Zmysly nás často klamú:
Veď to poznáte: "Ten vetroň je aspoň 400 metrov vysoko". A výškomer ukazuje slabých 200.
Alebo: "Ten model ti padol strááášne ďaleko" a nakoniec ho nájdete za prvým stromom.
Alebo: "To letí rýchlo, aspoň 150". A v skutočnosti?
Nuž, radšej sme to zmerali!
_________________________________________
pripravil: Janko O.
Pred časom (no, pred časom, už je to vyše roka) u mňa boli Pavel a J.N. merať vnútorný odpor ich LiPoliek (na našom "špeciálnom" merači). Sme radi, že teória s praxou sa zhodovali: Ich predchádzajúce komentáre: "Táto by mala byť super" alebo "Táto je cárach", boli meraniami plne potvrdené.
Messerschmidt Me-109
Samozrejme, okrem LiPoliek sme dali reč aj o kadečom inom modelárskom. Často sme konštatovali, že toto je takto alebo takto, lebo sme tam namerali taký prúd alebo taký ťah. Ale Pavel kládol otázky "na telo" a neraz sme museli použiť formulku, ktorú príliš neobľubujeme: "Nie sme si istí, toto sme nemerali, ale zdalo sa nám, že to bolo dvakrát viac" a podobné skôr pocitové ako faktické vyjadrenia.
Ale zmysly nás často klamú. Veď to poznáte: "Ten vetroň je aspoň
A práve toto a polemika o schopnosti modelu dosahovať podobné rýchlosti nás primäla k nasledujúcemu návrhu: "ZMERAJME TO!" Mali sme na mysli meranie rýchlosti tých modelov, o ktorých sme boli presvedčení, že sú rýchle. A potom by sa nám lepšie odhadovalo a kalkulovalo, ako by to mohlo byť u iných modelov.
Hawker Huricane
Metódy nám napadli dve:
Rýchlosť [km/h] = 360 / Čas preletu
A tak sme to aj zrealizovali. Báli sme sa, že o meranie nebude záujem, ale nakoniec sa nás tam zišlo neúrekom a aj meracia technika bola na úrovni. Vidno, že mnohé veci modelárov nezaujímajú, ale rýchlosť ich modelov - to je iné, to zaujíma všetkých. Bolo pod mrakom, bezvetrie, dalo by sa povedať ideálne podmienky. Miesto činu - Ďatelina (mierne klonená lúka pod kopcom za sídliskom Sásová, smerom na Šachtičky). Meranie sme zrealizovali metódou číslo 2. Sto metrovú bázu sme vytýčili laserovým diaľkomerom, ktorý priniesol Janko S (J.S.). Ako stopky sme použili celkom "fajnový" mobil jeho syna Miška, na nete vystupujúceho ako MisoeS. Komunikáciu medzi bodmi A a B zabezpečovali rádiostaničky. Dokonca sme mali dve sady.
Modelov bolo tiež dosť: Miškov P-51 Mustang, Bohdanovu letku tvoril Messerschmidt Me-
P-51 Mustang
Podmienkou bolo merať rýchlosť získanú motorom, nie klesaním z výšky. Inými slovami povedané: Vodorovný let. Páni, neverili by ste, aké ťažké je letieť rovno. Skonštatovali sme, že každý jeden z nás mal problém preletieť rovno mizerných
Každý absolvoval niekoľko platných pokusov, rozhodoval najlepší výsledok. Výsledky dopadli nad očakávania. Aspoň my to tak chápeme. Rýchlosť vrtuľových modelov bola príjemným prekvapením:
EDF-kové stroje prekonali 100 km/h:
čo sme viac-menej očakávali, pretože ho k tomu predurčovalo niekoľko faktorov. Deltovité krídlo, hladký povrch (čiže nízky koeficient odporu vzduchu Cx, pretože je takmer celý potiahnutý hladkými samolepkami) a pohon elektrodúchadlom, ktorého rýchlosť vychádzajúceho prúdu vzduchu by podľa výpočtov mala byť okolo
Bohdanov Mirage 2000 (v súčasnosti je už "nadupanejší" a asi aj rýchlejší)
Občas nás chytí záchvat nadšenia, vytiahneme svojich Fantomov (Fantoma má Miroslav aj ja) do výšky a necháme ich prudkým klesaním riadne "rozhulákať". Akú rýchlosť dosahujú pri tejto adrenalínovej príležitosti si netrúfame odhadnúť (v čase písania tohoto článku ešte nebol môj Fantom vybavený meraním rýchlosti Pitotovou trubicou). Len zlovestné svišťanie vzduchu, prúdiaceho okolo modelu naznačuje, že to bude dosť.
Môj Fantom (už s Pitotovou trubicou)
Keď razantné klesanie vyrovnávam pozvoľným oblúkom nad zemou, tŕpnem a myslím si: "Keď teraz rupnú prevody v servách, tak ťa, milý Fantom, nevyhrabem ani čakanom."
Meranie rýchlosti klesajúceho modelu hore spomínanými spôsobmi 1 ani 2 nepripadá do úvahy. Navyše meranie týmito nepriamymi metódami, keď výpočtom zistíme rýchlosť, ktorou letel model pred piatimi minútami, nie je až tak Cool. Oveľa vzrušujúcejšie je za letu pozrieť na displej a zhíknuť: "Veď to letí skoro 180!" Cez to všetko nám to nedalo a s mojim bratom Miroslavom (MiOr) sme hľadali spôsoby, ako ukojiť aj túto zvedavosť. To, k čomu sme dospeli, je uvedené v sérii článkov: "Cesta k telemetrii".
Súvisiace články: