Realistické RC modely

2-metrový C-130 Hercules: dokončenie stavby po 9 rokoch: 2.časť

Takmer pred tromi týždňami sme priniesli prvú časť seriálu (ani nevieme koľko bude mať častí) o dokončení stavby dvojmetrového modelu lietadla C-130 Hercules.

Keďže sme sa do dokončenia pustili po deviatich rokoch od zakúpenia výrezov, tak sme úvodný článok nazvali: „Dvojmetrový C-130 Hercules: 9 rokov v Tibete“.

18 dní uplynulo a my sme sa o pokračovaní stavby nijako nezmieňovali: návštevníkom našej web-stránky by sa dokonca mohlo zdať, že sme nerobili nič iné, len sme zalietavali stále nejaké iné nové (hlavne Milanove) modely.

pripravil: Janko O.

Ale nie je to (úplne) tak. Jednak predminulý víkend bol tu (v BB) Miroslav, takže na Herculesovi sa pracovať nedalo a naozaj sme boli zalietavať tri nové modely: Miroslavov LearJet LJ-45 a dva Milanove: Messerschmitt Me-262 (Schwalbe) a predvčerom (24.4.2018) aj P-51 Mustang, o ktorom bude neskôr samostatný článok.

Niekto by mohol povedať, že zalietavanie (nového modelu) príliš „prežívame“, ale my skôr strávime príliš veľa času rozsiahlou technickou a predletovou prípravou. Veď nie nadarmo sme tu už spomínali naše životné krédo (ktoré sme si „požičali“ od Winstona Churchila, len sme ho mierne upravili – aktualizovali): výrok Winstona Churchila: „Victory loves preparation“, naša modifikácia: „Success loves preparation“.

Cez to všetko som za tých 18 dní na dokončovaní Herculesa strávil desiatky hodín. Niekedy, keď som chcel určitú etapu za každú cenu dotiahnuť do konca v termíne, som to prehnal až tak, že už som nemal pocit, že sa venujem svojmu hobby, ale že som bol nasadený na nútené práce  .

Stav rozpracovanosti trupu aj krídiel bol taký, že takmer akékoľvek pokračovanie prác na modeli mohlo byť realizované až po ich potiahnutí (samolepiacou fóliou d-c-fix). Takže som sa do toho pustil. Ale predtým si ukážme niektoré konštrukčné úpravy, ktoré po potiahnutí už vidieť nebude možné:

Na kritických (zoslabených) miestach je trup spevnený uhlíkovými nosníkmi, ktoré sú do stien trupu „zakopané“ z ich vnútornej strany a následne boli zatmelené. Preto ich vidno len pri presvietení trupu:

Výztuh je samozrejme viacero. V miestach, kde budú k trupu prichytené krídla, sú zvisle hlboko zapustené uhlíkové tenkostenné trubky, na horných koncoch vybavené plastovými závitovými koncovkami:

Tmel na povrchu trupu (tmavšie miesta) je dobre vidno na nasledujúcom „rentgenovom“ snímku:

A teraz konečne k samotnému poťahovaniu:

Šedú samolepiaci fóliu (d-c-fix), určenú na potiahnutie Herculesa, som mal kúpenú už dávnejšie. Lenže časom som z nej niečo použil a tak som teraz s hrôzou zistil, že na potiahnutie celého modelu mi to bude málo. Neváhal som, vyrazil som do predajne, kde som ju kedysi kúpil a tam som s ešte väčšou hrôzou zistil, že ju už nemajú a ani mať nebudú a že ju ani neobjednajú, pretože tento odtieň prestali vyrábať.

A tak opäť do môjho života vstúpilo príslovie: „Z núdze cnosť“. Skrátka: Hercules bude dvojfarebný (rovnako ako aj Fénix je „z núdze“ dvojfarebný).

Rozhodol som sa, že vrch Herculesa bude šedý a spodok „nejaký“. Tým myslím: nejaký iný decentný (jemný - tlmený) odtieň, ktorý sa k tej šedej bude hodiť. Lenže Ouuuuvej: Nemecký výrobca samolepiacich fólií d-c-fix zrejme pod vplyvom pokračujúceho multikulturalizmu vyrába už len (na môj vkus trochu krikľavé) odtiene, ktoré môj starší brat Milan zvykne označovať pojmom: Kikirikí. Skrátka farby, ktoré sa na vojenské dopravné lietadlo príliš nehodia. Z tej „biedy“ som vybral to najprijateľnejšie. Vyzerá to teda tak, že Hercules bude nechcene mať „look“ viac civilný ako vojenský  .

Na „rozbeh“ poťahovania som začal zadnou časťou trupu:

Potom som si dal „prerušenie“ a potiahol som krídla:

Tento model som sa snažil poťahovať väčšími kusmi fólie, čo síce lepšie vyzerá, ale je to oveľa prácnejšie.

Potom som zas nabral síl a pokračoval som v poťahovaní trupu:

Pravdu povediac, najviac mi dali zabrať oblé časti, ako kabína:

a podvozková časť:

Aby som sa odreagoval od monotónnej „poťahovacej“ činnosti, dal som si trochu konštruktérsko-inštalačného potešenia. Vyrezal som „platformu“, na ktorej budú servá výškovky a smerovky a tiež palubná elektronika: prijímač FrSky D8RII, Letový stabilizátor Open Ed_11 (alebo s ohľadom na riaditeľný podvozok radšej Open Ed_20), modul telemetrie, výkonový modul pozičného cevaro osvetlenia, …..

A zalepil to do trupu.
 

Komentáre: 3

Meno
Web
Mail
Kontrola	Zadajte číslo päť
Text
	Tučné | Podrazené | Kurzíva  | zdroják | odkaz