Meranie rýchlosti pohybu serv
Pred pár rokmi sme zisťovali teplotnú závislosť kľudovej polohy viacerých bežných modelárskych serv.
Potom sme u nich merali presnosť, citlivosť alebo pásmo necitlivosti.
Jeden známy slovenský modelár nás síce vyzval, aby sme zmerali aj ich rýchlosť, ale vtedy sa nám to javilo ako ťažko splniteľná úloha. Nebolo nám jasné, ako ju merať bez komplikovaného technického vybavenia a tak sme problém odložili na neurčito.
Ale potom to prišlo: myšlienka – nápad. Možno nemusíme merať rýchlosť pohybu serv presne podľa špecifikácie nejakej normy. Možno stačí realizovať orientačné zrovnávacie merania za použitia vlastnej meracej metódy. A tá bola veľmi jednoduchá.
autor: Janko O.
Bežne výrobcovia modelárskych serv určujú ich rýchlosť tak, že zmerajú čas, za ktorý sa výstupná páka serva pootočí o 60 stupňov. Pričom môže byť servo napájané nižším napätím 4,8 alebo 5 Voltov, alebo vyšším napätím 6 Voltov. Teraz sa nebudeme venovať HV servám s napájaním 7,4 Voltu a podobne.
Táto metóda merania sa nám javila vzhľadom na naše domácko-panelákové podmienky pomerne zložitá a tak sme si vymysleli metódu vlastnú. Táto metóda je síce s oficiálnou metódou nekompatibilná, ale pre účely orientačných zrovnávacích meraní plne vyhovujúca.
My, rovnako ako väčšina modelárov, servá väčšinou využívame v rozsahu šírky vstupných impulzov 1000 až 2000 mikrosekúnd, pričom kľudová poloha je v strede, teda 1500 (eventuálne 1520) mikrosekúnd. Niektoré servá sa pri zmene šírky impulzu o 500 mikrosekúnd pootočia približne o 45 stupňov, niektoré menej, ale niektoré aj viac – takmer o 60 stupňov. V tom prípade by sa naše merania približovali meraniam výrobcov serv.
Pri meraní rýchlosti pohybu serv sme vychádzali síce zo zjednodušenej ale predsa len logickej úvahy, že servo odoberá prúd len vtedy, keď sa pohybuje. Zotrvačnosť pri rozbehu je približne vykompenzovaná zotrvačnosťou pri dobehu. Navyše charakter prúdového odberu serva je silno impulzný, takže odpadá nejednoznačnosť stanovenia momentu, kedy servo prúd odoberá a kedy nie. Najlepšie situáciu ozrejmí nasledujúci obrázok.
Na ňom je pomocou digitálneho pamäťového osciloskopu zachytený charakter prúdového odberu analógového serva pri skokovej zmene šírky vstupných impulzov o 500 mikrosekúnd. Na nasledujúcom obrázku je tá istá situácia, ale v prípade digitálneho serva.
Obrázky sú okomentované, takže je možné názorne vidieť rozdiely medzi servami aj spôsob stanovenia ich rýchlosti.
Nasledujúca tabuľka prináša výsledky merania rýchlosti pohybu viacerých bežných serv, ktoré sme už predtým potrápili pri zisťovaní ich teplotnej stability, či meraní pásma necitlivosti.
Z výsledkov sú jasne vidieť slušné a vyrovnané výsledky digitálnych serv.
Avšak servá analógové preukázali až nepeknú „rozmanitosť“. Dobré hodnoty aj v tejto „disciplíne“ dosiahli lacné servá HXT900, ale aj zaznávané Turnigy TG9e. Renomovaní výrobcovia opäť neprekvapili, pretože aj tu mali svojich zástupcov s vynikajúcimi výsledkami, ale aj vyložených „prepadlíkov“.
Servá, ktorých časy prekračujú hodnotu 300 milisekúnd, sa samé diskvalifikovali tým, že prekmitávali. To znamená, že výstupná páka sa síce do danej polohy dostala v dobrom čase, ale v pohybe pokračovala ďalej a potom sa musela vrátiť. Niektoré servá prekmitli dokonca aj pri návrate.
Niektoré servá nevykazovali rovnakú rýchlosť pohybu obidvomi smermi. Pohyb jedným smerom bol rýchlejší a druhým smerom zase pomalší. My sme zapísali priemernú hodnotu.
Čo sa týka rýchlosti pohybu, tak víťazom sa síce stalo „malinkaté“ servo HD-1370, ktoré však v predchádzajúcich disciplínach totálne sklamalo.
Súvisiace články:
Presnosť, citlivosť, alebo pásmo necitlivosti modelárskych ser
Výhody digitálnych serv voči servám analógovým – 1.časť
Stabilita kľudovej polohy serva v závislosti od teploty – 3.čas
Stabilita kľudovej polohy serva v závislosti od teploty – 2.časť
Stabilita kľudovej polohy serva v závislosti od teploty
Oprava serva - 1.časť - vybehané servo
Oprava serva - 2.časť - zhorená elektronika
180 - stupňové servo: Ako funguje a na čo je?