Články v kategórii Elektronika
|
Andrej B. zo Sliača už niekoľkokrát prispel k spestreniu obsahu našej Web stránky.
Je to mladý šikovný elektronik a dnes nám opäť dokáže, že je aj zručný konštruktér a že má aj „písacie črevo“. ---------------------------------------------------------- Občas sa zíde mať možnosť zmerať otáčky motora na lietadle. Alebo len tak vyskúšať akými spôsobmi sa to dá. A tak som sa pustil vyrábať otáčkomer. autor: Andrej B. |
|
V dnešnej dobe je možné na trhu nájsť väčšie množstvo loggerov výšky, niektoré sú dokonca nutné pre súťažné lietanie, ale ich cena je zbytočne vysoká.
Preto sa zrodila myšlienka vytvoriť výškomer čo najjednoduchšie a tým dosiahnuť čo najnižšiu výrobnú cenu zariadenia, ktoré je schopný vytvoriť doma aj stredne zručný elektrotechnik. autor: Peter Čamaj |
|
Před nedávnem se k nám do redakce „zatoulalo“ čidlo pro měření teploty baterií při nabíjení. Je v něm skutečně něco zázračného?
autor: Dr.LuckyLuke pripravil: Janko O. |
|
Začiatkom mája sme v článku „(A 39-ka ako) Fénix zase povstane z popola … 1. časť“ priniesli informáciu o ťažkej havárii Milanovej L-39-ky (L-39 Albatros), ktorá sa „prihodila“ koncom apríla (dubna).
Ešte na letisku sme „pojali“ podozrenie na regulátor so vstavaným spínaným BECom. Dnes túto hypotézu potvrdíme alebo vyvrátime. autor: Janko O. |
|
Na "našem" oblíbeném Hobby Kingu, na E-bayi i jinde na internetových e-shopech je k dostání celá řada jednoduchých testerů Lixx akumulátorů. Jejich typickými společnými znaky jsou miniaturní rozměry, obvykle jednoduché provedení ve formě destičky s konektorem zasmrštěné v průhledné bužírce a třímístný segmentový LED displej. Cena je také nízká, pohybuje se kolem několika dolarů. Často přidruženou funkcí je pak akustická signalizace podpětí připojeného Lixx akumulátoru. V článku vám představím několik typů testerů, na které můžete často narazit při toulkách po internetu.
autor: Michal Nováček |
|
Na otázku, prečo sme stavali niečo, čoho sú dnes plné obchody, je jednoduchá odpoveď: vtedy neboli.
V obchodoch sa v tých časoch predávala 1 kanálová RC súprava Mars. Bolo síce pár šťastlivcov, čo si dali priviesť Graupnera zo zahraničia, ale tí, čo to šťastie nemali, sa museli uspokojiť s neproporcionálnym 1 kanálom. Ale keďže modelár je tvor nespokojný, špekuloval, ako to spraviť doma na kolene. autor: Ľubo Roziak pripravil: Janko O. |
|
Tí, čo používajú rôzne kanálové spínače, GYRÁ s elektronickým riadením zisku a mix-moduly, ktoré sú priamo v modeli, to možno poznajú.
V skúšobnom zapojení na stole všetko funguje, po inštalovaní do modelu už nie, alebo je činnosť týchto zariadení prinajmenšom prapodivná. Možno tento článok nemusí zaujímať všetkých, ale tí, ktorí sa rozhodli let svojich modelov stabilizovať gyrami (napr. MKS380, či Turnigy380), by si ho asi prečítať mali. autor: Janko O. |
|
Mladého modelára Andreja B. zo Sliača sme na našej Web stránke spomínali už viackrát. Väčšinou nám poskytol fotografie, tam kde naše nestačili, alebo pridal krátky postreh (a samozrejme fotografie) z nejakej modelárskej akcie, naposledy z Dňa detí na letisku Sliač, ktorý sa konal 27. mája 2011.
