Z celej škály RC modelov lietadiel budú zrejme kráľmi výšok vetrone.
Je jedno, či to sú "čisté" vetrone, teda bez pomocného pohonu, alebo to sú motorizované vetrone. Väčšinou ich do tých výšok aj tak "vytiahne" termické alebo svahové prúdenie. autor: Janko O. |
Medzi modelármi je pomerne zaužívaný názor, že ťažký model = rýchly model.
Na tomto základe sa s určitou mierou bojazlivosti (spolu s mojim bratom Miroslavom) pýtame: "Je ťažší model skutočne rýchlejší ako taký istý model s nižšou hmotnosťou?" A odpoveď nemusí byť vôbec taká, akú by mnohí, tak akosi samozrejme očakávali. autor: Janko O. |
V článku „My sme na zimu pripravení! Je aj zima pripravená na nás?“ sme sa kasali, že keď prídu vhodné podmienky, budeme chodiť lietať tak často, že štartmi a pristátiami sneh úplne zoderieme.
No sneh nás (v januári 2019) prekabátil a napadlo ho toľko, že ho asi len tak nezoderieme. Cez to všetko boli sme prevetrať (či skôr „presnežiť“) všetky modely, ktoré sú na snehové podmienky uspôsobené. Ja som bol lietať s tými ktoré sú spomenuté v nadpise a hoci medzi ne vlastne patrí aj EDF-kový Fantom, tak tohto veterána som nechal užívať si zaslúžený odpočinok. pripravil: Janko O. |
Na záver tejto série sme si nechali tému zdanlivo najjednoduchšiu: povrch modelu, ktorý zaručí, že model bude rýchly.
Princíp je jednoduchý - povrch musí byť hladký, aby neroztáčal víry. Ale ako to urobiť, keď trh ovládli "penové" modely, kde o hladkosti môžeme rozprávať len veľmi ťažko? autor: Janko O. |
Na web stránke Libora Kolmana bolo pred časom uverejnené video, na ktorom sa snažia rovnakou rýchlosťou letieť dve diametrálne rozdielne lietadlá: vrtuľový Supermarine Spitfire z druhej svetovej vojny a tryskový Eurofighter Typhoon zo súčasnosti.
Že pre Typhoon letieť takto „nudne“ pomaly nie je vôbec jednoduché, je úplne jasné. Cez to všetko sa mu to darí veľmi dobre. Zrejme tu zohrali významnú rolu dva rozhodujúce faktory: výborné letové vlastnosti lietadla a hlavne vynikajúci pilot. pripravil: Janko O. |
Výkon pohonnej jednotky je pre maximálnu rýchlosť modelu dôležitý.
Ale ako bolo už v 1. časti zdôrazňované, aká tá maximálna rýchlosť v skutočnosti bude, o tom definitívne rozhodne konštrukcia modelu a kvalita jeho povrchu. autor: Janko O. |
Grafy a teórie sú názorné, možno poučné a dá sa povedať, že celkovo fajn.
Ale čo naozaj urobiť, aby bol model rýchly? V tejto časti sa sústredíme na problematiku pohonnej jednotky. autor: Janko O. |
Plachtenie (s modelom) na svahu je úžasné. Len to musí byť dobrý svah (a dobrý vietor z dobrého smeru).
Ak čokoľvek z toho nie je dosť dobré, tak si to plachtenie neužívate, ale sa skôr trápite. Akosi samozrejme sa predpokladá, že plachtiť sa dá (alebo má) len s vetroňom. Ale keď je to naozaj dobrý svah, fúka naozaj dobrý vietor a má naozaj dobrý smer, tak sa dá plachtiť aj s modelom prúdového lietadla. A motor v ňom vôbec byť nemusí. pripravil: Janko O. |
Rýchlosť, to je modelárska droga.
Často sme ochotní svojmu modelu odpustiť nie práve brilantné letové vlastnosti, ale určite mu neodpustíme, že letí pomalšie ako kamarátovo "žihadlo". Čo teda robiť, aby z pomyselných rýchlostných duelov vychádzal ako víťaz práve náš model? autor: Janko O. |
Keď sa povie flutter (vlastne sa má povedať flater), väčšina modelárov vie, že sa jedná o trepotanie – roztrasenie – rozkmitanie krídiel. Teda tých „veľkých“ čiže „hlavných“ krídiel – nosných plôch. Navyše si mnohí povedia: „Už som o tom počul (čítal), ale mne sa to stať nemôže, alebo aspoň dúfam, že sa mi to nestane.“ Ale že by sa mohli rozkmitať chvostové plochy? Tu už si väčšina povie: „O tom som ani nepočul (nečítal) a mne sa to isto-iste nestane.“ . . . . . . . Tiež som si dlho myslel, že flutter je "drobná" nepríjemnosť, ktorá sa stáva iným. Až sa to stalo mne. A roztriasli sa chvostové plochy a model je následkom toho „po smrti“. A jeho skazu som bezmocne pekne-krásne celú sledoval na vlastné oči, tak povediac „v priamom prenose“.
Aký pohľad na flutter má pán Jaroslav Lněnička sa môžete dozvedieť ďalej. A môžete si pozrieť aj video, ktoré ukazuje, aké to je „zemetrasenie“. pripravil: Janko O. |
Použili sme parafrázu na klasickú „šejkspírovskú“ otázku, napriek tomu, že tí čo čítajú naše web-stránky vedia, že v tomto máme absolútne jasno.
