Meranie rýchlosti modelu Pitotovou trubicou - praktické overenie
Tento článok bol napísaný 19.4.2010:
..............................................
FUNGUJE TO !!!
Tak s takýmto nadšením som v nedeľu popoludní zhodnotil výsledok praktického letového overenia funkcie Pitotovej trubice pri meraní rýchlosti letu modelov.
autor: Janko O.
Súčasne sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som sľúbil, že na ich na toto praktické overenie zavolám a samozrejme - nezavolal som. Ale mám pre svoje počínanie vysvetlenie: Predvádzať pred verejnosťou niečo neoverené, to je vždy riziko a priznávam, že veľmi som sa obával blamáže. Aj preto, že tu sa "zišlo" hneď niekoľko potenciálne "problémových elementov" súčasne. Poprvé: samotná, praxou ešte nepreverená Pitotova trubica so snímačom tlaku. Podruhé: v prijímači telemetrie som prvý krát použil RF-modul, ktorý predtým mal brat Miroslav a ktorý vykazoval nevyspytateľné správanie sa. Miroslavovi som dal svoj spoľahlivý RF-modul a ten jeho som podrobil "liečbe" a dnes sa mal predviesť v plnom "zdraví". Potretie: servá HS-55, ktoré sú vo Fantomovi, majú už dosť "vybehané" potenciometre v okolí neutálnej polohy, vplyvom čoho servá nepravideľne "pobrnkávajú". (Predstava, že sa kamarátom vyhováram v štýle: „Vieš, meranie rýchlosti síce funguje, ale na displeji nič nevidíš, pretože je pokazený RF-modul v telemetrii“, mi naháňa hrôzu. Kto by tomu uveril?)
Ale všetko napokon dopadlo nad očakávanie dobre, vymenujem to od zadu: servá to vydržali, ale zrejme to bol ich posledný let, pretože na taký rýchly model, akým Fantom isto je, je ich "brnkanie" už neúnosné. "Miroslavov" RF-modul sa javí ako úplne zdravý, dokonca je možno citlivejší ako ten pôvodný "môj". A teraz to najdôležitejšie: prax sa zhoduje s teóriou, čiže meranie rýchlosti letu modelu s využitím Pitotovej trubice je funkčné. Trochu som aj banoval, že nemám ani jediného pomocníka (manželka bola síce so mnou, ale tú beriem ako talisman pre šťastie a ešte ako katalyzátor, ktorý ako hovorí definícia, sa síce reakcie nezúčastňuje, ale ju urýchluje). Nebolo totiž jednoduché riadiť rýchleho Fantoma a súčasne sledovať, čo ukazuje rýchlomer na telemetrii. V rozsahu stredných rýchlostí 60 až 90 km/h to nebol problém, ale najnižšia rýchlosť, ktorou som nechal Fantoma letieť bez "dohľadu" bola 36 km/h a najvyššia, ktorú mi už trochu zostarnuté LiPolky dovolili bola 114 km/h.
Ako som už v úvodnom teoretickom článku spomínal, meranie rýchlosti modelu meraním náporového tlaku z Pitotovej trubice je nepresné v oblasti nízkych rýchlostí a s narastajúcou rýchlosťou sa presnosť zvyšuje. Preto táto metóda nie je vhodná na meranie rýchlosti "pomaloletov", ale skôr sa hodí do rýchlych modelov, napr. poháňaných EDF-kami.
.jpg)
Na objasnenie prikladám tabuľku, z ktorej som vychádzal pri "teoretizovaní" nad touto témou. V ľavom stĺpci je rýchlosť v metroch za sekundu, lineárne narastajúca po 2 m/s, vedľa je namerané napätie z tlakového senzora v miliVoltoch (tu už vidno jeho kvadratickú závislosť od rýchlosti), ďalej napravo je toto napätie prevedené 10-bitovým AD-prevodníkom na číslo a úplne napravo červenými číslami vypočítaná rýchlosť v km/hod (číslo z ADC vynásobené konštantou a odmocnené). Ako vidno v hornej časti tabuľky, tento princíp merania spôsobuje, že rýchlosti menšie ako 10 km/h vôbec nemeria. Potom už síce meria, ale začne až so 40 percentnou chybou, ktorú ale rýchlo znižuje, a od 36 km/h je už chyba menej ako 5 % (presnejšie ako tachometer v aute). Od 50 km/h chyba nedosahuje ani 1 %. Softvérovými úpravami, tzv. váženým priemerovaním, sa síce nepresnosť pri nízkych rýchlostiach zmenšila, ale narástlo časové oneskorenie zobrazovanej rýchlosti. Mám zlé tušenie, že tu si softvér vyžiada ešte nejednu prebdenú noc.