Ale hlavnou Andrejovou devízou je dobrá znalosť elektroniky (však je to Murgašák) a tiež práce s mikrokontrolérmi (Atmel), čo je v modelárstve čím ďalej tým viac významnejšie. autor: Andrej B. úvod pripravil: Janko O. |
|
Ešte pred nejakým časom sme dostali mail od pravidelného návštevníka našej Web stránky Petra Baláža alias Bulmana. Zdá sa, že Peter je zručný a skúsený elektronik a bol by hriech, aby si svoje riešenia a skúsenosti nechával len pre seba. V jeho maile sa píše:
Nakoľko som pravidelným návštevníkom vašej stránky, ktorou som sa neraz nechal inšpirovať, rozhodol som sa tiež prispieť svojou troškou do mlyna. autor: Peter Baláž alias Bulman pripravil: Janko O. |
|
Externí BEC nebo-li UBEC je elektronický obvod, který slouží jako hlavní nebo přídavný zdroj napájení pro elektronickou výbavu RC modelu.
UBEC poskytuje stabilní výstupní napětí v rozsahu obvykle 5 až 6V s výstupním proudem o velikosti až několik desítek ampér. Dá se použít všude tam, kde chybí interní BEC (například regulátory se vstupem OPTO), nebo pro posílení napájení tam, kde je to potřebné. Časté dotazy RC modelářů směřují právě k tomu, jak správně UBEC obvod zapojit. autor: Michal Nováček |
|
Medzi modelármi, ale aj na modelárskych fórach často vznikajú diskusie o rôznych servách, o ich rýchlosti, o ich presnosti, ale v neposlednom rade aj o ich vôlach a ich vplyve na ich elektrický odber a v konečnom dôsledku na samotný let modelu.
autor: Janko O. |
|
Že nie je servo ako servo, to je jasné, ale niektoré naozaj stoja za povšimnutie.
Bohužiaľ, v zlom slova zmysle. Niekedy dávnejšie nám prišiel znepokojivý mail. Poslal ho náš modelársky kolega Gabriel Jáger z Veľkých Kapušian. Gabriel (a ako sa neskôr ukázalo, nielen on) má zlú skúsenosť so spomínanými servami. pripravil: Janko O. |
|
Z času na čas, ale zato so železnou pravideľnosťou, sa na modelárskych fórach objavujú dotazy typu:
"Mám v modeli viac serv a jeden BEC nestačí, môžem zapojiť (dva) BECy paralelne?", alebo: "Mám dvojmotorový model s dvomi regulátormi, ako ich mám zapojiť?" No a s rovnakou železnou pravideľnosťou sa objavujú aj odpovede: "BECy paralelne v žiadnom prípade nezapájaj, radšej použi silnejší", eventuálne: "Kábliky z regulátorov môžeš zapojiť do prijímača (buď cez Y-kábel, alebo do samostatných kanálov), ale na jednom z nich vytiahni stredný (+5V) káblik." autor: Janko O. |
|
Keď sme pred niekoľkými rokmi uviedli 3. časť tohto miniseriálu, predpokladali sme, že je to časť posledná.
