8 modelov za 5 dní: 3 malé a 5 veľkých – 2.časť
Dnes sa budeme venovať ďalším dvom veľkým modelom: Milanovmu motorizovanému 4-metrovému vetroňu DG-808S Competition a Miroslavovmu 2,5-metrovému 4-motorovému Herculesovi (C-130), familiárne prezývanému „Obuch“.
Tomu prvému venujeme už len pietnu spomienku, toho druhého oslávime tromi krátkymi videami.
autor: Janko O.
Prvá „reportáž“ z piatich dní, ktoré boli venované ôsmim modelom, bola zameraná na môjho veľkého „Miráža“ (Mirage 2000-5).
Keďže Miroslav prišiel do BB v pondelok 31.7.2017, tak na ten deň sme si veľké plány nerobili, preto sme si boli podvečer viac-menej pohodovo polietať na Ďateline s malými modelmi: Miroslav so svojim konvertoplánom Convergence a ja som Miroslavovi konečne prakticky predviedol môj Katapult, z ktorého si zopár štartov premiérovo vyskúšal osvedčený a spoľahlivý Fantom od firmy 3Phase. Ale týmto dvom modelom bude venovaný samostatný článok, vrátane viacerých videí, ktoré sme pri tej príležitosti „spáchali“.
Keď sme sa už skoro za tmy vrátili domov, tak Miroslav skonštatoval: „Dnes sa nám darilo. Bude sa nám tak dariť aj zajtra, keď pôjdeme s DG-808-čkou a s Obuchom na Čerín-Čačín? Väčšinou dva úspešné dni hneď po sebe nebývajú!“ Nuž, legendárna „Veštica z Bujakova“ by mohla Miroslavovi jeho jasnozrivosť veru závidieť. Pretože utorok ani v najmenšom nebol taký úspešný ako predchádzajúci deň 
.
Dohodli sme sa s Milanom, že v utorok podvečer (cca 18.30 hod.) sa aj so spomínanými modelmi zídeme na Čerín-Čačíne. Prvým zarážajúcim momentom bol pohľad na dogliamanú rampu pri vchode do objektu, takže bolo jasné, že hoci sme v tej chvíli mali každý svoj legálny kľúčik, tak potrebný nebude ani jeden. Nuž čo, ako to hovoril ten Werich?: „Lidé jsme různí, povětšinou hovada.“
Keď sme s Miroslavom dorazili na dráhu, Milan tam už bol a na jej dolnom konci už dokonca osadil aj „vystreľovaciu“ (štartovaciu) gumu. Autá sme zaparkovali na boku, na spomínanom konci dráhy a začali sme skladať „DéGé-čko“ (DG-808S). Ďalším výstražným momentom bolo zistenie, že môj obľúbený montážny stolík (ktorý by sa bol vtedy naozaj hodil) aj stoličku som zabudol v druhom aute. Takže: na kolená a hybaj poskladať DéGé-čko.
Keď bol model skompletovaný, zapli sme vysielač aj pohonnú batériu v modeli a hľa: motory nezahrali svoju obľúbenú melódiu, avšak všetko ostatné (okrem motorov) fungovalo. Po asi polhodinovom trápení sme zistili, že problém je v „napechovanej“ kabeláži v koreni ľavého krídla. Ale prečo nefungoval ani pravý motor? Nuž, na to sme s Miroslavom prišli až „post Mortem“, keď sme cestou domov analyzovali situáciu. Avšak predtým - na dráhe, sme si nechceli pripustiť, že to bolo znamenie, že to bol zdvihnutý varovný prst.
Keď sme model konečne dostali do stavu, že fungovalo naozaj úplne všetko, tak sa aj slnko radšej skrylo za mraky. Gumu sme natiahli na dĺžku, ktorá bola kompromisom medzi výpočtom, odhadom a strachom, že niečo praskne. Ale nič neprasklo!
Opakovane sme niekoľkokrát overovali, či je všetko tak, ako má byť a či všetko na palube modelu funguje spoľahlivo. Keďže všetky odpovede boli Áno a ani raz Nie, tak bolo rozhodnuté: Buď teraz, alebo nikdy! Pilotovať mal Milan, hoci ja by som bol radšej, keby to bol Miroslav. Ale ten ešte v aute cestou na Čerín-Čačín rezolútne vyhlásil, že také riziko si „na triko“ nevezme.
Poznámka:
Len aby bolo jasno: od samého začiatku sme s Miroslavom zastávali názor, že DG-808S NIKDY nebude nejaká pomaly lietajúca orchidea, ktorá si bude rozvážne plachtiť priestorom, zatiaľ čo pilot bude pomedzi debatu s kolegami rozkošnícky fajčiť kubánsku cigaru. Je jedno, či DG-808S bude ako čistý vetroň, alebo bude motorizovaná, vždy to bude „rýchlik“, ktorý bude väčšinu času letieť s bežiacim motorom, alebo sa rýchlym letom ponáhľať k matičke Zemi. No, ale k tomu sme sa akosi ani nedostali!
