vyštartoval som …
Ešte dobre, že som si nedal malé výchylky, pretože Schwalbe dal opäť „hokejku“ a hoci som výškovku usilovne potláčal, Messerschmitt tvrdohlavo dvíhal „zobák“. V jednej chvíli bol trup takmer zvislo a model začal prepadať po pravom krídle. Milan (a vlastne aj ja) bol presvedčený, že toto je neslávny koniec modelu tohto slávneho lietadla.
Lenže ja sa nerád vzdávam a v tej chvíli mi najlogickejším riešení pripadalo urobiť premet (looping). Veď potláčanie výškovky nepomáhalo, tak hádam pomôže pritiahnutie 
. A veru pomohlo: model urobil malú „sľučku“ a keď smeroval dole, tak ja som mu ešte potlačil. Vďaka tomu nabral trochu rýchlosti a zase začal byť na nejaký čas jakš-takš ovládateľný. V tej chvíli mi karma vrátila to, čo som občas sám sarkasticky rozdával: Môj obľúbený „podpich“: „Ešte letíš, alebo už havaruješ?“ sa otočil proti mne. Ktokoľvek v tej chvíli pozrel na Messerschmitta, nevedel či ešte letí, alebo už havaruje 
.
Bolo rozhodnuté, že treba pristáť. Lenže s modelom v takom stave sa to dobre povie, ale horšie urobí. V priebehu nasledujúcich sekúnd som sa ešte raz zachránil pomocou loopingu, no potom som pri usilovnom potláčaní výškovky a takmer na voľnobeh bežiacich motoroch napodiv celkom hladko pristál. Znížený ťah pod krídlami „podvesených“ motorov totiž zmiernil klopivý moment, ktorý inak nútil Messerschmitta neustále dvíhať nos.
Po pristátí sme začali do prednej časti trupu pridávať závažie, keď som si všimol, že výškovka (vodorovná chvostová plocha), teda tá nepohyblivá časť, je akosi „čudne“ nastavená. Skrátka: k trupu bola prilepená tak, že ako celok sa to javilo ako (mierne) pritiahnutá plávajúca výškovka. A keďže je to dosť veľká plocha, tak aj to malé „pritiahnutie“ sa správalo ako riadne pritiahnutá výškovka. Takže: prišli sme na to, kde bol „pes zakopaný“ 
.
Odobrali sme pred chvíľou pridané závažie a výškovku sme odrezali od trupu (okrem spojovacej tyčky). V tých „poľných“ podmienkach to síce nebolo jednoduché, ale vpred nás hnalo vedomie, že teraz to už bude lietať. A veru, výsledky sa dostavili!
Nasledujúci let to už nebol ten „infarktový adrenalín“ ako predtým, cez to všetko pri plnom ťahu motorov ich podvesenie stále spôsobovalo klopivý moment, prejavujúci sa dvíhaním predku modelu. Nemá zmysel podrobne rozpisovať celé to „ladenie“, ten zdĺhavý proces nastavovania ťažiska, stredu výškovky a mixu throtle -> elevator. Podstatné je, že model sa umravnil a začal lietať celkom slušne. Lenže medzitým sa začalo stmievať a my sme museli „ladenie“ v ten deň ukončiť. Navyše: Milan namiesto batérií 4000mAh doniesol 3300mAh, takže nám bolo jasné, že si to zopakujeme znova s baterkami 4000mAh, akurát že začínať budeme z lepšej „štartovacej“ pozície ako doteraz.
.....................
„Finálne ladenie“ sa uskutočnilo včera (v pondelok 23.4.2018) o 18.15 hod. Na Čerín-Čačíne. Milan priniesol štyri „správne“ baterky. Štyri (všetky, ktoré k tomuto modelu má) preto, lebo som mu pred tým povedal, že mám „pozitívne tušenie“ 
. Samozrejme som zobral aj tablet, aby sme to mohli zdokumentovať a natočiť nejaké to krátke video. Tu je prvé z nich:
Video:Milanov dvojdúchadlový (2 x EDF) Messerschmitt Me-262 (Dynam) - 1
Na dráhe sme boli úplne sami a počasie bolo ako na objednávku: prakticky bezvetrie a aj (inak oslepujúce) slnko sa skrylo za „záclonové“ mraky. Skrátka ideál.
Opäť sme nastavili ťažisko (kvôli ťažšej batérii), tiež výškovku a trochu sme laborovali so spomínaným mixom (throtle -> elevator). Zmeny sa navonok prakticky neprejavovali, podstatný bol pocit pilota: moja predstava je taká, že model musí po „odlepení“ rovnomerne stúpať, bez zbytočného „kvedlania“ výškovkou:
Video:Milanov dvojdúchadlový (2 x EDF) Messerschmitt Me-262 (Dynam) - 3
Cez to všetko sa mi model niekedy javil mierne „ťažký na hlavu“, ale to je daň za odstránenie klopivého momentu podvesených motorov.
Poznámka:
Odstránenie efektu „ťažkej hlavy“ môže pri plnom plyne a nepozornosti pilota spôsobiť postupné dvíhanie predku modelu pri pokračujúcej strate rýchlosti až do stavu, kedy sa výškovka stane neúčinnou a pomôže len looping.
Mix throtle -> elevator je plne účinný a vyvážený len pri určitej rýchlosti modelu. Pri nižšej rýchlosti môže prevládnuť klopivý moment podvesených motorov, pri vyššej zase mixom potláčaná výškovka.
…............
Lietanie s Me-262 je trochu zvláštne (v porovnaní s inými EDF-kovými modelmi, ktoré som kedy riadil), ale v každom prípade to má svoje čaro, obzvlášť s ohľadom na peripetie, ktoré sme si zo začiatku užili.
Video:Milanov dvojdúchadlový (2 x EDF) Messerschmitt Me-262 (Dynam) - 2
Model je to krásny (rovnako ako jeho skutočná predloha, ktorá predbehla dobu) a tak len „posledná“ batéria a začínajúci súmrak mohli ukončiť naše „kochanie sa“.
Video:Milanov dvojdúchadlový (2 x EDF) Messerschmitt Me-262 (Dynam) - 4
Z letového prejavu Messerschmitta sme boli takí unesení, že sme aj zabudli zmerať maximálny prúdový odber, hoci kliešťový ampérmeter nosím neustále v "servisnom" kufríku.
Tak sme to zmerali až po dolietaní - s batériou, v ktorej zostalo 40% energie: prúdový odber, keď obidve dúchadá bežia na plný výkon je 92 Ampérov. Pri plne nabitej pohonnej batérii zrejme odber presiahne hodnotu 100 Ampérov 
.
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 24. 4. 2018, 15:18 | Prečítané: 3828x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 0
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)