Žiadnu ďalšiu sme nepripravovali a ani sme sa nad touto problematikou nezamýšľali. Až prišiel deň, keď sme dostali mail od pána Miroslava Hrubého. Jeho obsah nás donútil znovu sa nad tým zamyslieť, niečo odskúšať, či pomerať. pripravil: Janko O. |
|
K napísaniu ďalšej časti seriálu, ktorý seriálom ani byť nemal, nás primäl pomerne nečakaný poznatok českého modelára s nickom „Sejny“. Taktiež overoval presnosť niektorých meracích prístrojov a pritom narazil na situáciu, kedy by niekto neskúsený s nadšením zvolal: „Zhotovil som perpetuum mobile!“
Konkrétne zistil, že z batérie odoberá viac energie (mAh), ako do nej nabíja. Zdravá logika skúseného modelára a technika naznačovala, že niekde bude problém. Po krátkom pátraní zistil, že „pes je zakopaný“ v nabíjači. Konkrétne v nepresnosti časomiery. Jeho zistenia nás tak zaujali, že sme v jeho úsilí pokračovali. autor: Janko O. |
|
Ešte pred pár rokmi, keď sme kúpili naše prvé (a aj pekne drahé) LiPol batérie a ešte sme nemali špeciálne nabíjače, LiPolky sme nabíjali pomocou regulovateľného laboratórneho zdroja. Literatúru sme mali naštudovanú, a tak nám bolo jasné, že batériu, zloženú z viacerých LiPol článkov, je nutné balancovať. Pri dvojčlánku to bolo jednoduché, pretože zdroj je dvojitý, ale horšie to bolo s troj-článkom. Trojitý zdroj sme nemali.
Preto bolo nutné, aby sme si vyrobili zariadenie – elektronický obvod, ktorý nedovolí, aby počas nabíjania napätie žiadneho článku neprekročilo stanovenú hodnotu. Toto zariadenie sa volá obmedzovač (nie balancér, to je niečo iné). autor: Janko O. |
|
Dalo by sa povedať, že toto je vlastne akýmsi voľným pokračovaním článku "Je LiPol batéria vhodná do RC vysielača?". V ňom bol spomenutý problém prílišného vybitia (podvybitia) LiPol článkov a jeho dopad na zmenu parametrov batérie, hlavne kapacity a vnútorného odporu Ri, ale aj na jej životnosť.
Keďže problematika životnosti (je o nej zmienka aj v závere tohto článku) je príliš dlhodobou záležitosťou, sústredili sme sa na to, čo sa dá overiť v kratšom časovom horizonte. A tak sme pokusnú LiPol batériu niekoľkokrát hlboko vybili a sledovali sme, aké to bude mať následky na jej kapacitu a vnútorný odpor. A že sme sa s ňou nijako „nemaznali“, to si môžete byť istí. autor: Janko O. |
|
Niekedy sa to zíde.
Čo? Vybiť jednotlivé články batérie na určitú hodnotu. Samozrejme, u všetkých článkov býva hodnota, na ktoré sú vybité, spravidla rovnaká. Ale nie je to podmienkou. Ešte za čias pohonu NiCd batériami, sme občas potrebovali jednotlivé články vybiť na určitú hodnotu. V literatúre bolo uvádzané, že by to malo byť asi 0,7 až 0,8 Voltu. A tak sme si vyrobili vybíjač NiCd článkov. No, nebol to jeden vybíjač, bolo to veľa vybíjačov, pretože sme naraz vybíjali veľa článkov. No a nedávno sa v komentároch objavila požiadavka na niečo podobné, ale pre LiPol články. autor: Janko O. |
|
Sme veľmi radi, ak naše články dokážu niekoho motivovať k zlepšeniu zapojenia - veď to je vlastne jedným z našich cieľov.
Tak je to aj v tomto prípade s článkom na obmedzovač napätia pri nabíjaní LiPo článkov. Ešte niekedy dávnejšie sme dostali mejl od Martina Šejnohu, kde ako sám píše - vytvoril 6-kanálovú verziu a poskytol aj podklady pre tvorbu plošného spoja. autor: Martin Šejnoha pridal: mior |
|
Iný, možno výstižnejší názov tohoto článku by mohol byť: Vplyv napätia LiPol článkov na ich vnútorný odpor.
Už dávnejšie sme si všimli, že tá istá LiPol batéria nám pri rôznych "príležitostiach" vykazovala rôzny vnútorný odpor Ri. Opakované merania a ani merania inými metódami nepriniesli iné výsledky a tým pádom ani vysvetlenie vzniku nezrovnalostí. Dokonca aj teplota batérie bola zhodná, tak kde je teda "zakopaný pes"? autor: Janko O. |