Články v kategórii Elektronika
|
Dnes si ukážeme, že pomocou elektroniky serva, čoby spínača, môžeme ovládať nie len jedny svetielka, alebo len jedno elektronické zariadenie.
Môžeme spínať aj dve, tri, či štyri svetielka (alebo čokoľvek iné). A v závere si ukážeme, že si takto môžeme vyrobiť automatické prižhavovanie spaľovacieho motora, alebo diaľkové ovládanie generátora dymu. autor: Janko O. |
|
Vždy som si myslel (a bol som na to aj patrične hrdý), že tie „naše“ RC prijímače, teda prijímače do modelov lietadiel sú tie najmenšie a samozrejme aj najľahšie.
A prijímače do RC aut a lodí môžu byť „hocijaké“, však to nelieta a teda uvezie hocičo. Avšak na web-stránke nášho modelárskeho kolegu a kamaráta Michala Nováčka som našiel informácie o vskutku miniatúrnych „autíčkárskych“ RC prijímačoch, ktoré ma z tohto omylu vyviedli. Ich „najväčší“ rozmer je asi 1cm a vážia sotva 0,3 gramu. pripravil: Janko O. autor článkov: Michal Nováček |
|
Preed nejakým časom sme uverejnili článok „(„Cevaro“) Pozičné osvetlenie modelu: podrobne, aj s návodom“.
A považovali sme to za „vybavenú“ vec. Skrátka, niečo v zmysle: tu je popis a návod a kto chce, nech si to postaví. Lenže, v komentároch a občas aj v mailoch sa objaví prosba, aby sme to či ono zariadenie dotyčnému urobili. Občas zvykneme (skôr zo srandy) odpovedať: „Dobre, vy namiesto nás píšte články (na tento web) a my vám to zariadenie postavíme.“ Zatiaľ ešte nikto nikdy nesúhlasil. Ktovie prečo? autor: Janko O. |
|
V prvom dieli sme si ukázali, ako je zapojená elektronika serva a ako je možné ju použiť na spínanie svetiel, či nejakého iného elektronického zariadenia v modeli.
Dnes pokračujeme v našom snažení a ukážeme si, ako to urobiť čo najjednoduchšie, alebo čo najefektívnejšie. autor: Janko O. |
|
Názov „cevaro osvetlenie“ sme si nevymysleli, ale len prevzali. To raz, pri jednom podvečernom lietaní jeden náš modelársky kolega zahlásil: „To vaše cevaro-osvetlenie ...“
Už ani nevieme, ako veta pokračovala, ale podstatné je, že sa to ujalo a názov „nášho“ osvetlenia bol na svete. Súčasne sme si uvedomili, že nikde na našej web-stránke nie je jeho ucelený popis, až to začalo vyvolávať dojem, že to nebodaj tajíme a žiadne detaily nechceme zverejniť. A tak to teda bez problémov odtajníme a zverejníme aj so schémou, s návodom a programom pre mikrokontrolér, pre tých, ktorí by si to chceli sami zrealizovať. Nie je na tom nič ťažké ani zložité, najprácnejšie je naťahať v krídlach a trupe modelu drôtiky k LED diódam. autor: Janko O. |
|
V poslednom čase sa na modeloch dosť rozmohli kadejaké svetielka.
My sme na našich modeloch mali svetielka už dávno, ale vtedy to bola naša ranná telemetria, pretože svojim blikaním signalizovali stav pohonnej batérie. Potom sme prešli na rádiovú telemetriu a na svetielka sme zanevreli. Ale postupom času sme sa k nim opäť vrátili. Nie že by sme podľahli módnej vlne, ale s pribúdajúcimi rokmi tie naše modely vidíme stále horšie a horšie. A tak je dobré mať na modeli svetielka a ovládať ich nejakým spínačom. Autor: Janko O. |
|
Ak sa vám ten nadpis zdá byť akýsi povedomý, tak možno preto, že sme minule uviedli článok s názvom: USB konektory prepojujúce krídla s trupom.