Chceme vám to dokázať na porovnateľných „podvečerných“ podmienkach, na modeloch štartujúcich a pristávajúcich na vode, že mať model osvetlený, má naozaj zmysel. pripravil: Janko O. video: Mirka Mirina O. |
Tak táto tajomná šifra je akýmsi superkrátkym zhrnutím letových vlastností vetroňa, v závislosti od jeho hmotnosti.
Inak povedané: ak je vetroň ťažší, tak sa jeho kĺzavosť (schopnosť z danej výšky doletieť ďalej) paradoxne zväčší, ale (logicky) bude letieť kratšiu dobu. Jasne a zrozumiteľne o tom píše Roman Vojtěch, alias Lomcovák na svojom webe lomcovak.cz. pripravil: Janko O. |
Nijako sa netajíme tým, že nie sme len „letní lietači“.
Chodievame lietať aj v zime, samozrejme máme na mysli, že na snehu. Má to svoje nenapodobiteľné čaro. My sme (niektoré) naše modely „prezuli“. A niektoré sú „prezuté“ celoročne. autor: Janko O. |
Peter „Newor“ Novoroľník z Popradu nám už dávnejšie poslal svoje „palubné“ video, ktoré nás natoľko zaujalo, že sme ho požiadali o nejaký sprievodný text. Mysleli sme, že tým Petra zaskočíme, no nepodarilo sa, pretože v priebehu niekoľkých hodín sme dostali článok a navyše aj vynikajúce fotografie.
autor: Peter “Newor“ Novoroľník Poletovanie v teplom letnom podvečernom kľude je relaxom, ale určite mi dáte za pravdu, že štartujúci model na bielej panenskej pláni, oproti modrej oblohe prežiarenej slnkom je zážitkom, ktorý roztápa skrehnuté prsty na vysielači a ešte dlho rezonuje v predstavách pri zaspávaní. pripravil: Janko O. |
Už dávnejšie som počas pravidelnej "obhliadky" situácie na modelárskych fórach objavil skvelé video.
Jeho autorom je Martin Hynek z Vysokého Mýta a názorne ukazuje, čo sa deje s odpruženým podvozkom modelu počas štartu a pristátia. autor: Janko O. |
Ešte dávnejšie - niekedy pred siedmimi rokmi: konkrétne v Októbri 2014 som od Romana M. dostal mail. V ňom krátky text a dosť fotografií.
Text vám prinášam celý, fotografií som vybral len zopár. foto: Roman M., Braňo M. pripravil: Janko O. |
Tomáš vo svojom komentári k článku "Sú ťažšie modely skutočne rýchlejšie?" navodil otázku, či podobne ako existuje tzv. pocitová teplota, existuje aj pocitová rýchlosť modelu.
Tiež spomenul pojem maketová rýchlosť modelu. V našej odpovedi sme mu sľúbili, že keď budeme mať viac času, napíšeme nejakú úvahu na túto tému. Nie že by sme vtedy (článok bol napísaný takmer pred siedmimi rokmi) voľným časom akosi obzvlášť "oplývali", ale táto téma nás zaujala a usúdili sme, že by mohla zaujímať viacerých modelárov. autor: Janko O. |
Keď sme začiatkom júla (července) boli na Zlete vojenských modelov lietadiel v Gôtovanoch (pri Liptovskom Mikuláši), tak sme Belugu predviedli viac-menej len staticky, pretože kvôli silnému vetru sme nechceli riskovať poškodenie tohto modelu.
A keď sme odchádzali, tak hlavný organizátor akcie – Miško Hrnčiar len tak – nesmelo utrúsil: Toto by som chcel vidieť za letu. Žiaľ, na vlastné oči zatiaľ nemal možnosť (hoci s Miroslavom plánujeme niekedy (po dohode s Miškom) ísť si zalietať do Gôtovian), ale na našej web-stránke sme zverejnili niekoľko krátkych videí Belugy za letu. pripravil: Janko O. videá: Robo J. a Robo T. |
V minulom článku o Katapulte sme uviedli, že keď použijete správnu gumu a správne ju napnete, tak model s tou správnou váhou správne odštartuje.
Inými slovami: keď úspešne vyriešite túto rovnicu o troch neznámych, tak štarty z katapultu (bungee launch) sa pre vás stanú novým nevšedným zážitkom. Pretože pre nás sa zážitkom naozaj stali. A súdiac podľa reakcií, dovolíme si tvrdiť, že štart Black Sabbatha z katapultu sa stal zážitkom nielen pre „pozvaných hostí“, ale aj pre náhodných divákov (bežcov, psíčkárov ...) na Ďateline. autor: Janko O. |
Hoci sme svojho času Aladina a jeho predpovede veterných pomerov dosť „zopsuli“, tak na jeho predpovede daždivých dní sa väčšinou bezproblémovo spoliehame.
A tak keď Aladin pred časom zrazu „hlásil“ relatívne pekný deň (bez dažďa, slabý vietor, kde-tu aj slnko) a na nasledujúce dni skôr dážď, povedal som si: „Buď teraz, alebo nikdy!“ Taktiež bolo treba odskúšať Mirážovo „rozšírené“ pozičné osvetlenie, neustále zdokonaľovaný záznam letových dát a tiež tzv. „letovú asistenciu“. Okrem toho, Milan má stále v pamäti ten nevydarený štart Miráža z (jeho) ruky a tak bolo treba „vyliečiť“ túto jeho fóbiu (vždy úspešnými) štartmi z Katapultu. autor: Janko O. |