V predchádzajúcej časti boli porovnávané prednosti a nedostatky prístrojových a "ľudských" senzorov a elektronickej riadiacej jednotky a "prírodnej" riadiacej jednotky - ľudského mozgu. Táto časť bude venovaná už existujúcemu alebo predpokladanému využitiu modelárskej avioniky v leteckých modeloch.
autor: Janko O. |
Ale ako je na tom pilot RC modelu? Ak by sme sa držali "kybernetickej" terminológie, tak pilot má len jeden senzor (zrak), ktorý navyše nie je nijak zvlášť citlivý. Tým mám na mysli to, že či ide model do šmyku, pilot zistí, až keď autíčko urobí "hodiny". Nemá najmenšiu šancu na vzdialenosť viac ako 5 metrov zaregistrovať napr. 15 stupňovú odchylku osi autíčka od osi dráhy, ktorú by v skutočnom aute spoľahlivo zaregistroval aj silne "podgurážený" vodič. A ak šmyk "nepodchytíte" v začiatku, neskôr už je to beznádejné.
autor: Janko O. |
Ešte pred pár rokmi (a to doslovne) nebolo po modelárskej telemetrii ani vidu - ani slychu. Dnes sa výrobcovia elektronického RC vybavenia predháňajú, kto ju ponúkne rýchlejšie a kto jej ponúkne viac. O niekoľko rokov bude telemetria úplne bežná - všedná. Ale čo príde po nej, čo príde potom?
autor: Janko O. |