A ak sa pýtate, prečo nás zrazu trápia USB konektory z počítačovej branže, tak preto, že ich občas použijeme na prepojenie serv v krídlach s prijímačom v trupe, tak ako o tom píšeme v onom článku. A ak sa (ešte stále) pýtate, čože nás to práve teraz tak trápi, tak vedzte, že je to reakcia na komentár (k tomu článku), ktorý napísal český modelár Miro. A jeho zvedavosť, že koľko asi tak znesú USB konektory, sa preniesla aj na nás a bola pre nás inšpiráciou k meraniu. autor: Janko O. |
|
Už pred pár rokmi som sa pohrával s myšlienkou, ako rozmiestniť „všetko“ v modeli lietadla tak, aby pri vyvažovaní bolo potrebné čo najmenej mŕtvej váhy.
Jednalo sa mi hlavne o nejakým spôsobom upravené plány modelov a vlastné návrhy lietadiel. Vtedy vznikla excelovská tabuľka, v ktorej som najskôr vyvážil prázdny drak modelu, hmotnosť a vzdialenosť závažia od ťažiska som zadal do tabuľky. Každý komponent som odvážil a vzdialenosťami v tabuľke rozmiestňoval. Pričom som sledoval, kam a ako sa posúva ťažisko. autor: Milan H. |
|
Náš modelársky kolega a kamarát Ľubo Roziak opäť prispel „svojou troškou do mlyna“, teda do našej web-stránky.
Pravdu povediac, rovno sa priznal, že sa „na staré kolená“ zamiloval. A jeho trochu nečakanou láskou sa stalo Arduino. My mu rozumieme a aj fandíme. Tiež máme takéto podobné lásky zo sféry elektronických „hračičiek“. A Ľubo si z Arduina postavil 4-kanálovú RC súpravu (teda vysielač aj prijímač) na ovládanie nejakých (pre zmenu) mechanických „hračičiek“. autor: Ľubo Roziak úvod pripravil: Janko O. |
|
Pred časom sme nie náhodou do popredia vytiahli článok s názvom „Ťažký „život“ kondenzátorov v striedavých regulátoroch“.
Nebolo to samoúčelné, ale malo to svoj jasný cieľ. Lebo dnes vám chceme opäť pripomenúť, že namáhané a zle chladené rekuperačné kondenzátory regulátora môžu zapríčiniť haváriu modelu. autor: Janko O. |
|
Mali sme pre tento článok pripravený ešte iný názov: „Prúdy tečúce kondenzátorom v striedavom regulátore“, ale ten sa nám zdal byť voči skutočnosti málo „dramatický“.
Sme si vedomí toho, že tento článok sa môže javiť zaujímavým len pre pár modelárov, ale každý, kto chce mať lepšiu predstavu o zaťažení (a tým pádom o spoľahlivosti) jednotlivých súčiastok v obvode elektropohonu, uzná, že namerané hodnoty môžu byť priam dych-vyrážajúce. Nikoho zrejme neprekvapuje, že spínacími tranzistormi 20 Ampérového regulátora potečie prúd 20 A a v špičkách aj viac. Ale že by ten elektrolytický kondenzátor, ktorý sa mnohým môže zdať ak nie zbytočný, tak prinajmenšom nepodstatný, mohol byť nejak výraznejšie „namáhaný“, tomu sa dá ťažko veriť. A predsa! autor: Janko O. |
|
Keďže si myslíme, že pre modelára je dôležité poznať stav svojich pohonných batérií, konkrétne ich Céčka, stále sa snažíme nájsť čo najjednoduchší spôsob ako zmerať Ri (Resistance internal).
Pretože to, ako dobre bude „ťahať“ batéria vo vašom elektropohone, závisí v prvom rade práve od jej vnútorného odporu. Dnes prinášame ďalšiu jednoduchú metódu merania Ri pomocou multimetra a to metódu impedančnú. autor: Janko O. |
|
Dnes přinášíme odpověď na další mnohokrát opakovaný dotaz čtenářů. Co s Li-pol baterií, kterou jsem zapomněl zapnutou v modelu a teď nejde nabít?
