V úvode predchádzajúcej – 2. časti sme konštatovali, že trup je už opravený, vrátane zmeny vnútorného usporiadania jeho prednej časti.
Tiež sme spomenuli, že oprava krídla (krídiel) začne v priebehu nasledujúcich dní.
A aj začala.
Pracovali sme na nich prakticky každý deň, niekoľko hodín denne.
A keďže od tej doby uplynul takmer mesiac, tak si viete predstaviť, koľko práce na nich bolo.
Takže teraz môžeme hrdo vyhlásiť: „V súčasnej dobe sú už krídla opravené, vrátane poťahu.“
autor: Janko O.
Najprv sme dokopy zlepili drobné balzové úlomky, aby sme zabránili ich „roztatáreniu“, prípadne strate:
Ako môžete vidieť, použili sme na to lepidlo Kanagom, ktoré má hádam aj viac ako 30 rokov a ktoré (ako zvyknem Miroslavovi povedať) „miešal“ ešte Gustáv Husák a Leonid Brežnev mu pri tom pomáhal. Po tých rokoch už nie je úplne číre, ale je ružovkasté, čo však v tomto prípade nebolo na závadu.
Vždy keď týmto lepidlom niečo lepíme, je to pre nás nostalgická chvíľa a myšlienkový návrat do mladosti. Navyše: Kanagom je rokmi ako staré víno: zdá sa nám byť stále lepší a lepší a isto je stále vzácnejší a vzácnejší.
Potom sme urobili akúsi strategickú rozvahu. Krídla, ktoré po havárii vyzerali takto:
sme na inkriminovaných miestach „vyzliekli“ z poťahu. Nažehľovaciu fóliu sme sťahovali „za tepla“. Obľúbeným horúcovzdušným perom sme tesne pred stiahnutím nahriali ešte neodlepenú fóliu a pomaly sme postupovali ďalej. Ide to veľmi dobre a aj relatívne rýchlo. Ak sme sa pokúsili stiahnuť nenahriatu fóliu, lepiaca aj farebná vrstva zostali prilepené na pôvodnom mieste, tak ako to vidno aj na nasledujúcom obrázku (približne v strede):
Na tomto obrázku je ľavé – viac poškodené krídlo, avšak už sú prilepené (a následne spevnené) niektoré časti.
Pri pohľade z druhej strany – z vrchu to vyzeralo nasledovne:
Po prilepení ďalších častí:
A pohľad z opačnej strany:
Nasledovalo prilepenie „Kanagomom pred-pripravených“ častí:
A prilepenie ďalších (pôvodných) častí:
Tu už sa to začína podobať na pôvodné krídlo, hoci to naozaj pripomína zliepanie rožka (rohlíku), ktorý bol predtým zomletý na strúhanku :
A pohľad z druhej strany:
Haváriou ťažko dogliamaná a mierne preliačená horná strana koreňovej časti ľavého krídla bola opravená novými (no, novými – novými, tiež už majú vyše 30 rokov) plátmi balzy:
Nasledovalo brúsenie, tmelenie šľahaným tmelom, natretie PU (PolyUretanovým) lakom. Toto bolo potrebné niekoľkokrát opakovať, pričom bol neustále kontrolovaný tvar profilu a celková geometria krídla, takže to bol proces, trvajúci niekoľko dní. Výsledkom však je toto:
a
Keď už boli hlavné časti krídiel opravené, prilepili sme k nim aj koncové – pôvodne odnímateľné časti a tiež vinglety (tie nie sú na týchto obrázkoch). Začalo sa to stiahnutím nažehľovacej fólie v okolí budúcich lepených spojov:
Potom nasledovalo samotné zlepenie častí (kombináciou dvoch lepidiel: pevným – pomaly-tuhnúcim a sekundovým pre rýchle zafixovanie v správnej polohe), tmelenie, brúsenie, natretie PU lakom, tmelenie, brúsenie …..
Keď už boli krídla v celosti, tak ako sme to chceli, „odstrojené“ časti povrchu (nie celé krídla) sme potiahli novou (naozaj novou ) bielou nažehľovacou fóliou:
Pomedzi to sme pripravili držiaky motorov:
upravili otvory pre servá v krídlach a kúpili plastové krytky (lôžka) pre servá:
Keďže pri úvodnom "kriesení" (vdychovaní života) DéGéčka z pochopiteľných dôvodov nehodláme používať klapky, tak sme ich uhlíkovými nosníkmi zafixovali v nevysunutej polohe:
a priestor pre servá v krídlach sme zablindovali:
Na regulátoroch sme vymenili tvrdé silové vodiče (k batérii) za mäkké – zakúpené na HobbyKingu, spolu so „signálovými“ káblikmi sme ich pretiahli útrobami krídla a k tým silovým prispájkovali silové konektory.
Zatial tu nieje žiaden príspevok, môžeš začať ty:-)