Meranie rýchlosti modelu Pitotovou trubicou - praktické overenie
Tento článok bol napísaný 19.4.2010:
..............................................
FUNGUJE TO !!!
Tak s takýmto nadšením som v nedeľu popoludní zhodnotil výsledok praktického letového overenia funkcie Pitotovej trubice pri meraní rýchlosti letu modelov.
autor: Janko O.
SúÄ?asne sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som sÄ?úbil, že na ich na toto praktické overenie zavolám a samozrejme - nezavolal som. Ale mám pre svoje poÄ?ínanie vysvetlenie: Predvádzať pred verejnosťou nieÄ?o neoverené, to je vždy riziko a priznávam, že veÄ?mi som sa obával blamáže. Aj preto, že tu sa "zišlo" hneÄ? niekoÄ?ko potenciálne "problémových elementov" súÄ?asne. Poprvé: samotná, praxou ešte nepreverená Pitotova trubica so snímaÄ?om tlaku. Podruhé: v prijímaÄ?i telemetrie som prvý krát použil RF-modul, ktorý predtým mal brat Miroslav a ktorý vykazoval nevyspytateÄ?né správanie sa. Miroslavovi som dal svoj spoÄ?ahlivý RF-modul a ten jeho som podrobil "lieÄ?be" a dnes sa mal predviesť v plnom "zdraví". Potretie: servá HS-55, ktoré sú vo Fantomovi, majú už dosť "vybehané" potenciometre v okolí neutálnej polohy, vplyvom Ä?oho servá nepravideÄ?ne "pobrnkávajú". (Predstava, že sa kamarátom vyhováram v štýle: „Vieš, meranie rýchlosti síce funguje, ale na displeji niÄ? nevidíš, pretože je pokazený RF-modul v telemetrii“, mi naháňa hrôzu. Kto by tomu uveril?)
Ale všetko napokon dopadlo nad oÄ?akávanie dobre, vymenujem to od zadu: servá to vydržali, ale zrejme to bol ich posledný let, pretože na taký rýchly model, akým Fantom isto je, je ich "brnkanie" už neúnosné. "Miroslavov" RF-modul sa javí ako úplne zdravý, dokonca je možno citlivejší ako ten pôvodný "môj". A teraz to najdôležitejšie: prax sa zhoduje s teóriou, Ä?iže meranie rýchlosti letu modelu s využitím Pitotovej trubice je funkÄ?né. Trochu som aj banoval, že nemám ani jediného pomocníka (manželka bola síce so mnou, ale tú beriem ako talisman pre šťastie a ešte ako katalyzátor, ktorý ako hovorí definícia, sa síce reakcie nezúÄ?astňuje, ale ju urýchluje). Nebolo totiž jednoduché riadiť rýchleho Fantoma a súÄ?asne sledovať, Ä?o ukazuje rýchlomer na telemetrii. V rozsahu stredných rýchlostí 60 až 90 km/h to nebol problém, ale najnižšia rýchlosť, ktorou som nechal Fantoma letieť bez "dohÄ?adu" bola 36 km/h a najvyššia, ktorú mi už trochu zostarnuté LiPolky dovolili bola 114 km/h.
Ako som už v úvodnom teoretickom Ä?lánku spomínal, meranie rýchlosti modelu meraním náporového tlaku z Pitotovej trubice je nepresné v oblasti nízkych rýchlostí a s narastajúcou rýchlosťou sa presnosť zvyšuje. Preto táto metóda nie je vhodná na meranie rýchlosti "pomaloletov", ale skôr sa hodí do rýchlych modelov, napr. poháňaných EDF-kami.
.jpg)
Na objasnenie prikladám tabuÄ?ku, z ktorej som vychádzal pri "teoretizovaní" nad touto témou. V Ä?avom stÄ?pci je rýchlosť v metroch za sekundu, lineárne narastajúca po 2 m/s, vedÄ?a je namerané napätie z tlakového senzora v miliVoltoch (tu už vidno jeho kvadratickú závislosť od rýchlosti), Ä?alej napravo je toto napätie prevedené 10-bitovým AD-prevodníkom na Ä?íslo a úplne napravo Ä?ervenými Ä?íslami vypoÄ?ítaná rýchlosť v km/hod (Ä?íslo z ADC vynásobené konštantou a odmocnené). Ako vidno v hornej Ä?asti tabuÄ?ky, tento princíp merania spôsobuje, že rýchlosti menšie ako 10 km/h vôbec nemeria. Potom už síce meria, ale zaÄ?ne až so 40 percentnou chybou, ktorú ale rýchlo znižuje, a od 36 km/h je už chyba menej ako 5 % (presnejšie ako tachometer v aute). Od 50 km/h chyba nedosahuje ani 1 %. Softvérovými úpravami, tzv. váženým priemerovaním, sa síce nepresnosť pri nízkych rýchlostiach zmenšila, ale narástlo Ä?asové oneskorenie zobrazovanej rýchlosti. Mám zlé tušenie, že tu si softvér vyžiada ešte nejednu prebdenú noc.