Ihned na začátku Vás musíme varovat, že všechny rady a postupy v tomto článku uvedené mohou být nebezpečné a mohou vést až k explozi baterie, případně k dalším navazujícím škodám. Pokud budete oživení zkoušet, děláte vše na své vlastní riziko! Buďte VELMI opatrní a baterii věnujte zvýšenou pozornost nejen po dobu nabíjení, ale také i dlouho poté!!! autor: Dr.LuckyLuke pripravil: Janko O. |
|
Článok s takýmto názvom sme tu už mali pred nejakým časom a pravdu povediac, neplánovali sme žiadne pokračovanie. Avšak na RC Mánii sa rozvinula rozsiahla debata pod názvom „Účinnosť motoru v závislosti na regulácii (PWM)“, do ktorej sme sa na základe akéhosi nedorozumenia v podstate omylom zapojili. V tejto debate sa zniesli hromy-blesky na adresu modelárskeho prístroja Watt's Up, ktorý používame aj my a keďže sa pokladáme za „ochrancov“ malých slabých, lacných a zneuznaných (teda čínskych), rozhodli sme sa postaviť na jeho obranu.
A tak sme všetko dôsledne overili a zrealizovali porovnávacie merania, pričom ich výsledky naznačili, že sme radšej tento článok mali nazvať tak, ako sme už jeden náš článok nazvali, a síce: „Čo je a čo nie je možné“, s dôrazom na dovetok: „Nedajme sa obalamútiť.“ autor: Janko O. |
|
Upravoval som si programátor pre napaľovanie µC, ktorý funguje s napájacím napätím 3V.
Odskúšal som ho, prikladám schému a stručný popis. autor: Andrej B. pripravil: Janko O. |
|
Ján Amos Komenský správne tvrdil, že treba postupovať od jednoduchšieho ku zložitejšiemu. Asi sme v škole nedávali pozor, pretože my niektoré veci robíme naopak: Najskôr sme popísali, aké prúdy tečú striedavým motorom a teraz ideme popisovať pomery v jednosmernom motore. Pritom ovládanie striedavého motora je oveľa zložitejšie, ako ovládanie motora jednosmerného.
Možno nás k tomu viedlo akési bagatelizovanie prúdových pomerov v jednosmernom motore a tiež falošný pocit, že tieto motory sa v modelárskej praxi používajú málo a čoskoro možno aj tak zaniknú. Ale nie je ich málo a nezaniknú. A priebehy prúdov počas behu motora a aj ich hodnoty, obzvlášť pri brzdení, môžu byť pre mnohých prekvapujúce. autor: Janko O. |
|
Už dávnejšie vypukla vášnivá diskusia o vplyve odberu serv na rušenie prijímača.
Teraz máme na mysli skôr rušenie šírené napájaním palubného systému a nie klasické rušenie do antény RC prijímača. K tejto problematike máme niektoré, možno aj prekvapivé poznatky. Asi pred siedmimi rokmi sme uskutočnili sadu meraní tohoto zamerania ako reakciu na článok v RCR. Nebudeme popisovať všetky merania, spomenieme len tie, ktoré priniesli kladné výsledky: autor: Janko O. |
|
V komentároch k 1. časti (to sme samozrejme neplánovali ďalšie časti) sa objavil príspevok od nášho kamaráta Jyrryho.
Človeka, ktorý má najviac dvoj- a viac-motorových modelov zo všetkých modelárov, čo poznáme. Jeho skúsenosti s pohonom modelov sú rozsiahle a tak sme jeho názor nebrali na ľahkú váhu. autor: Janko O. |
|
V diskusiách na modelárskych fórach sa objavujú opakujúce sa dotazy, ako (správne) zapojiť letový stabilizátor (napr. RX3S).
Keďže my letový stabilizátor Orange RX3S s preflešovaným firmvérom Ed_10, Ed_11, či Ed_20 k plnej spokojnosti používame takmer vo všetkých našich modeloch, jeho prepojenie s RC prijímačom a so servami máme takpovediac „v krvi“. Navyše, v poslednom období sme toto prepojenie mierne upravili a tak Letový stabilizátor zároveň slúži aj ako Rozvodná doska (Power Board). autor: Janko O. |
|
Náš modelársky kolega a kamarát Oliver, ktorý na modelárskych internetových fórach vystupuje pod menom Olisoft, nám poslal popis, ako prijímač FrSky D4RF upraviť na meranie externého napätia, napr. napätia pohonnej batérie.
Popis je detailný – naozaj podrobný a doplnený mnohými fotografiami. autor: Oliver, alias Olisoft |