Podvozky modelov lietadiel a problémy s nimi
Ešte skôr, ako sa postupne rozbieha tohtoročná modelárska sezóna, snažíme sa zistiť, aké modely pripravujú naši modelárski kolegovia.
Mnohé ich modely sú podľa našich "ľahkovážnych" zvyklostí "seriózneho" charakteru (3 kg a viac), poháňané elektropohonom, ale aj "spaľovákmi".
Také modely sa už z ruky hádzať nedajú a tak sú (alebo budú) vybavené podvozkami, niektoré aj zaťahovacími.
autor: Janko O.
A v nich (v tých podvozkoch) je práve ten problém. Vrátime sa trochu do histórie a spomenieme dobu spred viac ako 20-tich rokov, keď ešte elektropohon prakticky neexistoval a okrem vetroňov sme lietali hlavne so "spaľovákmi".
Vtedy, (číňanmi) nefalšované japonské stavebnice QB-15 a QB-20 (a iné) mali podvozky z kaleného pružinového drôtu a plastové kolečká s gumenými "pneumatikami", ktorých materiálová kvalita a presnosť výroby bola skutočne japonská. Aj takýto jednoduchý podvozok zaručoval, že model pri štarte alebo pristátí po dráhe "neštrikoval", ale celkom slušne držal stopu.
A podvozkové nohy sa "rozčapili" len vtedy, keď sme model na dráhu posadili veľmi necitlivo. Aby sa ani to nestávalo, tak sme podvozok aj na takomto ľahkom modeli vystužovali rôznymi lankami a pružnými vzperami.
Pri listovaní modelárskym časopisom (Modelář) sme nechápali, keď niekto vyrábal podvozok na väčší a ťažší model za pomoci sústruženia, frézovania a zvárania aj niekoľko týždňov, alebo taký podvozok od niekoho kúpil za niekoľko tisíc korún (čo bol vtedy mesačný plat).
Dá sa povedať, že sa to úplne snažíme pochopiť možno až teraz, keď si predstavujeme sily, ktoré pôsobia na podvozok modelu vážiaceho niekoľko kilogramov počas štartu, ale hlavne počas pristávania.
Videli sme model s pevným, ale neodpružený podvozkom, upevneným na krídlach, ktorému sa po tvrdšom pristátí krídla prelomili. Takže odpruženie podvozku je nutné, ale nesmie byť príliš mäkké, inak aj pri nie príliš tvrdom pristátí prepruží až na doraz a potom sa už podvozok správa ako neodpružený.
Okrem toho, nie je odpruženie ako odpruženie, pretože veľmi elegantné teleskopické odpruženie (priame teleskopické, bez zalomenia do L) je pri prekonávaní nerovnosti na dráhe (aj malý kameň, diera alebo prasklina v asfalte) absolútne nevhodné a videli sme takýto podvozok po prejazde praskliny v asfalte pri štarte, ako sa vylomil aj s kusom preglejky z krídla. Takéto podvozky sú vhodné len na skutočne bezchybný povrch štartovacej dráhy.
Dobré odpruženie by malo koleso podvozka po styku s prekážkou vysunúť nielen hore (snažiť sa prejsť cez prekážku), ale aj dozadu (tzv. vlečený podvozok - zalomený do L) a tak sa prekážke trochu "podvoliť" a uľahčiť tak jej zdolanie. Neveríte? Skúste prekonať primeranú prekážku vozíkom, ktorý tlačíte, alebo ktorý ťaháte. Je to obrovský rozdiel.
Všeobecne platí, že čím väčšie koleso, tým väčšie prekážky prekoná a tým ľahšie ich prekoná. Sily potrebné na prekonanie prekážky narastajú tangenciálne s pomerom ich rozmeru k polomeru kolesa. Keď je výška strmej prekážky rovnaká (alebo väčšia) ako polomer kolesa, sila na jej prekonanie je nekonečne veľká, čiže prekážka je pre takéto koleso neprekonateľná.
Ale veľké kolieska na podvozkoch modelov lietadiel sú ťažšie ako menšie kolieska a ak je podvozok zaťahovací, tak aj podvozkové "šachty" musia byť väčšie. Takže treba hľadať kompromis.
Navyše, predné koliesko modelu s trojkolesovým podvozkom (podľa nášho názoru je to oveľa lepší podvozok ako podvozok dvojkolesový) býva spravidla riaditeľné, čo je ďalšia komplikácia, zvyšujúca konštrukčnú zložitosť a aj cenu.
Mnohé modely majú podvozok dokonca brzdený, takže ďalšia komplikácia. Skrátka a jednoducho: dobrý podvozok nebýva jednoduchý, opäť v duchu nášho obľúbeného porekadla: "V jednoduchosti je krása, v zložitosti dokonalosť".
Nezanedbateľný je aj spôsob nasadenia kolieska na osku, čo je spravidla koniec podvozkovej nohy.
U tých starých "legendárnych" japonských stavebníc bol priemer drôtu podvozkovej nohy 3 mm a priemer otvoru v koliesku, ktoré malo mosadzné vypúzdrenie, bol 3,1 mm. Keď si dnes kúpite stavebnicu modelu s podvozkom, tak priemer drôtu podvozkovej nohy je 2,5 mm a priemer otvoru v plastovom koliesku je 3,5 mm. O mosadznom vypúzdrení môžete len snívať.
Ako takýto "vylágrovaný" podvozok vedie stopu si isto viete živo predstaviť. Preto sme dospeli k názoru, že dobrý podvozok pre "seriózny" model by zrejme mal mať v kolieskach miniatúrne ložiská.
Samostatnou kapitolou sú podvozky modelov vyrobených z penových materiálov, ktorých počet aj sortiment logicky narastá.
Ačkoľvek bol tento materiál pôvodne používaný len v malých modeloch, v súčasnosti rozmery penových modelov neustále narastajú. Pevnosť uchytenia podvozku v takomto modeli je už skutočne problematická.
V našom "veľkom" Mirage 2000 bol pôvodný spôsob uchytenia podvozku v krídlach tak nedôveryhodný, že sme sa nakoniec po predlhom váhaní rozhodli podvozok nenamontovať a štarty modelu realizovať hodom z ruky a pristávať do trávy. V ďalšom, ešte väčšom a ťažšom Bae Hawkovi bola pôvodná konštrukcia podvozku rovnako krehká (čo nám potvrdili aj Martin Š. a Ďusi F. z Veľkého Krtíša), že sa Miroslav rozhodol vykonať "drobné" úpravy. Tie spočívali v tom, že sily pôsobiace na podvozok sú do polystyrénových krídiel rozvedené akousi mrežou z uhlíkových nosníkov a takmer celá spodná časť takto upraveného krídla je olaminovaná.
Súvisiace články