Keď dal pilot (Milan) pokyn, uvoľnili sme model a ten začal na zemi naberať rýchlosť. Sila gumy a ťah dvoch motorov, umiestnených na krídlach, tesne vedľa trupu, spôsobili, že sa DéGé-čko naozaj celkom pekne vznieslo do vzduchu.
Týmto modelom francúzskeho modelára Gerryho sme sa nechali inšpirovať pri motorizácii Milanovho DéGé-čka.
Keby som to mal objektívne zhodnotiť, tak by som povedal: podarený pekný štart, takže štartovacia guma aj netradičné „omotorovanie“ DéGé-čka sa osvedčili.
Už-už som si začal myslieť, že „je to za vodou“, že už by sa nič zlé nemalo stať, tak vtedy sa TO stalo: ešte model nemal dostatočnú rýchlosť ani výšku a ešte nebol ani veľmi ďaleko, keď Milan z nepochopiteľných dôvodov citeľne ubral plyn a navyše začal zatáčať doľava.
Výsledok: pozvoľne stúpajúca trajektória modelu sa zrazu „zalomila“ (samozrejme smerom dole) a model s nedostatočnou rýchlosťou sa začal prepadať po ľavom krídle špicou dole. Keď bolo krídlo v takmer zvislej polohe, náhle som zmenil názor a začal som si myslieť niečo úplne iné ako ešte pred chvíľou: „je to v …., toto sa veru dobre skončiť nemôže!“
Skrátka: DéGé-čko je po smrti a ja môžem len podtrhnúť moju (obľúbenú) vetu:
Najvýznamnejším rysom veľkých modelov sú veľké problémy s nimi.
No, neboli sme z toho šťastní, ale život ide ďalej. Navyše sme v aute mali ešte jeden veľký model na odskúšanie: dva-a-pol-metrový, štvor-motorový C-130 Hercules, známy ako Obuch.
Keď sme ho začali s Miroslavom skladať, tak sa už začínalo zľahka stmievať. Navyše vtedy ešte Obuch nemal kompletné „cevaro“ osvetlenie: mal pozičné svetlá len na krídlach. Ku dnešnému dňu však už je Hercules C-130 kompletne osvetlený.
Okrem množstva drobných úprav, Miroslav na Obuchovi vymenil všetky štyri motory, upravil (predný) podvozok a vyrobil aktívne chladenie trojice namáhaných pohonných batérií (bude popísané v samostatnom článku). A toto sme mali v pláne v ten podvečer na Čerín-Čačíne odskúšať.
Či sa to Miroslavovi podarilo, posúďte sami na základe týchto troch krátkych videí:
Video: Miroslavov Hercules C-130 (Obuch) - učebnicové pristátie
Myslím, že takto má vyzerať pristátie (nie len) veľkého modelu.
Video: Podvečerné lietanie Miroslavovho "Obucha" (Hercules C-130) na Čerín - Čačíne
V závere videa to bol naozaj len nízky prelet: kolesá sa dráhy nedotkli.
Video: Miroslavov Hercules: extra nízky prelet
<Staršie | tento článok | Novšie>
Napísané: 20. 9. 2023, 11:44 | Prečítané: 5065x | Kategórie: Lietanie | Napísal: admin |
Komentáre: 6
Hmotnosť zvyknem napísať do vnútra kabíny, ale model (teda to, čo z neho zostalo) má Milan.
Technické parametre pohonu som vedel vtedy, keď sme ho navrhovali. Medzitým uplynul nejaký čas, takže len odhadom: pohon dvomi paralelne zapojenými 5-článkovými LiPolkami. Ak by to bolo málo, mali sme pripravené aj 6-článkové.
Vrtule boli konštaláciou modelu obmedzené na 10-palcové (aby nesekali trávu), takže asi 10x6.
Parametre motorov (Kv a pod.) si už vôbec nepamätám.
Prúdový odber každého motora niekde okolo 30A.
To nie je ten istý kus. Ten má Miroslav a zatiaľ nie je úplne opravený.
Toto bol iný, ešte neupravovaný.
Fotky nemáme (inak by som ich bol použil), pretože v duchu modelárskych povier ( odkaz ) sa držíme zásady, že model ktorý ešte neletel, nesmie byť fotografovaný. Ale ako vidíš, ani toto nepomohlo: skrátka DG-808 má silnejšiu "zlú" karmu, ktorá "prebije" aj obecné modelárske povery.
Keby nie, tak by to tu vyzeralo ako v KĽDR, alebo prinajmenšom ako na spartakiáde (pre tých, čo si to ešte pamätajú).
Pridaj komentár
- Pre odoslanie správy môžete aj použiť klávesovoú skratku Alt+S. (Podporujú len niektoré prehliadače)
- HTML znaky budú prevedené na entity.
- Vyjadrujte sa tu ako doma, aby sme vedeli ako to u Vás vypadá.
- Odkazy začínajúce http:// budú automaticky prevedené na odkazy , nepoužívajte však v jednom príspevku viac ako 3 - to robia len spam roboti:-)