Náš talentovaný modelársky kolega a kamarát z Nového Mesta nad Váhom - Patrik, vystupujúci pod skratkou Skriu, mi poslal mail, v ktorom reaguje na sériu článkov "Čo robiť, aby bol model rýchlejší".
Zaujímal by ho konkrétny technologický postup k dosiahnutiu hladkého povrchu penového modelu, či už z Polystyrénu alebo z EPP.
V závere svojho mailu použil neodmietnuteľný argument: "Možno by to zaujímalo viacerých".
autor: Janko O.
Hneď v úvode upozorňujeme, že toto je len jeden z mnohých postupov úpravy povrchu penových modelov. V literatúre a na internete je možné nájsť mnoho značne odlišných postupov. Samozrejme, každý má isté výhody, ale aj nevýhody a pre dané použitie je vhodné vybrať si ten správny.
Tento náš konkrétny postup je vhodný skôr pre malé alebo stredné modely, vyrobené z Polystyrénu (a čiastočne aj z EPP alebo Elaporu). Nepridáva modelu príliš veľa hmotnosti, ale ani veľa pevnosti, a je pomerne jednoduchý, čiže je vhodný pre nás - lenivých.
Tento postup úpravy povrchu je akousi reakciou na vlastnosti "gulôčkového" penového Polystyrénu, z ktorého je vyrobená drvivá väčšina čínskych stavebníc, teda stavebníc, ktoré si väčšina z nás môže dovoliť. Ide o to, že mechanická pevnosť jednotlivých gulôčiek Polystyrénu je dostatočná, nevyhovujúca je väzba medzi gulôčkami navzájom. Chcete dôkaz? Rozlomte kúsok penového Polystyrénu! V podstate nikdy nedôjde k narušeniu konzistencie jednotlivých gulôčiek, ale zlom je vedený cestou, kde dochádza len k dotyku gulôčiek. Ideálne by bolo, keby sa gulôčky Polystyrénu "viazali" ako tehly v múre. Ale zatiaľ nikto nevymyslel lacnú technológiu, ako to dosiahnuť.
Preto je nutné zväčšiť väzbu medzi jednotlivými gulôčkami. Po viacerých skúškach sme dospeli k dobrým výsledkom tým, že povrch modelu, alebo aspoň jeho namáhanej časti, niekoľko-krát natrieme liehom zriedeným lepidlom na Polystyrén - Styrolepom.
Prvý náter môže byť naozaj veľmi riedky, aby lepšie prenikal od povrchu do hĺbky materiálu. Jeden diel Styrolepu a až desať dielov liehu je treba dôkladne premiešať a potom štetcom roztierať. Styrolep je číry, takže ho po zaschnutí nevidieť. Prírastok hmotnosti je zanedbateľný, pretože všetok lieh sa odparí a významná časť Styrolepu tiež.
Na ďalšie vrstvy náteru je vhodné Styrolep riediť menej. Hranica najvyššej "rozumnej" hustoty je: jeden diel Styrolepu a dva až tri diely liehu. Problém môže nastať, ak je model od výrobcu už nastriekaný farbou. Vsakovanie riedeného Styrolepu je značne menšie a ako farba zareaguje na lieh, to je tiež otázka. Odpoveď: treba vyskúšať, najlepšie na nejakom nenápadnom mieste.
Takto upravený a dobre vyschnutý povrch je prekvapujúco tvrdý a dá modelu aj požadovanú pevnosť. Už na "omak" aj na poklep takmer uveríte, že sa nejedná o penový Polystyrén, ale pocit aj zvuk je skôr "preglejkový". Mechanická pevnosť má výrazne "sendvičovitý" charakter, vo vnútri je vlastne len výplň, pevnosť materiálu je sústredená na povrchu. To je z hľadiska pomeru pevnosti a hmotnosti asi najlepšia kombinácia.
Takýto povrch je dokonca schopný aj určitého brúsenia, najskôr hrubším papierom (asi 80), potom jemnejším (okolo 200). Bohužiaľ, "chlpatého" povrchu sa takto nezbavíte. Tu treba použiť iný "fígeľ". Ale pre mnohé modely bude táto nenáročná úprava vyhovujúca a pri minimálnom náraste hmotnosti prinesie určité zjemnenie povrchu ale aj zlepšenie mechanickej pevnosti modelu.
Pokračovanie ->
Súvisiace články:
Úprava povrchu penových modelov - 3.časť
Úprava povrchu penových modelov - 2.časť